Politika hospodárskej súťaže

Politika hospodárskej súťaže = politika tvorby konkurenčného prostredia.
Nekalá súťaž (nečestná súťaž)
- činnosť, ktorá je v rozpore s korektnou súťažou – nepoctivá reklama
Pojmy:
Nepoctivá reklama – osočíme výrobok konkurenčnej firmy, sľubovanie nereálnej vecí
Podprahová reklama – v TV – sa pri reklame mihá aj iná firma
Klamlivé označenie výrobkov – adidas – didas = napodobňovanie originálu
Ohrozovanie životného prostredia – kupovanie kvót na vypúšťanie splodín – v noci obchádzajú zákony, vypúšťajú splodiny
Korupcia – podplácanie; väčšinou prichádza do úvahy v odvetviach ekonomiky, kde sa štát angažuje.
Ústne, klamlivé znevažovanie výrobkov na verejnosti – antireklama na bilboardoch, internet

Nástroje protimonopolnej politiky:
1. prvý nástroj koncom 19.storočia = Zákon o obmedzovaní konkurencie
Úlohou je:
- obmedzovať tvorbu činnosti firiem, ktoré by potláčali tvorbu konkurenčného prostredia
- vytvoriť nástroje, ktoré by znemožnili vytvárať monopolné postavenie na trhu
- regulovanie sektorov = orgán – protimonopolný úrad a ich zákony, ktoré prispievajú k ochrane konkurenčného prostredia.

V rámci nástrojov protimonopolnej politiky vznikajú časté výnimky:
1. prijíma sa rabatový kartel
2. združenie malých podnikov
3. zjednotenie dodávkových a platobných podmienok

Deformáciám trhu sa dá predchádzať oživením konkurenčného prostredia napr.
Podnecovaním zahraničnej konkurencie
Umožnením prístupu k vedecko-technickým poznatkom
Podporou malého a stredného podnikania
Edjukácia – celoživotné vzdelávanie pracovníkov = tvorba a podpora znalostných ekonomík
Zjednocovať podmienky pre malých, stredných a veľkých podnikateľov
Úprava daňových sadzieb (rovná daň, paušálna daň)
Liberalizácia medzinárodných ekonomických stykov (odstraňovať bariéry k voľnému obch.styku)

Agentúra pre malé a stredné podnikanie – zaoberá sa oživovaním trhu.

ŠTRUKTURÁLNA POLITIKA
Ekonomiku charakterizuje určitá štruktúra, čiže sa vnútorne člení.
ŠP zisťuje podmienky v štruktúre a snaží sa predchádzať štrukturálnym krízam.

Ak sa mení štruktúra dopytu a nemení sa štruktúra jednotlivých odvetví, je to predzvesť štrukturálnej krízy.

HP sa orientuje na takého členenie:
- štrukturálny podiel jednotlivých firiem podľa veľkosti a právnych foriem
- Štrukturálny podiel z hľadiska príjmov a výdavkov do štátneho rozpočtu
- Demografická štruktúra obyvateľstva

Faktory, ktoré ovplyvňujú potreby štrukturálnych zmien:
1. rast disponibilných dôchodkov obyvateľstva
2. technologický pokrok – vyplýva z potreby dopytu – firma uspokojuje dopyt
3. zmeny v štruktúre obyvateľstva
4. pôsobiace z vonku: a) náhla zmena cien výrobných faktorov (ropa, plyn)
b) zmena konkurenčných podmienok na svetových trhoch
c) zmena kurzov niektorých dôležitých mien svetových hráčov
Cieľom ŠP a HP je predchádzať vzniku štrukturálnej krízy, to sa deje za podpory inovačnej politiky.
- veda, výskum, vývoj
- zdravotníctvo

Prečo inovovať?
- inovácie sú zdrojom bohatstva každého národa

Hlavným zameraním ŠP je udržovanie a zveľaďovanie konkurenčného prostredia.
- inovácia = patenty
ŠP môže byť v 2 oblastiach zameraná:
1. na perspektívne informácie, zveľaďovanie odvetví = politika ex ante
2. do minulosti = politika ex post (zameraná na zmiernenie sociálneho prostredia)

Ex post sa dopady zmierňujú nasledovne:
- úpadok strojárskeho priemyslu u nás po revolúcii
1. rôzne formy daňových úľav (zelená nafta poľnohospodárom)
2. rôzne druhy finančnej výpomoci
3. úverové zvýhodnenie
4. politika realizovania štátnych zákazok
5. ochrana domáceho trhu (zavedenie clá, ktoré ochraňuje domáceho výrobcu, ale predlžilo jeho agóniu)
Táto podpora je z ekonomického hľadiska neefektívna, predlžuje čas úpadku firmy.

Ex ante by mal štát podporovať:
1. vedecko-technický rozvoj
2. podpora odvetví, ktoré zvyšujú exportnú výkonnosti (proexportné)
3. podpora biotechnológii, elektroniky a telekomunikačných trhov

Energetická politika, Sociálna politika
- nenaštudovať – nebude v písomke

Fólie – pásmo voľného obchodu
- História EU