Porovnanie ceského a anglického súdneho systému

Porovnanie ceského a anglického súdneho systému
1. Úvod
Ceský a anglický systém súdov je velmi odlišný. Každý vychádza z iných
historických tradícii. Dalším dovodom je dualita anglického práva v minulosti.
Rozdiel je aj v právotvornej funkcii sudcov. Kedže v Anglicku poznáme tzv. právo
súdcovské, sudca vydáva rozhodnutia, ktoré sa stávajú závazné pre nižšie súdy a súdy
rovnakej úrovne. To sa nazýva precedent. Nieco také v ceskom súdnom systéme
nepoznáme. Anglický sudcovia na rozdiel o ceských zároven rozhodujú ci sa nejaký
nový zákon bude používat v praxi. Ceský sudcovia sa musia riadit výlucne zákonmi.
2. Súcasná súdna organizácia v Anglicku1)
Organizácia súdnictva v Anglicku je daná historicky, aj ked v minulom storocí došlo
k dost zásadným zmenám.
Súdy v Anglicku sa tradicne delia na súdy obecné a súdy zvláštne.
Obecnými súdmi sú nižšie súdy a súdy vyššie.
Nižšími súdmi sú súdy malých zasadaní a súdy grófstiev.
Súdy malých zasadaní (Petty sessions), ktorým sa tiež niekedy hovorí súdy
magistrátov alebo súdy policajné (v Londýne súdy sídelných magistrátov) sú
zriadované pre urcitú cast grófstiev alebo pre mesto a jeho štvrt. Posobia najma v
oblasti trestnej, pricom rozhodujú iba o menej závažných deliktoch. V menšej miere
rozhodujú aj v oblasti obcianskoprávnej, najma veci rodinné s výnimkou rozvodov,
spory o otcovstve, niektoré menej významné spory pracovné i majetkové. Rozhodujú o
tzv. sumárnom pojednávaní, teda pojednávaní zjednodušenom, bez úcasti porotcov.
Súdy grófstiev (County Courts) posobia iba v prvej inštancii v obcianskoprávnych
veciach, kde hodnota veci nepresahuje urcitú výšku. Možu tiež rozhodovat o menej
zložitých rozvodoch.
Ako vyššie súdy posobia v Anglicku Korunný súd a Najvyššší súd.
Korunný súd (Crown Court) bol zriadený zákonom o súdoch z roku 1971 od 1.
januára 1972. Rovnakým zákonom došlo k zrušeniu korunných súdov v Liverpoole a
Manchestri (vznikli v roku 1956 v dosledku vzrastu kriminality vo vacších mestách),
porotných súdov, Ústredného trestného súdu v Londýne (Central Criminal Court – bol
organizacne priclenený k Vysokému súdu) a súdov štvrtrocného zasadania (boli
zriadované v kazdom grófstve, prípadne vacších mestách, ako súdy prvého stupna
rozhodovali veci trestné a obcianskoprávne, ako druhoinštancné o opravných
prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam súdov malých zasadaní).
1) Informácie v tejto kapitole sú vacšinou prevzaté z publikácie:
Pludnr, O.
– Hlavsa, P.: Organizace justice a prokuratury, Praha 1987, s. 210 a násl.
Korunný súd nemá trvalé posobisko, ale može prejednávat a rozhodovat veci mu
zverené v ktoromkolvek mieste Anglicka a Walesu.
Prevažnú cast agendy u Korunného súdu tvoria trestné veci, po súdoch štvrtrocných
prebrali aj obcianskoprávnu agendu.
Súcastou Najvyššieho súdu (The Supreme Court) je Vysoký súd (The High Court) a
Apelacný súd (Court of Appeal).
Vysoký súd sa vnútorne clení, rovnako ako v minulosti, na tri odelenia: oddelenie
královskej lavice, oddelenie kancelárske a oddelenie rodinné.
Oddelenie královskej lavice (Queen’s Bench Division) je oddelenie s najširším
rozsahom agendy. Rozhoduje vo veciach obcianskoprávnych aj trestných, a to ako
prvom stupni, tak aj v druhom stupni.
Oddelenie kancelárske (Chancery Division) rozhoduje vacšinu obcianskoprávnych
vecí prvého stupna, v niektorých prípadoch aj ako súd druhého stupna.
Oddelenie rodinné (Family Division) rozhoduje ako súd prvej inštancie aj druhej
inštancie. V prvej inštancii rozhoduje veci manželské a veci týkajúce sa detí. Ako súd
druhého stupna rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiach súdov malých zasadaní a
súdov grófstiev.
Apelacný súd má tiež dve oddelenia – obcianskoprávne a trestné.
V obcianskoprávnom oddelení (Civil Division) rozhoduje o opravných prostriedkoch
podaných proti rozhodnutiam Vysokého súdu a súdu grófstiev.
V trestnom oddelení (Criminal Division) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiu
Korunného súdu.
V anglickom súdnictve zastáva historicky významné postavenie Snemovna lordov
(House of Lords – Appelatte commitee), pretože je oprávnená preskúmavat
rozhodnutia Vysokého súdu a Apelacného súdu, ale iba s ich povolením. Snemovna
lordov však rozhoduje aj ako súd prvostupnový, a to v prípadoch narušenia
parlamentných výsad, napr. prejavy nevážnosti k Snemovni, a o trestných cinoch
spáchaných v budove snemovne. Výkonom jurisdikcie Hornej snemovne podla právnej
úpravy z roku 1868 (Administration of Justice Act) je poverený lord kancelár (Lord
Chancellor) a další jedenásti clenovia snemovne (Law Lords).
Povodne bola Snemovna viazaná svojím vlastným rozhodnutím, od roku 1966 (Practice
Statement) ak sa to považuje za nutné pre rozvoj práva, može sa odchýlit od svojich
vlastných precedentov.
Systém súdov v Anglicku:2)
House of Lords
Court of Appeal
Criminal Division Civil Division
High Court
Queen’s Chancery Division Family division
Bench
Division
Crown Court County Court
Magistrates Court Magistrates Court
2) Prevzaté z: Powell, Richard: Law today. 1. ed. Harlow : Longman, 1993, s. 25
3. Súcasná súdná organizácia v Ceskej republike3)
Súdna sústava CR nadvazuje na súdnu organizáciu CSFR, s tým že bol zrušený
Najvyšší súd CSFR a naopak vznikli vrchné súdy. V súcasnej dobe posobia v ceskej
republike tieto súdy: Najvyšší súd CR, vrchné súdy, krajské súdy, vyššie vojenské
súdy, okresné súdy a vojenské obvodné súdy.
V platnej súdnej sústave zásadne neexistujú špecializované súdy, zamerané len na
trestné alebo obcianskoprávne veci. Všetky okresné, krajské, vrchné aj Najvyšší súd
konajú aj v trestnom aj v civilnom pojednávaní.
Úplne samostatnou zložkou súdnej organizácie je Ústavný súd Ceskej republiky,
ktorý ma dohliadat na dodržovanie ústavnosti.
Organizácia súdnictva je postavená na nasledujúcich zásadách:
1. Nezávislost súdnictva.
2. Výkon súdnictva iba súdom.
3. Jednotná a viacstupnová súdna sústava.
Okresné súdy
Najnižším clánkom súdnej sústavy sú okresné súdy, ktoré vykonávajú
prvostupnové pojednávanie vo veciach trestných aj civilných. V obcianskom súdnom
pojednávaní prezkúmavajú rozhodnutia iných orgánov.
Zo sféry obcianskeho práva rozhodujú napr. spory z oblasti práv vecných,
vlastnických práv, práva k veciam cudzím, spory z oblasti vecných bremien.
Okresné súdy prevádzajú aj exekucný proces.
Obsiahlu cast prvostupnovej agendy tvoria aj spory z oblasti závazkového práva.
Z oblasti rodinného práva riešia okresné súdy najma spory o rozvod a spory z
oblasti vztahov medzi manželmi.
Pracovneprávnu agendu predstavujú najma spory z oblasti vzniku, zmeny a zániku
pracovného pomeru.
2) Schelleová, Ilona: Organizace soudnictví II. Cást, MU Brno, 1993, s. 9 a násl.
Krajské súdy
Druhým stupnom ceskej súdnej sústavy sú súdy krajské. Posobia najma ako súdy
druhého stupna, v sporoch, ktoré rozhodovali v prvom stupni súdy okresné. V
trestných veciach konajú v prvom stupni pojednávania o trestných cinoch, ak na ne
zákon stanoví trest odnatia slobody minimálne 5 rokov, alebo ak je za ne možné uložit
výnimocný trest.
Vrchné súdy
Vrchné súdy boli vytvorené dva, jeden v Prahe (pre Cechy) a druhý v Olomouci (pre
Moravu a Slezko).
Nastúpili v podstate na miesto bývalého najvyššieho republikového súdu.
Dbajú o výklad zákonov a iných právnych predpisov tým, že:
a) rozhodujú o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípadoch
stanovených zákonmi,
b) zaujímajú stanoviská k výkladom zákonov a iných právnych predpisov vo vztahu k
rozhodnutiam súdov vo svojom obvode,
c) prezkúmavajú zákonnost rozhodnutia iných orgánov v prípadoch stanovených
zákonom,
d) rozhodujú o dalších zákonom urcených prípadoch.
Najvyšší súd
Najvyšším stupnom ceskej súdnej sústavy je Najvyšší súd. Rozhoduje o
mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vrchných súdov.
Najvyšší súd dalej rozhoduje o uznaní a vykonatelnosti cudzozemských súdov na
území CR, ak to vyžaduje zákon alebo medzinárodná zmluva.
Vojenské súdy
Rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených
zborov, vojnových zajatcov a dalších osob o ktorých to stanoví zákon.
Ústavný súd4)
Clánok 87 Ústavy vymedzuje okruh vecí, ktoré Ústavný súd rozhoduje:
b) o zrušení zákonov a právnych predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení, ak su v
rozpore s ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
c) o ústavnej stažnosti orgánov územnej samosprávy proti nezákonnému zásahu štátu,
d) o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo veci overovania volby poslanca alebo
senátora,
e) o ústavnej žalobe Senátu proti prezidentovi republiky,
f) o návrhu prezidenta na zrušenie uznesenia Poslaneckej snemovne alebo Senátu,
g) o opatreniach nutných k vykonaniu rozhodnutia medzinárodného súdu, ktoré je pre
CR závazné,
h) o tom, ci rozhodnutie o rozpustení politickej strany alebo iné rozhodnutie týkajúce
sa cinnosti politickej strany je v zhode s ústavnými alebo inými zákonmi,
i) spory o rozsah kompetencii štátnych orgánov a orgánov územnej samposprávy,
4) Ústava Ceskej republiky – clánok 87.
________________________________________ __________________________
Zdroje: