Posmrtný život v Egyptskej mytológii (esej)

Posmrtný život v Egyptskej mytológii (esej)
Posmrtný život v staroegyptskej viere
Ako sa to všetko zacalo?
Na zaciatku bol iba Nun. Nun bola rozsiahla plocha vody, prvotný oceán. Jedného dna
sa vynoril z Nun kopec nazývaný Benben. Na jeho vrchole stál prvý boh Atum. Potom
ako vytvoril boha Shu (vzduchu a svetla),kýchol si a vytvoril mu manželku Tefnut,
bohynu vody a vlhkosti. Shu a Tefnut mali dve deti. Geb, boha zeme a Nut, bohynu
neba. Býva zobrazovaná ako žena s telom posiatym hviezdami. Ruky a nohy má
položené na zemi a prehnutým telom vytvára nebeskú klenbu.Boh Shu ju
podopiera.Nut a Geb mali štyri deti. Usir, Eset, Sutech a Nebthet. Usir bol král zeme a
Eset královná. Sutech závidel Usirovi oblubu medzi ludmi, preto utopil svojho brata v
Níle. Usir zišiel pod zem a stal sa bohom podsvetia. Jeho syn Hor bojoval proti
Sutechovi, pomstil otca a stal sa králom zeme.K týmto bohom sa pripojil Re, boh slnka,
a vytvorili vzorové onské “Dävatoro bohov”. Z coho vychádzala egyptská viera?
Pre egyptské náboženstvo je typická viera v posmrtný život. Preto sa nemôžeme divit,
že ustredným bodom, z ktorého vychádzala egyptská kultúra, bola práve smrt. Starí
Egyptania verili, že život cloveka nekoncí smrtou, ale pokracuje na onom svete. Ked sa
dostavila smrt, zacalo sa prechodné obdobie 70 dní, kedy prebiehala mumifikácia. V
okamžiku smrti opustil duch zomrelého jeho mrtve telo a vrátil sa donho po
prechodnom období v den pohrebu. Keby naopak telo nebolo mumifikované, nemohol
by sa donho duch vrátit a musel by vecne blúdit a márne ho hladat.
Aká bola cesta mrtveho do podsvetia?
Cesta, ktorou sa duch musel ubrat po smrti, bola zložitá a nebezpecná. Putoval po
cestách v podsvetí, ktoré boli plné hadov, škorpiónov, krokodílov a iných nástrah. Pri
vstupe do podsvetia ho však cakala najtažšia prekážka – posmrtný súd v sieni Oboch
právd. Anup, boh mrtvych so šakalou hlavou, priviedol zomrelého do siene Oboch
právd, preh boha Usira.Uprostred siene stáli váhy bohyne pravdy Maaty. Na lavú misku
položil Anup srdce zomrelého, predstavovalo jeho svedomie, na pravej miske bolo
pštrosie pierko. Vpravo bol Thovt, boh múdrosti s ibisovou hlavou, zapisoval priebeh
obradu “váženia srdca”. Za ním stála príšera Amemait. Nad nimi bol súdny tribunál 42
bohov. Ked zomrelý uspokojivo neodpovedal na 42 otázok súdneho tribunálu, ktoré
predstavovali morálny kódex Egyptanov, alebo ked luhal, takže jeho srdce bolo lahšie
než pravda, nemohol vstúpit do podsvetia.
Naopak, jeho dušu zožrala príšera Ametait a prestal naveky existovat. Co sa stalo dalej
s dušou zomrelého?
Svet v ktorom mal tento život pokracovat, si utvorili na obraz tohto sveta. Všetko si
primerane vzašcili: polia dávali bohatšiu úrodu, neexistovali v nom lúpežníci ani vojaci,
bol v nom stály mier, rolník bol rolníkom, tesár tesárom, velmiži a knazi boli ešte
vznešenejší.
Z dochovaných náboženských textov sa dozvedáme, že život na onom svete, nemusel
byt až taký bezstrostný. Duch sa obával, aby nemusel chodit po hlave, namiesto po
nohách, mal strach z rôznych nebezpecných zvierat, bál sa aby nestratil svoju
pozemskú pamät a hlavne aby nezabudol na svoje meno. Bolo velmi dôležité, aby
zomrelý poznal mená a prezývky všetkých jeho nepiatelov, aby dokázal nadobudnút ich
moc. Usirova ríša nebola rajom v tom zmysle, že by sa v nej nemuselo robit. Dozorca
mohol mrtveho vyzvat, aby šiel kosit obilie, alebo prenášat piesok z jedného brehu Nílu
na druhý. Pre tento prípad dostal do hrobu otroka alebo sluhu v podobe sošky, ktorý
robotu za zomrelého urobil.Takýchto sošiek, teda vešebtov, sa do hrobu vkladalo
niekolko. Clovek žije dokonalý posmtrný život, ak zostáva spojený so svojim duchom.
Vyžadujú k svojmu životu všetko, co potrebovali k životu pozemskému. Tj. Stály
dostatok jedla, pitia, vzduchu, svetla a predmetov dennej potreby. Preto sa dáva do
hrobiek bohatá pohrebná výbava. Aby si zaistili tento zádušný kult, zacali spisovat ešte
pred smrtou závet. Tímto spôsobom ovplyvnovali živí kladne alebo záporne život
zomrelého. Egyptania verili, že zomrelí dokážu naopak ovplyvnovat životy živých.
Svedcia o tom i dochvané dopisy mrtvym. Bývali písané ked sa na nich živí potrebovali
obrátit s nejakou osobnou prosbou.
Co je to kniha mrtvych?
Kniha mrtvych je jednou z najstarších okultných a mystických kníh na svete, ktorú
dnes máme skoro celú. Pocas vlády XXVI. dynastie (663-525 pr.n.l.) sa ustálila
záväzná podoba tzv. Knihy mrtvych (kniha o zjavovaní sa na svetle dennom). Išlo
vlastne o rozsiahlu zbierku starších zaklínadiel a rád známych už z textov pyramíd a
hrobiek. Kniha mrtvych sa prikladala k múmii do zvláštnej schránky, aby si zomrelý
zaistil bezpecnú cestu a život v podsvetí, kde na ich duchov cakali rozlicné nástrahy.
Bola napísaná na papyrusovom zvitku a bývala bohato ilustrovaná.
Ríkadlo pro vybídnutí vešebta, aby pracoval za cloveka v ríši duchu.
N.
praví: "Ó vešebte, patrící mne! Až budu urcen a zavolán, abych konal práce, které jsou
konány mužem v ríši duchu podle jeho povinnosti: odklizování necistoty, vzdelávání
pole, zavodnování brehu, prevážení východního písku na západ, prihlas se za mne, rka:
"Zde jsem!"
Dodatek: Poslouchej jen toho, kdo te vytvoril, neposlouchej jeho neprítele!
Záver:
Toto náboženstvo je jedno z prvých ktoré vznikli. Dáva nám totiž nahliadnut comu
Egyptania verili. Z celého egyptského náboženstava poznáme dnes najlepšie tú jeho
cast, ktorá sa týka predstáv o posmrtnom živote ludí. Máme ju doloženú nesmiernym
množstvom textov a výtvarných pamiatok zo všetkých období egyptských dejín.
Vypýva z nich, že hlavné predstavy o posmrtnom živote sa sformovali už v
predhistorickej dobe a že v neskorších tisícrociach sa len postupne zmenili. Niektoré z
nich prešli v rozlicne modifikovanej forme aj do krestanstva a islamu. Stopy po nich
nájdeme v Egypte bez hladania dodnes. Myslím si, že starí Egyptania, ako povedal
Herodotos boli “rozhodne najzbožnejší zo všetkých ludí.V tejto viere neboli
osamotení,náboženstvo pramení z túžby po živote a zo strachu pred smrtou, co je
vlastné takmer všetkým ludom. Zvlášt si cením ako originálne riešili najmä problém,
ako môže clovek, ktorý v skutocnosti zomrel, navzdory tomu nadalej žit, a
predovšetkým lepšie, štastnejšie a vecne.
________________________________________ __________________________
Zdroje: