Pomoc v každom utrpení

Žijeme vo svete plnom utrpenia. Na ceste do nebeského domova sa stretávame s ťažkosťami, skúškami a žiaľom. Sú však ľudia, ktorí si bremeno života dvojnásobne sťažujú tým, že neustále očakávajú rôzne ťažkosti. Ak ich postihne sklamanie alebo (247) protivenstvo, myslia si, že sa už všetko rúti, že oni majú život najťažší a určite prídu o všetko. Tak sa sami ženú do zúfalstva a vrhajú tiene na všetkých vôkol seba. Život sa im stáva bremenom. Nemusí to tak byť. Zmena spôsobu myslenia si vyžaduje odhodlané (177) úsilie. Ale dá sa to urobiť. Ich prítomné i budúce šťastie závisí od toho, ako dokážu svoju myseľ upriamiť na radostné veci. Nech sa prestanú zaoberať temnými myšlienkami a všímajú si dobrodenia, ktorými ich Boh obdarováva na ceste životom a tiež tie, ktoré sú neviditeľné a večné.

Boh pomáha v každej skúške. Keď Izrael putoval púšťou a prišiel do Máry, kde boli horké vody, Mojžiš sa modlil k Hospodinovi. Boh mu nedal žiadny zvláštny prostriedok, ale upozornil ho na to, čo bolo po ruke. Drevo, ktoré stvoril, mal hodiť do prameňa, aby sa voda očistila a bola sladká. Keď tak urobil, ľudia mohli túto vodu piť a občerstviť sa. Kristus nám pomôže v každej skúške, ak ho o to budeme prosiť. Naše oči sa otvoria, aby sme rozpoznali uzdravujúcu moc zasľúbení, zaznamenaných v jeho Slove. Duch Svätý nás naučí vážiť si každé požehnanie, ktoré lieči žiaľ. Na každý dúšok horkosti nájdeme liečivú bylinu.

Nesmieme dovoliť, aby nás budúcnosť so svojimi ťažkými problémami a neutešenými vyhliadkami prinútila zvesiť ruky, zbavila odvahy tak, že by sa nám roztriasli kolená. Všemohúci hovorí: „Ale nech sa chopí mojej ochrany, nech uzavrie so mnou mier, nech uzavrie so mnou mier!“ (Iz 27,5) Tí, ktorí svoj život odovzdajú pod jeho vedenie a do jeho služby, sa nikdy neocitnú v situácii, pre ktorú by Boh nemal riešenie. Ak sme činiteľmi jeho Slova, nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii, máme v ňom Sprievodcu, (248) ktorý nás povedie správnou cestou. V bezradných situáciách máme v ňom spoľahlivého Radcu. Keď prežívame akýkoľvek zármutok, stratu alebo trpíme pocitom samoty, máme v ňom súcitného Priateľa.

Ak sa vo svojej nevedomosti dopustíme chybných krokov, Spasiteľ nás neopustí. Nikdy nemusíme mať pocit, že sme sami. Našimi spoločníkmi sú anjeli. Je s nami Utešiteľ, ktorého Kristus sľúbil poslať vo svojom mene. Na ceste do Božieho mesta niet ťažkostí, (178) ktoré by tí, čo Bohu dôverujú, nemohli prekonať. Neexistujú nebezpečenstvá, ktorým by nemohli uniknúť. Nie je žiaľ, zármutok ani ľudská slabosť, na ktoré by Boh nemal liek.

Nikto nemusí byť bezradný a zúfalý. Môže sa stať, že vám satan bude našepkávať: „Tvoj prípad je beznádejný. Si nepolepšiteľný.“ No v Kristovi máte nádej. Boh nás nevyzýva zvíťaziť nad hriechom a pokušením vo vlastnej sile. Prosí nás, aby sme prišli bližšie k nemu. Čaká, aby nás mohol oslobodiť od akýchkoľvek ťažkostí, ktoré trápia a deprimujú našu dušu i telo.

Ten, ktorý vzal na seba podobu človeka, súcití s utrpením ľudstva. Kristus nielenže pozná každého človeka, jeho zvláštne potreby a skúšky, ale pozná i všetky situácie, ktoré nás rozčuľujú a privádzajú do rozpakov. Jeho ruka sa láskavo a nežne vystiera ku každému trpiacemu dieťaťu. Tým, ktorí najviac trpia, prejavuje najviac svojej lásky a súcitu. Kristus cíti s našimi slabosťami. Túži po tom, aby sme svoju neistotu a problémy zložili k jeho nohám.

Nie je rozumné sústrediť sa na seba a svoje pocity. Ak to robíme, nepriateľ nám bude klásť do cesty ťažkosti a pokušenia, ktoré oslabia našu vieru a zbavia nás odvahy. Ustavične sa zaoberať svojimi pocitmi a dať im voľný priechod znamená pripravovať pôdu pre pochybnosti a komplikovať si život. Máme odvrátiť pozornosť od seba a hľadieť na Ježiša. (249)

Keď vás napadnú pokušenia, keď sa zdá, že starosť, zmätok a temnota na vás doliehajú zo všetkých strán, pozrite sa tam, kde ste poslednýkrát videli svetlo. Odpočiňte si v Kristovej láske, starostlivosti a pod jeho ochranou. Keď hriech bojuje o nadvládu v srdci, keď pocit viny ťaží svedomie, keď nevera zatemňuje myseľ, pamätajte, že Kristova milosť dokáže zvíťaziť nad hriechom a zahnať tmu. V spojení so Spasiteľom nájdeme pokoj. (179)

Zasľúbenia, ktoré liečia
„Hospodin vykúpi dušu svojich služobníkov. Nikto z tých, čo sa utiekajú k nemu, nebude pykať.“ (Ž 34,22)

„V bázni pred Hospodinom je silná nádej človeka i jeho synom je on útočišťom.“ (Prísl 14,26)

„Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa! Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl.“ (Iz 49,14-16) (250)

„Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.“ (Iz 41,10)

„Počúvajte ma, dom Jákobov, i všetok zvyšok domu Izraela, ktorý som dvíhal od života matky a nosil od narodenia: Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim.“ (Iz 46,3.4)

Vďačnosť a chvála
Naše telesné a duševné zdravie najlepšie upevní vďačnosť a chvála. Ako je potrebné modliť sa, tak je tiež nutné nepodliehať depresii, myšlienkam a pocitom nespokojnosti. Ak kráčame k nebeskému domovu, nemôžeme predsa ísť ako sprievod pozostalých, ktorí celou cestou nariekajú a sťažujú sa.

Kresťania, ktorí stále nariekajú a myslia si, že radosť a šťastie je hriech, nemajú správne náboženstvo. Tí, čo si všímajú len smutné veci vôkol seba a radšej sa dívajú na suché lístie, než aby si natrhali krásne živé kvety, čo nevidia krásu veľhôr a sviežu zeleň (180) v údoliach a nechcú počuť radostný hlas prírody, ktorý je otvorenému uchu príjemnou hudbou, títo ľudia nežijú v spoločenstve s Kristom. Obklopujú sa šerom a tmou, zatiaľ čo by mohli žiť vo svetle Slnka spravodlivosti, ktoré by so zdravím na svojich lúčoch vyšlo v ich srdciach.

Bolesť môže vašu myseľ zatiahnuť mrakmi. Nesnažte sa vtedy rozmýšľať. Viete, že Ježiš vás miluje a rozumie vašej slabosti. Jeho vôľu vykonáte jednoducho tak, že sa mu úplne odovzdáte.

Existuje prírodný zákon, ktorý hovorí, že naše myšlienky a pocity sa posilnia a povzbudia, ak ich vyslovíme. (251) Slovami vyjadrujeme myšlienky, ale pravdou je tiež to, že myšlienky sa rodia zo slov. Keby sme viac rozprávali o svojej viere, tešili sa z požehnania, ktoré sme prijali – z Božej lásky a milosti – naša radosť a viera by porástli. (252) Žiadny jazyk nemôže vyjadriť a ani myseľ smrteľného človeka pochopiť požehnanie, ktoré plynie z uvedomenia si Božej lásky a dobroty. Už tu na zemi môžeme prežívať radosť a byť studničkou, ktorá nevysychá, pretože pramení pri Božom tróne.

Učme preto svoje srdce a ústa chváliť Boha za jeho nekonečnú lásku. Učme sa dôverovať, nevzdávať sa nádeje a tešiť sa zo svetla, ktoré žiari z golgotského kríža. Nikdy by sme nemali zabúdať, že sme deťmi nebeského Kráľa, synmi a dcérami Pána zástupov. Je našou prednosťou, že sa môžeme spoliehať na Boha. „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach... A buďte vďační!“ (Kol 3,15)

Zabudnime na svoje ťažkosti a problémy a chváľme Boha za to, že môžeme žiť na jeho slávu. Nové požehnania každého dňa nech prebúdzajú v našich srdciach chválu za jeho láskavú starostlivosť. Keď ráno otvoríte oči, ďakujte Bohu za ochranu v noci. Ďakujte za jeho pokoj vo vašom srdci. Ráno, na obed i večer nech vaša vďačnosť ako sladká vôňa stúpa k nebesiam.

Keď sa nás niekto spýta, ako (181) sa cítime, nehovorme niečo smutné, aby sme vzbudili jeho súcit. Nerozprávajme o svojej bolesti a trápeniach, o tom, že nám chýba viera. Pokušiteľ je rád, keď počuje takéto slová. Ak rozprávame o tom, čo nás trápi, oslavujeme satana. Premôže nás, ak sa budeme zaoberať jeho veľkou mocou. Rozprávaním o jeho sile sa sami vydávame do jeho rúk. Hovorme preto radšej o veľkej Božej moci, aby sa naše záujmy zjednotili s jeho záujmami. Rozprávajme o Kristovej nesmiernej moci a o jeho sláve. Celé nebo sa zaujíma o našu záchranu. Tisíce a desaťtisíce Božích anjelov sú poverení slúžiť tým, ktorí sa stanú dedičmi spasenia. Chránia nás pred zlom a vedú boj proti mocnostiam tmy, ktoré usilujú o našu záhubu. (253) Nemáme byť v každej chvíli vďační, a to aj vtedy, keď sa nám do cesty postavia očividné prekážky?

Chválospevy
Vyjadrujme svoju chválu a vďaku spevom. Keď sme pokúšaní, nehovorme o svojich pocitoch, ale vo viere spievajme pieseň vďaky Bohu.

Pieseň je zbraň, ktorú môžeme použiť proti depresii. Ak takto otvoríme svoje srdce prítomnosti Spasiteľa, získame zdravie a jeho požehnanie. (254)

„Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo na veky trvá jeho milosť. Takto nech hovoria tí, ktorých vykúpil Hospodin, ktorých vykúpil z ruky protivníka.“ (Ž 107,1.2)

„Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina!“ (Ž 105,2.3)

„Lebo smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami. Tým, čo sedeli vo tme a temnote spútaní biedou a okovami... Vo svojom (182) súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí, vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá. Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.“ (Ž 107,9-15)

„Prečo si skleslá, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.“ (Ž 42,12)

„Za všetkých okolností vzdávajte vďaky. Lebo to vám ukladá Božia vôľa v Kristu Ježišovi.“ (1 Tes 5,18)

Tento príkaz je uistením, že i to, o čom si myslíme, že je proti nám, poslúži na naše dobro. Boh by nechcel, aby sme mu ďakovali za to, čo by nám škodilo.

„Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť?“ (Ž 27,1)

„Veď má schová vo svojom úkryte v deň pohromy. Ukryje ma v skrýši svojho stánku... V jeho stane prinesiem obety s plesaním. Spievať a hrať budem Hospodinovi.“ (Ž 27,5.6) (255)

„Túžobne som očakával Hospodina, sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc. Vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahna a blata. Nohy mi postavil na skalu a spevňuje moje kroky. Do úst mi vkladá novú pieseň, chválospev na nášho Boha.“ (Ž 40,2-4)

„Hospodin je moja sila a môj štít. Moje srdce mu dôveruje. Dostalo sa mi pomoci a srdce mi zaplesalo. Vďačne ho oslavujem piesňou.“ (Ž 28,7)

Robiť dobre
Jednou z hlavných prekážok uzdravenia je sústredenie pozornosti chorého na seba. Mnohí zdravotne postihnutí si myslia, že každý by (183) im mal prejaviť súcit a pomoc. Ich potrebou je však odpútať pozornosť od seba, začať myslieť na druhých a starať sa o nich.

Za postihnutých, zarmútených a malomyseľných je potrebné často sa modliť. A je to správne. Mali by sme sa modliť, aby Boh vniesol svetlo do zatemnenej mysle a potešil zarmútené srdce. Boh vypočúva modlitby za tých, ktorí sú ochotní odovzdávať požehnanie druhým. Ak sa modlíme za zarmútených, mali by sme ich povzbudiť, aby sa sami pokúsili pomáhať tým, ktorí ešte viac potrebujú pomoc. Ak to skúsia, vytratí sa temnota z ich srdca. Ak sa snažíme potešiť druhých, ako sme sami boli potešení, požehnanie sa nám vráti.

Päťdesiata ôsma kapitola knihy proroka Izaiáša obsahuje recept, ako sa zbaviť chorôb tela a duše. Ak túžime byť zdraví a mať pravú radosť zo života, musíme sa riadiť pravidlami, ktoré sú zaznamenané v Písme. O službe, ktorú môže prijať a o svojich požehnaniach, Pán hovorí:

„Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému, a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. (256) Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš, tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. Potom budeš volať a Hospodin ťa vypočuje, ty budeš kričať o pomoc a on odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnosti a tvoja tma bude ako poludňajší jas. A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahlom kraji, posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú.“ (Iz 58,7-11) (184)

Dobré skutky sú dvojnásobným požehnaním – pre darcu i toho, kto láskavosť prijíma. Vedomie, že konáme dobro, je jedným z najlepších liekov pre choré telo i myseľ. Ak je myseľ oslobodená a naplnená pocitom šťastia a uspokojenia z vykonaného dobrého skutku, ktorým boli iní obšťastnení, potom blahodarný a povznášajúci vplyv vnesie do celej bytosti nový život.

Nech zdravotne postihnutý človek sám prejavuje súcit, namiesto aby ho stále len vyžadoval. Bremeno svojich slabostí, starostí a bolestí vložte na súcitného Spasiteľa. Svoje srdce otvorte jeho láske a dovoľte, aby obšťastnila druhých. Nezabudnite, že všetci musia znášať ťažké skúšky a odolávať veľkým pokušeniam, ale vy môžete urobiť niečo pre to, aby ste im tieto bremená uľahčili. Buďte vďační za požehnania, ktoré ste prijali. Vyjadrite, ako si vážite pozornosť, ktorej sa vám dostáva. Svoje srdce naplňte vzácnymi Božími zasľúbeniami. Stanú sa pokladom, z ktorého budete môcť čerpať slová útechy a posily pre druhých. Vôkol seba budete šíriť povznášajúci a pre druhých prospešný vplyv. Vaším cieľom nech je byť požehnaním tým, ktorí žijú vo vašej blízkosti. (257) Tak nájdete rôzne spôsoby, ako byť užitoční členom vlastnej rodiny i druhým.

Keby chorí zabudli na seba preto, že sa začali zaujímať o iných, keby plnili Hospodinov príkaz a slúžili tým, ktorí to potrebujú viac než oni, pochopili by pravdivosť prorockého zasľúbenia: „Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš.“ (Iz 58,8) (258) (259) (260) (185)