Porovnanie štátneho aparátu Dánska a Rakúska

Porovnanie štátneho aparátu Dánska a Rakúska
Úvod
Rakúsko a Dánsko – krajiny Európskej Únie, ktoré nevynikajú svojou velkostou, ci
geopolitickým významom. Sú to však krajiny s rozvinutou demokratickou a štátnou
sústavou, z ktorých je jedna predstavitelom modernej formy konštitucnej monarchie a
druhá je klasickou parlamentnou republikou. Táto práca má za úcel popísat spojitosti a
odlišnosti v politickom zriadení týchto dvoch štátov porovnaním ich základných
dokumentov - ústav. Rakúsko
Základné údaje
Rakúsko je demokratická republika Jej právo vychádza z ludu. Tak znie clánok 1
Ústavného zákona Spolkovej republiky Rakúsko. Ústava Rakúska bola schválená
konštituovaným Národným zhromaždením dna 1. októbra 1920 a do súcasnosti
rozšírená vo viacerých novelách. Dôležitý podiel na vytváraní Ústavy mal, okrem
zástupcov politických strán a odborníkov vtedajšej štátnej kancelárie, univerzitný
profesor Dr. Hans Kelsen (1881 – 1973). Ústava bola novelizovaná rozhodnutím
Národnej rady dna 7. decembra 1929. S touto novelou boli podstatne rozšírené
právomoci spolkového prezidenta.
Rakúsko je spolkovým štátom, ktorý je tvorený samostatnými krajinami:
• Burgenland
• Korutánsko
• Dolné Rakúsko
• Horné Rakúsko
• Salzburg
• Štajersko
• Tirolsko
• Voralberg
• Vieden
Územie Rakúska zahrna územie spolkových krajín a tvorí jednotnú menovú,
hospodársku a colnú oblast. Hlavné mesto a sídlo najvyšších orgánov Spolku je Vieden.
Všetci obcania sú si rovní pred zákonom. Základné právo na narodenie, pohlavie,
stav, triedu a vyznanie je zarucené. Nemecký jazyk, neškodiac jazykovým menšinám
ktoré majú právo zarucené zákonom, je štátnym jazykom republiky.
Bundesregierung (Spolková vláda)
Spolkovú vládu tvoria spolkový kancelár, vicekancelár a ostatní spolkoví ministri. Vo
svojom celku tvoria spolkovú vládu pod predsedníctvom spolkového kancelára.
Spolková vláda ako kolektívny orgán vykonáva len niektoré úlohy, ktoré jej výslovne
prináležia zo zákona (alebo cez rozhodnutie spolkového prezidenta). Všetky ostatné
úlohy sú spracovávané príslušnými rezortnými ministrami alebo rezortnými
ministerkami. Zo zákonom daných kompetencií spolkovej vlády je záverecné
rozhodnutie o predložených zákonoch najdôležitejšie. Spolková vláda prijíma
rozhodnutia jednohlasne. Väcšinové rozhodnutia sa neberú do úvahy.
Spolkový kancelár a na jeho návrh ostatní clenovia vlády sú menovaní spolkovým
prezidentom. Odvolanie jednotlivých clenov vlády nastáva na návrh spolkového
kancelára.
Clenovia vlády sú pred vstupom do svojich úradov potvrdzovaní spolkovým
prezidentom.
Vicekancelár je poverený zastúpením kancelára vo všetkých oblastiach jeho právomoci.
Ak je spolkový minister docasne práceneschopný, potom poveruje spolkový prezident
iného ministra alebo štátneho sekretára, ktorý zastupuje práceneschopného ministra.
Aktuálne kompetentný minister má oprávnenie preniest právomoci na iného ministra
alebo štátneho sekretára, co sa týka zúcastnenia sa na rokovaniach Rady Európskej
únie a v tomto rámci tiež viest rokovanie k urceným problematikám a odovzdat hlas.
Výslovné rozhodnutie Národnej rady o nedôvere spolkovej vláde alebo jej
jednotlivým clenom, znamená pozbavenie úradu (odvolanie) spolkovej vlády alebo
príslušného ministra. Národná rada má tiež právo obvinit clenov vlády, pred Ústavným
súdom, z porušovania zákona. Odsúdenie vedie k strate úradu.
Národná rada a Spolková rada sa schádzajú spolu ako Spolkové zhromaždenie na
spolocných verejných zasadnutiach. Ich kompetencie zahrnajú príležitosti, ktoré sa
týkajú spolkového prezidenta - slub, nariadenie ludového hlasovania k predcasnému
odvolaniu, súhlas k úradnému stíhaniu, vyšetrovanie obvinenia pred Ústavným súdom
kvôli porušovaniu Spolkovej Ústavy, a okrem toho je Spolkové zhromaždenie zmocnené
k tomu, že môže vyslovit vyhlásenie vojny.
Predsedníctvo v Spolkovom zhromaždení je striedavo vedené prezidentom Národnej
rady a predsedajúcim v Spolkovej rade.
Ak Spolkové zhromaždenie predlžuje ludové hlasovanie s cielom odvolat spolkového
prezidenta, tak to má vykonat (uskutocnit). Úradné stíhanie spolkového prezidenta je
povolené len vtedy, ak s tým súhlasilo Spolkové zhromaždenie.
Nationalrat (Národná rada)
Zákonodarstvo štátu vykonáva Národná rada spolocne so Spolkovou radou. Sídlo
Národnej rady je hlavné mesto.
Národná rada je volená ludom na základe rovných, priamych, tajných a osobných
volebných práv mužov a žien, ktorí pred 1. januárom roku, v ktorom sa volby konajú,
dosiahli 18. rok života, na princípe volby podla pomerného zastúpenia. Územie Spolku
je delené podla priestorovo uzavretých volebných obvodov, ktorých hranice (hranice
krajín) sa nesmú delit. Tieto volebné obvody sú rozdelené v priestorovo uzavretých
regionálnych volebných obvodov. Den volieb musí byt stanovený v nedelu alebo v iný
verejne volný den. Volitelní môžu byt všetci muži a ženy, ktorí v stanovenom dni majú
rakúske štátne obcianstvo a pred 1. januárom roku volieb dosiahli 19 rokov.
Zákonom stanovené obdobie Národnej rady trvá štyri roky. Spolkový prezident zvolá
novozvolenú Národnú radu do 30 dní po volbách.
Prezident zvoláva Národnú radu v každom roku k pravidelným zasadnutiam, môže tiež
zvolat Národnú radu k mimoriadnemu zasadnutiu. Spolkový prezident môže rozpustit
Národnú radu, avšak môže tak urobit len raz z rovnakého dôvodu (príciny). Zasadnutia
Národnej rady sú verejné
Bundesversammlung (Spolková rada)
Zákonodarstvo Spolku vykonáva Národná rada spolocne so Spolkovou radou. V
Spolkovej rade sú zastúpené jednotlivé krajiny vo vztahu k poctu obcanov v krajine.
Krajina s najvyšším poctom obcanov vysiela 12 clenov, každá dalšia krajina tolko
clenov, kolko zodpovedá vztahu k poctu obcanov a zároven pomerne zodpovedá poctu
obcanov krajiny s najvyšším poctom obcanov. Každej krajine prislúcha zastúpenie
najmenej 3 zástupcov. Pocet, ktorý vychádza z každej krajiny, co sa týka vysielaných
clenov Spolkovej rady, je urcovaný spolkovým prezidentom po každom všeobecnom
scítaní ludu.
Clenovia Spolkovej rady sú volení krajinským parlamentom na dobu ich zákonom
stanoveného obdobia, na základe princípu volieb podla pomerného zastúpenia.
Najmenej jeden mandát musí pripadnút strane, ktorá disponuje v krajinskom
parlamente druhým najvyšším poctom sediacich. Clenovia Spolkovej rady nemusia
rešpektovat krajinský parlament, ktorý ich vyslal, avšak musia byt volitelný do tohto
parlamentu.
V predsedníctve Spolkovej rady sa menia krajiny polrocne podla abecedného poradia.
Ako predsedajúci pôsobí ten, ktorý bol prvý vyslaný ako zástupca predsedajúcej
krajiny. Predsedajúci nesie titul Prezident Spolkovej rady. Spolková rada sa zvolá
predsedajúcim na schôdzi Národnej rady.
Krajinskí vodcovia sú oprávnení zúcastnovat sa na všetkých rokovaniach Spolkovej
rady. Zasadnutia Spolkovej rady sú verejné.
Bundespräsident (spolkový prezident)
Spolkový prezident patrí tak ako aj spolkoví ministri a štátni sekretári ako aj clenovia
krajinských vlád k najvyšším orgánom výkonnej moci. Spolkový prezident je volený na
základe rovného, priameho, tajného a slobodného volebného práva. Ak je len jeden
kandidát na tento post, prebiehajú volby vo forme hlasovania. Zvolený je ten, kto získa
viac ako polovicu všetkých platných hlasov. Ak nikto nezíska takúto väcšinu hlasov,
uskutocní sa druhé kolo volieb, pri ktorom proti sebe stoja dvaja najsilnejší kandidáti z
prvého kola. Prezidentský úrad trvá šest rokov. Znovuzvolenie na dalšie funkcné
obdobie je prípustné len raz. Spolkový prezident nesmie pocas svojho funkcného
obdobia patrit do žiadneho zastupitelského telesa ani vykonávat žiadne iné
zamestnanie. Úradné stíhanie prezidenta je prípustné len so súhlasom spolkového
zhromaždenia.
Ak je prezident neschopný vykonávat svoj úrad prechádzajú všetky jeho funkcie najprv
na spolkového kancelára. Ak jeho neschopnost vykonávat úrad trvá dlhšie ako 20 dní,
vykonávajú jeho funkcie ako kolégium prezident, druhý prezident a tretí prezident
Národnej rady. Toto kolégium rozhoduje na základe väcšiny hlasov. Predsedom tohto
kolégia ako aj zástupcom na verejnosti je prezident Národnej rady.
Bundeskanzler (kancelár)
Spolkový kancelár je predsedom spolkovej vlády. Nie je však nemeckým typom
kancelára. Vedie rokovania vlády ako „primus inter pares“ (prvý medzi rovnými),
nedisponuje právom príkazu voci ostatným clenom vlády. Spolkový kancelár a na jeho
návrh zvolení ostatní clenovia spolkovej vlády sú menovaní a odvolávaní spolkovým
prezidentom. Ani spolkový kancelár ani ostatní clenovia spolkovej vlády nemusia byt
schválení parlamentom. Parlament môže ale jednotlivým clenom spolkovej vlády alebo
vláde ako celku vyslovit nedôveru. Potom musí vláda alebo dotycný minister odstúpit.
Vicekancelár je poverený zastupovaním kancelára v celom rozsahu jeho pôsobnosti.
Ak sú kancelár a vicekancelár súcasne neschopný vykonávat úrad, poverí spolkový
prezident clena vlády zastupovaním kancelára.
Spolkový kancelár preberá od spolkového prezidenta na podpis schválené spolkové
zákony.
Ak je spolkový prezident neschopný vykonávat úrad prechádzajú jeho funkcie na dobu
20 dní na spolkového kancelára.
Bundesministerien (Spolkové ministerstvá)
Spolkové ministerstvá sú najvyššou organizacnou zložkou riadenia špecifických
rezortov Rakúska, ich úlohou je pripravovat legislatívne a iné predpisy pre potreby
celoštátne, prípadne ako odporúcania pre krajinské ministerstvá. V súcasnosti sú
vytvorené tieto ministerstvá:
 Ministerstvo služieb a športu
 Ministerstvo sociálnych vecí, rodiny a ochrany spotrebitelov
 Ministerstvo zahranicných vecí
 Ministerstvo školstva, vedy a kultúry
 Ministerstvo financií
 Ministerstvo vnútra
 Ministerstvo národnej obrany
 Ministerstvo spravodlivosti
 Ministerstvo pôdohospodárstva, vodohospodárstva a životného prostredia
 Ministerstvo dopravy, rozvoja a technológií
 Ministerstvo hospodárstva a dopravy
 Ministerstvo pre zdravotníctvo a menšiny
Politické strany
Zákon o stranách z 2. júla 1975 hovorí: Existencia a rozmanitost politických strán sú
základnou súcastou demokratického usporiadania Rakúskej republiky. Zakladanie
politických strán je slobodné, pokial Spolkový Ústavný zákon nestanoví nieco iné.
Ich cinnost nesmie byt podrobená obmedzeniu ani cez zvláštne úradné predpisy.
Na území Rakúska pôsobí viacero strán s celokrajinnou úcastou, podstatne väcšie
množstvo je však strán s regionálnou pôsobnostou. Najdôležitejšími stranami sú už
tradicne štyri parlamentné strany ÖVP (Rakúska ludová strana), SPÖ
(Sociálno-demokratická strana Rakúska), FPÖ (Rakúska strana slobodných) a Grüne
(Zelení). Strany s menšou podporou, ktoré sa v posledných volbách nedostali do
Národnej rady sú z väcšej miery odšiepeneckými skupinami parlamentných strán - LIF
(Liberálne fórum), CWG (Krestanské združenie), KPÖ (Komunistická strana Rakúska),
FDP (Nezávislá demokratická strana)
Iné
Rakúsko má 4 hlasy v Rade ministrov, 1 komisára (Franz Fischler, komisár pre
polnohospodárstvo a rybolov), 21 miest v Európskom parlamente a 1 sudcu Európskom
súdnom dvore.
Dánsko
Základné údaje
Dánsko a všetky jeho územia (myslí sa tým najmä oblast Grónska) je dedicnou
parlamentnou monarchiou založenou na písanej ústave. Táto pochádza z júna 1953,
odvtedy nebola výrazne menená. Podla nej je formou vlády obmedzená monarchia
následníckej formy, kde možnosti stat sa následníkom trónu upravuje ústave
rovnocenný Zákon o nástupníctve trónu z marca 1953. Zákonodarná funkcia prináleží
panovníkovi a ludovému snemu (Folketing). Exekutíva spocíva na panovníkovi
samotnom a jurisdikcia je v rukách súdnych dvorov. Politická moc panovníka bola
obmedzená ústavou z roku 1849. V 1. kapitole Ústavy sa uvádza, že jediným štátom
podporovaným náboženstvom je Evanjelicko-luteránske. Štátnym jazykom je Dáncina,
zarucené sú všetky moderné demokratické práva. Ústava
Pozostáva z 11 kapitol a 89 paragrafov. Kapitoly zahrnajú základné charakteristiky
štátneho zriadenia, organizácie a chodu štátu, právomoci panovníka, vlády a
Folketingu. K ústave patrí aj Zákon o následníctve trónu, ktorý má 7 paragrafov a
nahrádza clánky 28 až 38 Královského zákona z roku 1660. Špecifiká uvedené v ústave
konkretizujú zákony a nariadenia. Kapitoly Ústavy dánskeho královstva zahrnajú:
 1.kapitola – základné ustanovenia
 2.kapitola – funkcia a pozícia krála
 3.kapitola – exekutíva
 4.kapitola – funkcia Folketingu a volby
 5.kapitola – organizácia a zasadania Folketingu
 6.kapitola – Štátny súdny dvor
 7.kapitola – náboženstvo a jeho pozícia
 8.kapitola – osobné slobody obcanov
 9.kapitola – volebné právo do samospráv a ich funkcia
 10.kapitola – podmienky zmeny ústavy
 11.kapitola – záverecné ustanovenia, platnost ústavy
Panovník
Funkcia panovníka je v dánskej ústave vymedzená najmä v druhej kapitole.
Králom sa môže podla predpisov sat clovek, ktorý splna nasledovné kritériá:
 je svojprávny a dosiahol vek 18 rokov
 musí byt evanjelického vierovyznania
 splna dalšie požiadavky urcené Zákonom o následnictve trónu
Kedže je funkcia monarchu velmi dôležitá, je urcený aj samotný postup korunovácie a
nástupu krála do úradu. Funkcia krála sa zvycajne dedí, pri prípadnom vymretí rodu
Folketing zvolí krála nového, ktorý však musí splnat všetky požiadavky. Král v reálnom
politickom živote zastáva funkciu predsedu vlády, respektíve vymenúva predsedu vlády
a ostatných ministrov. Jeho právomoci zodpovedajú právomociam tzv. silného
prezidenta, ciže okrem reprezentatívnej úlohy plní aj úlohy v exekutíve, ci v národnej
bezpecnosti. Sme predkladat zákony, respektíve ich zamietnut a vrátit na
prerokovanie. Smie udelovat amnestiu, odsúdení, ktorí predtým vykonávali politickú
funkciu smú byt amnestovaní len so súhlasom Folketingu. Od roku 1972 vykonáva
funkciu monarchu královná Markéta II.
Exekutíva
Ministri, dosadení králom, sú podriadení Folketingu. Tento im môže vyslovit nedôveru
a odporucit monarchovi aby boli odvolaní. Ministri tvoria tzv. Štátnu radu, ktorej
predsedajúcim je král. Jej náplnou je predkladanie zákonov, ich prerokovávanie a
hlasovanie o postupoch voci zahraniciu. Reprezentantom Štátnej rady je král, co sa
týka aj zahranicia. Vláda spolupracuje s Folketingom prostredníctvom špeciálneho
výboru, ktorý plní funkciu sprostredkovatela. Vládu tvorí 17 ministrov a premiér.
Folketing (Ludový snem)
Je zákonodarným orgánom, ktorý sa vytvára na základe výsledkov volieb. Pozostáva
zo 179 clenov. Z tohto poctu patria po 2 miesta zástupcom Faerských ostrovov a
Grónska. K odsúhlaseniu zákonov je potrebných 5/6 hlasov clenov Folketingu. Ak však
zákon nemá takú podporu, môže za istých okolností vstúpit do platnosti a to vtedy, ak
s tým súhlasí král a Štátna rada. Poslancom Folketingu sa môže stat každý, kto:
 má dánske štátne obcianstvo
 má trvalý pobyt na území Dánska
 dosiahol zákonom urcený vek 18 rokov a je na prácu duševne a fyzicky
spôsobilý
Poslancom sa nesmie stat clovek trestaný za precin, ktorý by dehonestoval meno
ludového zástupcu. Volby do Folketingu sú všeobecné, priame a tajné. Volí sa na
základe pomerného volebného systému, ktorý však zahrna aj isté prvky väcšinového
volebného systému. Dlžka trvania mandátu poslanca Folketingu sú 4 roky, môže byt
opakovane zvolený do funkcie. V kompetencii krála je možnost kedykolvek vypísat
volby predcasné, cí je až do zostavenia nového snemu obmedzená funkcnost smenu a
jej úlohy preberá král a Spolková rada. Hlavou Folketingu je predseda a dvaja
podpredsedovia. Pre všetkých clenov Folketingu platí obmedzená imunita, o ich súdení
rozhoduje snem.
Toto neplatí, ak bol poslanec prichytený priamo pri trestnom cine, vtedy je súdený aj
bez súhlasu snemu. Folketing je uznášaniaschopný len vtedy ak je prítomná aspon
polovica poslancov. Politická strana má zastúpenie vo Folketingu len vtedy, ak prekoná
hranicu 2%. Jurisdikcia
Štátny súdny dvor pozostáva z 15 služobne najstarších clenov najvyššieho súdneho
dvora ako aj z dvoch clenov Folketingu. Do funkcie sú dosadení na 6 rokov. Predseda a
podpredseda sú volení priamo všetkými clenmi. K pôsobnosti súdu patria všetky kauzy
spojené so zákonmi, poslancami, ministrami, atd. je akousi obdobou Ústavného súdu v
SR, má však právomoci súdit ministrov a poslancov Folketingu.
Politické strany
Politická scéna v Dánsku je relatívne pestrá. Po posledných parlamentných volbách
(20.november 2001) sa do Folketingu dostalo 8 politických strán. Vítaz (strana
Venestre) vytvorila spolu s kozervatívcami menšinovú vládu, ked nahradili dlhotrvajúcu
hegemóniu Sociálno-demokratickej strany Dánska (SDFD). K vláde ešte inklinuje
Dánska národná strana (DFP). Ostatné strany tvoria v podstate len akýsi dodatok –
Socialistická národná strana (SF) a Sociálni liberáli (RV), Cerveno-zelení (Einheitsliste)
a krestanský demokrati (KF).
________________________________________ __________________________
Zdroje: