Polsko

Polsko
1. Prehlad údajov.
Štátne zriadenie : republika
Hlavné mesto :Warszawa 1,66 mil.
Rozloha : 312 681 km2
Pocet obyvatelov: 38 621 000
Úradný jazyk : Polština
Kontinent : Európa
Najvyšší vrch : Rysy ( Tatry ) 2499m
Najnižší bod : pri Gdanskej zátoke - 10m
Mena : 1 zloty = 100 grošov
HDP : 75,8 mld. USD dolárov
2. Polsko - administratívne clenenie.
Administratívne rozdelenie: Dolnosliezske vojvodstvo (Vratislav )
Kujawsko - pomoranské vojvodstvo ( Bydhošt)
Lodžské vojvodstvo ( Lodž )
Lublinské vojvodstvo ( Lublin )
Lubuské vojvodstvo ( Zelená Hora )
Malopolské vojvodstvo ( Krakov )
Mazovské vojvodstvo ( Varšava )
Opolské vojvodstvo ( Opole )
Podkarpatské vojvodstvo ( Rešov )
Podlaské vojvodstvo ( Bialystok )
Pomoranské vojvodstvo ( Gdansk )
Sliezske vojvodstvo ( Katovice )
Svatokrížske vojvodstvo ( Kielce )
Warmínsko – mazurské vojvodstvo ( Olštýn )
Velkopolské vojvodstvo ( Poznan )
Západopomoranské vojvodstvo ( Štetín
3. Poloha, hranice.
Polská republika leží v strednej Európe. Zaberá nížiny na Visle a Odre, prechádzajúce
na západ do Severonemeckej a na východ do Východoeurópskej nížiny. Na juhu
zasahuje do
Západných Karpát a Ceskej vysociny. Celé územie Polska sa mierne zvažuje k severu,
K Baltickému moru.
Najjužnejší bod územia leží na 490 s. š. Najsevernejší na 540 50´ s. š. Táto vzdialenost
dosahuje 649 km. Najzápadnejší – 140 07´ v. d. – a najvýchodnejší – 240 08´ v. d.
bod sú
Len o málo vzdialenejšie.
Poloha Polska je velmi výhodná. Má vlastnosti vnútrozemského a prímorského štátu.
Hranica s Nemeckom, na Odre a Nice meria 460 km. Východná hranica zacína na
najhornejšom Sane, odtial vedie k rieke Bug a po jeho toku dalej na sever, k
Bielovežským
Pralesom. Potom sa tocí priamo na západ k pobrežiu Vislanského zálivu. Je dlhá 1244
km.
Cesko – Slovensko – Polská hranica meria 1310 km. Severná, morská hranica vedie po
brehu
Baltického mora v dlžke 524 km.
4. Povrch
Polsko je nížinatá krajina. Stredná nadmorská výška územia je len 169 m. Iba necelé
3% ležia vyššie ako500m. 91,5% plochy štátu má nadmorskú výšku menej ako 300m.
Význacným rysom povrchu je rozclenenie územia na geomorfologické pásma
rovnobežkového smeru.
Pásmo pobrežných nížin sa rozprestiera pri pobreží Baltského mora. Zacína na západe
Štetínskou nížinou.
Štetínsky záliv je od volného mora oddelený ostrovmi Uznan a
Wolin. Slovinsko kašubské pobrežie je nížinaté a vyrovnané akumuláciou piesocných
valov.
Vislová delta vznikla vyplnením morského zálivu piesocnými nánosmi.Zasahujú tu aj
Pruské nížiny na východe.
Pásmo jazerných plošín leží vo výške 100 –300 m.n.m. Je charakterizované velkým
množstvom jazier ladovcového pôvodu. Je to Mazurská jazerná plošina a Pomoranská
jazerná plošina. Sú to pásy celných morén smeru od JZ k SV. Sú tam aj najväcšie
polské jazerá Sniardwy a Mamry.
Pásmo stredopolských nížin zaberá strednú cast Polska v nadmorskej výške 50 –
150m. K tomuto pásmu patria 2 rozsiahle nížiny. V povodí strednej a dolnej Vatry je to
Velko-polsko - kuvajská nížina. V západnej casti sa dvíhajú pahorky Bukoviec(220m) a
pahorky Zelenohorské(221m). Južnú obrubu tvoria pahorky Trebnické.(284m).Eróziou
subglaciálnych tokov vznikli hlboké ryhy ktoré dnes vyplnujú jazerá ktorých dná ležia
casto pod úrovnou morskej hladiny (jaz. Goplo 23,4 km2 ). V povodí strednej Visly a
Bugu je Mazovsko-podleská nížina. Je pokrytá glaciálnymi a fluvioglaciálnymi nánosmi.
Pásmo starých hôr a vrchovín vyplnuje najväcšiu cast južného Polska. Patria k nej
Sudety so Sliezskou nížinou, Malopolská vysocina a Lublinská vrchovina.
Sudety sú starou horskou sústavou so zložitou geologickou stavbou. Tvoria ho
Krkonoše (1603m.), Sovie hory (1014m.), Stolové hory(919m.), Orlické hory
(1084m.), Kladský Snežník(1424m.), Zlaté hory (990m.), Opavské hory (890m.).
Malopolská vrchovina sa nachádza medzi Odrou a Vislou. Jej západný okraj tvorí
Sliezska vrchovina (385m.) Dalej k východu to je vrchovina
Krakovsko-censtnochovská(504). Najväcšia skupina sú Svätokrížske hory(611m.)
Pásmo podkarpatských panví je tektonickou zníženinou v severnom predpolí Karpát.
Pásmo mladých vrásových pohorí zasahuje na Polskom území horskú sústavu Karpát.
Táto cast Karpát sa nazýva Beskydy. Tvoria ju Vysoké Beskydy(1214m.),Nízke
Beskydy, Bieszczady(1384m.), Západné Tatry (Bliszcz 2158m) a Vysoké Tatry (Rysy
2499m.) Nachádza sa tu aj množstvo jaskýn a vysokohorských jazier.
5. Geologická stavba a nerastné bohatstvo
Na území Polska sa stýka staré jadro európskej pevniny – Ruská tabula s mladšími
vrásnenými oblastami hercínskymi a alpínskymi. Behom vývoja bolo územie vela krát
zatopené morom. Pozostatkom týchto záplav sú plošne uložené sedimenty triasu, jury,
a kriedy. V pleistocéne pokryl niekolko krát takmer celé polské územie severský
ladovec, ktorý tam zanechal až 200m mocné nánosy.
Súcastne s ústupom ladovca sa vyvíjala riecna siet. Jej zložkou sú úzke prielomové
údolia, ktoré vznikli až po ústupe ladovca, ked si rieky hladali najkratšiu cestu na sever
v smere celkového spádu.
Nerastné bohatstvo Polska spocíva predovšetkým v zásobách energetických surovín
ako sú uhlie a v menšej miere zemného plynu a ropy. Zásobami cierneho uhlia stojí
Polsko na jednom z popredných miest v Európe. Hlavný podiel na tom má
Hornosliezska panva ktorá sa rozkladá na ploche 5400km2, z coho 4450km2 patrí
Polsku. Podstatne menšia je Dolnosliezska panva v rozlohe 530km2.
Význam má aj výskyt hnedého uhlia v jurských sedimentoch
Krakovsko-censtochovskej vrchoviny a Svätokrížskych hôr.
Rašeliny pokrývajú v Polsku 18500km2 (6% územia ). Najviac je ich v Pomorí a
prilahlých jazerných plošinách.
Ložiská ropy a zemného plynu sú viazané na flyšové sedimenty Vonkajších Karpát.
Vyskytujú sa v antiklinálnych klenbách paleogénnnych a kriedových pieskovcov z
ktorých sa tažia 200 – 950 m. hlbokými vrtmi. Boli nájdené v Jaselsko-krosnianskej
kotline a v okolí Tešína.
Železné rudy Polska majú nízky obsah kovu a kryjú len malú cast spotreby. Hlavné
ložiská sú v jurských ílovitých bridliciach v pruhu ktorý sa rozprestiera od Olkusza cez
Zawiercie, Czetochowou na Wielun. Druhá cast výskytu je vo Svätokrížskych horách.
Väcší význam majú pre Polsko oloveno-zinkové rudy, ktorých má dostatok. Nachádzajú
sa hlavne v triasových vápencoch Horného Sliezska.
Dalej sú to medené, niklové a chrómové rudy, arzénové rudy, kamenná sol, draselné
soli, sadrovec, magnezit, fosforit a i.
6. Podnebie
Podnebie Polska je ovplyvnené predovšetkým polohou v miernom pásme medzi 49° až
55° s. š. Je to prechodné podnebie medzi kontinentálnym podnebím východnej Európy
a západoeurópskym oceánskym podnebím. Vplyv nadmorskej výšky sa prejavuje iba v
južnej casti štátu. Okrem zemepisnej polohy má rozhodujúci význam ešte všeobecná
cirkulácia ovzdušia. Polsko patrí do pásma kde prevládajú západné vetry.
Teplota vzduchu. Rocná izoterma v nížinatej a rovinatej casti štátu sa pohybuje v
rozmedzí od 6° do 9° C. Najstudenšia je východná cast Mazurskej jazernej plošiny (5,9
°C ) a najteplejšia je Sliezska nížina ( 8,7 °C ) a Sadnomerská kotlina (8,8 °C ).
Najnižšie stredné rocné teploty sú samozrejme v horských oblastiach vo vrcholovej
casti Tatier a Krkonôš (0,2° C ). Priemerné júlové teploty sa v nížinatej casti územia
pohybujú medzi 16° až 19 °C. Vyššie sú len v okolí Poznana a v západnej casti
Sandomerskej kotliny.
Absolútne maximá dosahujú 40° C (Prozkow 40,2°C ). V zime ubúda v nížinatej casti
Polska teplota smerom k východu. Absolútne minimá dosahujú – 40 °C. (Ziwiec –40,6
°C ). V rozložení zrážok na Polskom území závisí aj od nadmorskej výšky. V nížinatej
casti je priemerné množstvo zrážok za rok 500 až 700 mm. Najmenej ich spadne v
dolnom Povislí a vo Velkopolsko - kujavskej nížine. Najviac zrážok majú prirodzene
horské oblasti v južnom pohranicí – Sudety a Karpaty – kde rocné úhrny vzrastajú na
800, 1000 mm a viac. Najdaždivejšie oblasti sú horské vrcholy Tatier ( Kasprowy
Wierch 1800mm.).
Zrážky sú rozložené nerovnomerne na jednotlivé mesiace a rocné obdobia. Najviac ich
spadne v Polsku v lete a najmenej v zime, aj ked v zime je viac zrážkových dní. Toto
zrážkové maximum však nieje vo všetkých castiach zeme rovnako výrazné. V Pomorí je
slabé, ale v Karpatách pripadá na leto 40% rocného množstva. V trvaní snehovej
pokrývky sú znacné rozdiely. V západnej casti štátu býva okolo 40 dní v
severovýchodnej cez 90 dní a v horách cez 200 dní. 7. Vodstvo
Polsko má dobre rozvinutú riecnu siet v prevažne nížinatom území. Jej hustota je
najväcšia v jazerných plošinách (0,8 –1 km / 1km2 ) a najmenšia v stredopolských
vrchovinách kde miestami klesá až pod 0,2km na ploche 1km2. 99,8 % územia Polska
patrí k pomoriu Baltského mora. Nepatrný zbytok k pomoriu Cierneho a Severného
mora. Z pomoria Baltského mora patrí 89,9% povodiu dvoch najväcších polských riek
Odry a Visly. Zbytok pripadá na rieky Rega, Parseta, Lyna a Czarna Hancza. Vplyvom
geomorfologických pomerov polského územia má Odra a Visla asymetrické povodie.
Celkový spád k Severovýchodu spôsobil ,že pravobežné prítoky prevládajú nad
lavobežnými. Visla, najväcšia polská rieka je 1090 km. dlhá a má povodie v rozlohe
194 000 km2 ( v Polsku 174 000 km2 ). Pramení v Sliezskych Beskydách na svahoch
Barania Góry vo výške 1106 m. Preteká velkým oblúkom vypnutým k východu
Sandomerskou kotlinou a Mazovsko – podleskou nížinou a ústi deltou do Gdanského
zálivu. Jej priemerný prietok pri ústí dosahuje 1020 m3 / sec. Z pravostranných
prítokov Visly sú najvýznamnejšie Dunajec, San, Wieprz a Bug.
Z lavých je to Pilica, Bzura a Brda. Odra, dlhá 848km., ma znacne menšie povodie ako
Visla (118 000 km2 z toho 106 000 km2 na polskom území.). Pramení v Oderskej
vrchovine vo výške 652 m. Má nížinný tok, severozápadný smer a malý spád. Jej šírka
pri ústí je 190 m. a prietok je 565 m3/sec.,teda zhruba polovica ako u Visly.
Zo svahu Sudetov prijíma Odra vela prítokov z ktorých najväcšie sú Nisa Kladská (195
km ), Bóbr (268 km. ) a Nisa Lužická (256 km. ). Z pravých prítokov Odry je
významnejší Barycz, Obra a predovšetkým Varta.
Varta pramení v Krakovsko – censtochovskej vrchovine. Má väcšie povodie ako Odra.
Z lavej strany prijíma Prosnu ( 229 km. ) a z pravej Notec (336 km.). S Vislou je
spojená Bydhoštským prieplavom.
Polské rieky patria podla vodného režimu k typu riek z topiaceho sa snehu a so
zrážkovou vodou. Preto najvyšší vodný stav prichádza na jar v dobe topenia snehu.
Druhotné maximum je spôsobené letnými daždami. Rieky v Polsku pravidelne zamrzajú
a doba zamrzania sa predlžuje smerom k východu. Jazier väcších než 1 ha je v Polsku
9296. Dohromady pokrývajú plochu 317 000 ha, tj. Približne 1% štátneho územia. Sú
to väcšinou jazerá vzniknuté vplyvom severského zaladnenia a preto je ich najviac na
severe v oblasti jazerných plošín. Najväcšie sú jazerá Sniardwy ( 106 km2 ) a Mamry
(104 km2 ), najhlbšie Hancza (2,9 km.2, 108 m. ) a Drawsko(18,6km2, 83 m. ).
Glaciálne jazerá v oblasti severského zaladnenia vyplnujú nerovnosti povrchu v
morénach alebo vznikli v eróznych ryhách subglaciálnych tokov. V Tatrách a
Krkonošoch sú glaciálne jazerá v karoch alebo sú ohradené morénami horských
ladovcov. Sú malé ale casto velmi hlboké. Na pobreží Baltského mora sú jazerá
morského pôvodu vzniknuté oddelením zálivov piesocnými kosami. Dalej sú v Polsku
ešte jazerá krasové a jazerá údolné, ktoré sú zbytkom riecnych ramien alebo vyplnujú
deflacné zníženiny. 8. Pôdy
Rozdiely reliéfu, geologického zloženia, podnebia, hydrologických pomerov a
rastlinného krytu podmienujú velmi pestrý obraz rozloženia pôdnych typov a druhov.
Prevládajú tu skôr prechodné typy pôd ako sú hnedozeme, drnopodzolové pôdy,
horské, nivné a rašelinové pôdy.
Hnedozeme sú typicky vyvinuté v mierne vlhkom podnebnom pásme pod listnatými
lesmi a na vápenatom podloží. Sú rozšírené v Pomoranskej jazernej plošine,
Malopolskej vrchovine a v Sliezskej nížine. 9. Rastlinstvo a živocíšstvo
Polsko leží v stredoeurópskej oblasti zmiešaných lesov. Na jeho území sa stretáva les
listnatý, ktorý sa šíri zo západu s lesom ihlicnatým. Od juhovýchodu prenikajú do
Polska aj prvky stepnej flóry. Dnes zaberá lesná pôda plochu 68 000 km2 tj. 22%
polského územia. ¾ z toho zaberajú borovicové lesy. Z ich krovitého a bylinného
porastu môžeme spomenút Vres, Borievku, Brusnicu, Jalovec, Rakytník, Malinu a
Brezu.
Zmiešané lesy sú rozšírené v stredopolských nížinách a v pásme starých hôr a
vrchovín.
Ide o Borovicu, Dub, Brezu, Osiku, Buk ...
Fauna v zmiešaných lesoch má stredoeurópsky ráz. K jej typickým zástupcom patrí
jelen, srnec, diviak, líška, vlk, (los, zubor- zriedka) z vtákov tetrov a sýkorka. 8%
lesnej lesnej plochy pripadá na lesy lesy listnaté. Podla prevládajúcich drevín sú to lesy
dubové alebo bukové. Rastie tam aj Hrab, Javor, Lipa .. Rastú hlavne v nížinách. Fauna
v listnatých lesoch je rovnaká s faunou lesov zmiešaných a borovicových. Okrem toho
sa tam vyskytuje ešte bobor a vydra.
V horských lesoch sa dá rozlíšit niekolko výškových pásiem. Spodné pásmo 450 – 1250
m. tvoria zmiešané lesy zložené z buku, smreku a jedle. Vrchné pásmo 1000 – 1450 m.
predstavujú cisté smrekové porasty. Žije tam jelen, srnec, vlk, rys a medved. Hornú
hranicu lesa a kosodreviny ohranicuje pásmo 1300 –1800m.
Lúky pokrývajú celkom 12,5% štátneho územia. Sú to väcšinou druhotné porasty,
ktoré vznikli na mieste vykálaných lesov. Pôvodné sú len niektoré stepné bylinné
porasty, alebo horské lúky, ktoré sú vyvinuté nad hornou hranicou lesu a oznacujú sa
ako hole. Sú bohaté na mnohé druhy pestrofarebných bylín. Taktiež fauna horských lúk
je svojrázna. V Tatrách patrí k nim najznámejší zástupca svišt a kamzík. .
10. obyvatelstvo
- pravdepodobná dlžka života: muži - 67 rokov
ženy - 75 rokov
- Prirodzený prírastok – 17,8‰
- ludnatost – 97/ km2
- gramotnost: 99%
- národnosti: Poliaci 97,6%
Nemci 1,3%
Ukrajinci 0,6%
Bielorusi 0,5
-velké mestá: Varšava, Krakov, Lodž, Wroclaw, Poznan
- jazyky: polština (oficiálny)
anglictina, nemcina
- náboženstvá: rímsko-katolícke 95%,
pravoslávne, evanjelické a iné 5%
11. Hospodárstvo
V roku 1989 Polsko zahájilo zložitý a nutný prechod k
trhovému Hospodárstvu. Došlo k liberalizácii cien a miezd a
boli zrušené štátne dotácie. Vysoká inflácia si vyžiadala
tvrdé reštriktívne opatrenia, ktoré viedli k vysokej
nezamestnanosti a vo svojich dôsledkoch k vítazstvu lavicových
síl vo volbách ale aj k obnoveniu hospodárskeho rastu zacínajúc
rokom 1992.
11.1 Polnohospodárstvo
Skoro polovicu územia Polska zaberá orná pôda. Rozdrobenost
týchto polnohospodárskych úsekov spôsobuje neefektivitu
Polského polnohospodárstva a preto je v polnohospodárstve
zamestnaných 30% všetkých pracujúcich. Hlavnými plodinami
sú zemiaky ( 2. Miesto v pestovaní na svete ), obilniny a
cukrová repa. Nezanedbatelnými plodinami je aj zelenina,
chmel, repka a lan.
V živocíšnej výrobe prevláda chov
ošípaných a dobytka, ktorý sa ale v poslednej dobe zacal
znižovat, hlavne kvôli BSE – Krojtzveld – Jakobovej choroby.
Vysoký je stále pocet koní. 11.2 Priemysel
Polsko má velké zásoby nerastných surovín. V tažbe cierneho
uhlia zaujíma ( Hornosliezska panva ) 4. Miesto vo svete.
Svetovo významná ja aj tažba rúd medi ( Legnica ) a síry na
juhovýchode. Dalej má Polsko zásoby zinku, olova, striebra,
soli a zemný plyn. Väcšinu elektrickej energie vyrábajú tepelné
elektrárne na uhlie ( Belchátow v strede Polska zo svojou
kapacitou 4300 MW je najväcšia tepelná elektráren v Európe ).
V priemysle klesá význam hutníctva železa ( Katowice, Kraków )
a farebných kovov, rastie produkcia dopravných prostriedkov
( Varšava, Bielsko – Biala, Tychy ). Najväcšia rafinéria je
v Plocku. Velmi rozsiahla je tažká chémia a výroba cementu.
Tradíciu v Polsku má textilný a potravinársky priemysel.
Najdôležitejšiu priemyselnú základnu predstavuje Katowická
Konurbácia v Hornosliezskej panve s troma miliónmi obyvatelov.
12. Doprava a spoje
Železnice rozsiahle využívané na prepravu osôb a surovín,
sú skoro z polovice elektrifikované. Cestná siet nie je príliš
kvalitná ( iba 240 km starých dialnic ) a viac ako 1/3 ciest
nie je spevnená. Významná je námorná doprava s významnými
prístavmi ako Štetín, Gdansk a Gdyne. Pravidelné letecké
spojenie má viac než 12 miest.
13. Zdravotníctvo a školstvo
Zdravotná starostlivost je na systéme bezplatného poistenia
pre všetkých pracujúcich a ich rodiny, vztahuje sa aj na
súkromných polnohospodárov, dôchodcov, invalidov a študentov.
Od 7 do 14 rokov je povinná a bezplatná školská dochádzka.
Bezplatné je tiež vzdelávanie na všeobecných a odborných
Školách, na polytechnikách, a na univerzitách
Druhá svetová vojna drasticky obmedzila národnostnú rozmanitost
Polska. Po 1. Svetovej vojne tvorili Poliaci 69% populácie
Polska. V dnešnej dobe je to skoro 99%. Bol to výsledok
deportácii a vyhladzovania židov, ako aj masového exodu
Nemcov a rozsiahlych zmien hraníc. Tesne po vojne žilo v
Polsku na vidieku 2/3 obyvatelstva, v dnešnej dobe je tento
pomer opacný. V posledných rokoch bol zaznamenaný velký
pokles pôrodnosti. Aj napriek tomu, že Poliaci boli storocia
pod cudzou nadvládou majú bohaté kultúrne dedicstvo, najmä
v oblasti literatúry, hudby, filmu a dokonca aj vo vede. K známym a uznávaným
osobnostiam patrí astronóm Mikuláš
Kopernik, ktorý definoval model heliocentrickej sústavy
( 1473 – 1543 ), skladatel Fryderik Chopin ( 1810 – 1849 ),
románopisec Henryk Sienkiewicz a filmový režisér Andrzej
Wajda ( 1926 ).
14.
Dejiny a spolocnost
Polské dejiny sú velmi dlhé a komplikované napriek tomu, že
súcasná Polská republika vznikla až po 2. Svetovej vojne.
Polsko bolo prvím európskym štátom, ktorý sa v roku 1989
oslobodil spod vlády komunizmu. 14.1 Dejiny
Polsko bolo založené v roku 966, ked Mešek I. ( 930 – 992 )
knieža Polanov prijal krestanstvo. Za vlády Boleslava Chrabrého
( 967 – 1025 ) dosiahol Polský štát velký rozmach. Neskôr
bol oslabený feudálnymi spormi, nájazdmi Tatárov a výbojmi
nemeckých rytierov. V roku 1386 sa Jagiello ( 1351 – 1434 )
Litovské velkoknieža oženil s Jadwigou ( 1373 – 1399 ) polskou
královnou a tým založil novú jagollonskú dynastiu. Roku 1466
si Jagelonci podrobili teutónskych rytierov, nemeckých vládcov
Pruska, týmto sa Polsku otvoril prístup k Baltskému moru. Roku
1569 lublinskou úniou vznikol Polsko-litovský štát. Ked rod
Jagelloncov vymrel, Polsko sa stalo ,, královskou republikou ´´,
v ktorom bol král volený snemom šlachticov, nazývaným tiež
Sejm. V roku 1587 bol za Polského krála zvolený Žigmund III
Vasa ( 1566 – 1632 ). Tento panovník o pät rokov neskôr dedil
švédsky trón a pokúšal sa zjednotit prevažne rímskokatolícke
Polsko s protestantským Švédskom, co uvrhlo obe zeme do vojny
trvajúcej 35 rokov ( 1599 – 1635 ). V polovici 17. Storocia sa zacal
politický úpadok Polska. Za 20 rokov vlády Jána II Kazimíra
Vasy ( 1609 – 1672 ) bolo Polsko docasne okupované Švédskom
a stratilo východ krajiny v prospech Ruska. Na sklonku 18. Storocia bola oblast na
juhovýchode obsadená Turkami. Polsko
bolo v tomto období znacne oslabená a tak bolo v rokoch 1772,
1793 a 1795 rozdelené medzi Prusko, Rakúsko a Rusko. Pocas
Napoleonských vojen sa Poliaci vzbúrili a pomohli Napoleonovi
dobyt Varšavu, co viedlo k vzniku Varšavského vojvodstva. Aj to sa však po roku 1813
dostalo pod Ruskú nadvládu. O dva
roky neskôr cár Alexander I ( 1777 – 1825 ) Polské kongresové
královstvo v snahe získat lojalitu Poliakov, ale úmysel sa
nepodaril. Opakované vzbury Poliakov v rokoch 1830, 1846, 1863
viedli ku stále tvrdším represiám zo strany Ruska. Cez 1. svetovú vojnu bolo polské
územie napadnuté Rakúskom a Nemeckom.
Po ruskej revolúcii v roku 1917 novozvolená bolševická strana
uznala právo Polska na nezávislost a tak po skocení vojny v
roku 1918 bola založená druhá Polská republika. V roku 1926
prvý polský prezident Jozef Pilosudsky ( 1867 – 1935 ) urobil
prevrat a nastolil takzvaný sanacný režim. V roku 1939 bolo
Polsko napadnuté nacistickým Nemeckom a rozdelené medzi ZSSR
a Nemecko na základe paktu Molotovov – Ribbentrop.
Ked Nemecko
v roku 1941 zaútocilo na ZSSR tak sa množstvo Poliakov pridalo
k sovietskemu vojsku. Polský odboj bol významný na všetkých
frontoch okupovanej zeme, pokus o oslobodenie v rámci
Varšavského povstania bol kruto potlacený. Vo vojne Polsko
utrpelo relatívne najväcšie škody a v dôsledku povojnových
zmien hraníc stratilo celkom 11 miliónov obyvatelov. Po vojne
sa Polsko stalo satelitom Sovietskeho Zväzu po tom, ako
ústava v roku 1952 ustanovila komunistický režim. Protesty
a demonštrácie proti komunistickému režimu v rokoch 1956 a
v roku 1970 boli potlacené. Napriek krutým represiám a väzneniu
komunisti nedokázali vymazat hlboké náboženské cítenie katolíckych
Poliakov. Nádej ožila v roku 1978, ked bol za pápeža zvolený
Polský kardinál Karol Wojtyla a bol premenovaný na Jána Pavla II.
Jeho triumfálna cesta do Polska v roku 1979 zdôraznila sila
rímskokatolíckej cirkvi a znamenala nový impulz v boji protikomunistickej
nadvláde. Pocas dalšieho roku boli lodenice v Gdansku ochromené
sériou štrajkov, ktoré organizoval vodca v tej dobe ilegálneho
odborového spolku Solidarita Lech Walesa. Vdaka týmto
štrajkom urobila komunistická vláda urcité ústupky, ale
onedlho bol vyhlásený výnimocný stav a do cela strany a krajiny
sa postavil Wojciech Jaruzelsky. Osem rokov pokracujúceho
sovietskeho nátlaku ( 1981 – 1989 ) nedokázalo zastavit postup
disidentov. Dalšia vlna štrajkov vedených už v tom case
legálnou Solidaritou zacala vo februári 1988 a donútila vládu
Jaruzelského k vyjednávaniu. A v júni 1989 sa v Polsku konali
prvé aspon ciastocne slobodné volby ( komunisti mali
garantovaný urcitý pocet miest ). Kandidáti Solidarity získali
všetkých 35% v Sejme vyhradených pre opozíciu. Tadeusz
Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom
bloku. Reštriktívne opatrenia nutné k oživeniu ekonomiky
viedli k rozkolu vnútri Solidarity a Mazowiecky bol nútený
odstúpit v strede volebnej kampane. V priamych prezidentských
volbách v roku 1990 sa stal Lech Walesa. Z prvých skutocne
slobodných volieb v roku 1991 vyšiel Sejm s velkým poctom
strán, niekolko koalicných strán a potom nastala politická
kríza, ktorá vyústila do vypísania predcasných volieb v roku
1993. V nich zvítazila koalícia lavicových síl.
14.2 Štátne zriadenie
Hlavou štátu je prezident vybavený rozsiahlymi právomocami
volený obyvatelmi na obdobie piatich rokov. Zákonodarným
orgánom je podla ústavy z roku 1989 dvojkomorové Národné
zhromaždenie volené na štyri roky.
Dolná komora Sejm má 460
poslancov a horná komora Senát má 100 poslancov ( dvaja za
každé vojvodcovstvo – Warszava a Katowice majú po troch
zástupcoch ) s právom veta voci rozhodnutiam Sejmu. Výkonnú
moc má vláda na cele s ministerským predsedom.
________________________________________ __________________________
Zdroje: