poskytovanie prvej pomoci

Najdôležitejšie tlakové body pri zastavovaní krvácania
Spánkový – na tvári, asi prst pres uchom; využíva sa pri krvácaní z vlasovej časti hlavy a hornej tretiny čela,

Lícový – na hornom okraji dolnej čeľuste; využíva sa pri krvácaní tváre,

Krčný – medzi hrtanom a veľkým kývačom hlavy, na rozhraní dolnej a strednej tretiny krku; využíva sa pri prudkom krvácaní z ústnej dutiny, hornej časti krku a prakticky z celej hlavy,

Podkľučný – za kľúčnou kosťou asi v jej polovici; využíva sa pri krvácaní z hornej časti ramena okolo ramenného kĺbu,

Ramenný – medzi dvoj a trojhlavým svalom na vnútornej strane ramena, na rozhraní jeho hornej a strednej tretiny; využíva sa pri krvácaní z hornej končatiny,

Brušný – v mieste pupka oproti chrbtici; využíva sa pri krvácaní z dolnej polovice brucha, slabín a hornej časti stehien,

Stehenný – na vnútornej strane stehien v ryhe štvorhranného svalu, tesne pod slabinami; využíva sa pri krvácaní z dolných končatín.

Ak sa pri stlačení v týchto bodoch nepodarí za niekoľko sekúnd prudké krvácanie zastaviť, treba dvoma až tromi prstami stlačiť prívodovú tepnu priamo v rane, pritlačiť ju pevne ku kosti a držať tak dlho, kým nepríde RZP(rýchla zdravotnícka pomoc). Je však omnoho lepšie ak na ranu priložíme tlakový obväz s vankúšikom, ktorý vtláča do rany, a tlakom zastavuje krvácanie. Ak takýto obväz nemáme poruke, poslúži nám poskladaná gáza, čisté vreckovky alebo stočený obväz. Škrtidlo sa už moc nepoužíva. Skôr sa vylučuje. Dovoľuje sa len v krajných prípadoch – pri otvorených zlomeninách s krvácaním z tepny, pri väčšom počte zranených a nedostatku záchrancov a podobne.

Pri žilovom krvácaní vyteká zo žíl tmavá krv. Nieje pri ňom bezprostredne ohrozený život, ale aj tak ho treba čí skôr zastaviť. Najšetrnejšie je aj vtedy použitie tlakového obväzu. Priložiť sa musí tak aby zastavil krvácanie, ale nebránil prítoku krvi do poranenej časti tela. Tú treba nadvihnúť, už tým sa krvácanie zo žily podstatne zmenší.

Pri vnútornom krvácaní krv uniká z orgánov do niektorých telových dutín, kde sa hromadí. Okrem úrazov ho môžu vyvolať aj niektoré stavy: krvácanie žalúdka, dvanástnika, pľúc, čreva, močových ciest alebo mimomaternicové tehotenstvo. Prejavuje sa únavou, malátnosťou závratmi, spavosťou, bledosťou, chladom okrajových častí tela, zvlhnutím tváre a rúk, zrýchleným tepom aj dýchaním.

Môže však nastať aj závažnejší prípad, keď človeku prestane biť srdce. Nemá krvný obeh. ( Ivan Janušek, 2002)

Aktivácia odbornej pomoci

Tel. č.: RZP 155
Tel. č.: hasiči 150
Tel. č.: policajti 158
Tel. č.: celosvetové 112

Postup:
Tel. č., z ktorého telefonujeme,
Kde a čo sa stalo,
Prístup na dané miesto nehody,
Typ a rozsah nehody,
Počet poranených a ak ste zistili, tak aká je povaha zranenia,
Mali by ste byť schopný popísať, čo sa približne stalo,
Zrozumiteľne sa s nimi rozprávať a stručne,
Neskladajte telefón, oni skladajú prvý(môžu ešte niečo dôležité potrebovať). ( Magdaléna Belanová, 2002)

Technika úkonov

Dva účinné vdychy (pri zastavení dýchania a v bezvedomí):
Používajú sa v prípade ak poranený nedýcha a nieje pri vedomí pričom pulz má hmatateľný. Rozlišujeme techniku dýchania pri dospelých a pri dojčatách.

Pri dospelých
Poraneného si položíme na chrbát, kľakneme si k nemu a to tak aby sme mali jeho ramená medzi kolenami.


Poranenému treba prezrieť ústnu dutinu či v nej nemá zvratky alebo cudzie predmety. Ak nemá zakloníme hlavu aby sa poranenému uvoľnili dýchacie cesty. Potom stlačíme pacientovi nos a zhlboka sa nadýchneme. Vdýchneme do poraneného svoj obsah pľúc tak aby vzduch vôbec neunikal. Fúkame plynulo a nesekane. Zopakujeme viackrát. V pravidelnom rytme pričom postihnutého kontrolujeme či náhodou nezačal dýchať. Zranený sa môže nadýchnuť aj pri prvom záklone hlavy.

U dojčiat
U dojčiat postupujeme rovnako len nevdychujeme obsah našich pľúc, ale len obsah ústnej dutiny. Pri deťoch nedýchame len do úst, ale aj do nosa preto ho ani nezapchávame.
Kardio pulmorálna resuscitácia

(v bezvedomí, dýchanie ani pulz nieje prítomný)

Postihnutý leží na chrbte. Kľakneme si k nemu aby sme mali jeho rameno medzi kolenami. Po tom ako sme ho uštipli, oslovili alebo stlačili mu bolestivé body, po ktorých vôbec nereagoval sme usúdili, že postihnuté nemá vedomie.

Musíme taktiež zistiť či postihnutý dýcha a to sluchom, hmatom a zrakom(hmatom by sme mali cítiť či sa mu nadvihuje hrudní, sluchom či počujeme jeho duch a zrakom či vidíme pohyby hrudníka). Pokiaľ postihnutý nereaguje, môžeme usúdiť, že nedýcha.

Je veľmi potrebné zistiť aj krvný obeh. Zistíme to tlakom na krčnú tepnu prstami. Ak ani teraz nevidíme nijaké známky života. Môžeme začať s KPR. Je veľmi potrebné skontrolovať najprv tieto životné funkcie.


Potom nesmieme zabudnúť vyčistiť ústnu dutinu, v ktorej môžu byť zvratky alebo iné cudzie predmety. Až potom môžeme zakloniť hlavu, čím uvoľníme dých. cesty postihnutého. V tejto chvíli sa nám môže pacient nadýchnuť a môžu mu nabehnúť jeho vitálne funkcie. Ak sa však nič nestane musíme pokračovať v ďalších krokoch. Úkony, ktoré sme zatiaľ vykonávali trvali všetky dohromady asi tak 10 sekúnd. Je veľmi potrebné jednať rýchlo, ale pritom presne a presvedčivo.


Zapcháme nos poraneného a vdýchneme do neho obsah svojich pľúc(ako pri 2 účinných vdychoch). Zopakujeme to 2x.

Potom si nahmatáme cíp hrudnej kosti, priložíme dva prsty a priložíme vnútornú stranu zápästia. Musíme byť v kolmej polohe nad postihnutým a pravidelnými stlačeniami stláčame hrudník asi do 5 cm hĺbky. Zopakujeme to 15x.


Celý tento cyklus v pomere 2:15 opakujem 4-krat do minúty. Po tomto cykle skontrolujem postihnutého vitálne funkcie, pričom sa môže stať, že sa mu vrátia počas ošetrovania. Ak zranený nemá príznaky vedomia, dýchania ani krvného obehu pokračujeme až kým nepríde RZP alebo sa nepreberie z tohto stavu postihnutý. Keď bude mať zachované dýchanie a krvný obeh uložíme ho do stabilizovanej polohy. Pravidelne ho kontrolujeme.


U detí nezatláčame tak hlboko a taktiež nedýchame z plných pľúc.


Pri dojčatách vykonávame resuscitáciu v pomere 1:5, vdychujeme len obsah ústnej dutiny.