Politický systém a problém moci

13. Politický systém a problém moci
Moc
Typy spoločenských systémov

Moc je schopnosť jednotlivcov , alebo skupín presadiť svoju vôľu, pri riešení rôznych spoločenských záležitostí a to i napriek odporu ostatných ľudí.

Moc rozdeľujeme :
1. legitímna ( autorita )
2. nelegitímna ( násilie )

1. legitímna moc
- legitimita znamená oprávnenosť , je teda potvrdením moci
- sociológia rozlišuje tri základné spôsoby legitimácie moci.

a. tradičná autorita
- osobné vzťahy medzi vládcom a ovládaným

a. charizmatická autorita
- viera ľudí v neobyčajné kvality a schopnosti vodcu

a. legálno – racionálna autorita
- je založená na neosobných vzťahoch ...voľby ...


Štát :

Štát je najvyššia forma usporiadania mocenských vzťahov
Je hlavnou inštitúciou politickej moci v tradičných i moderných spoločnostiach
Je základom politického systému spoločnosti

Termín politický systém označuje súhrn sociálnych inštitúcií ktoré zabezpečujú, s využitím moci, reguláciu života v spoločnosti.

Teória spoločnej zmluvy tvrdí, že štát je výsledkom dohody medzi ľuďmi, na základe ktorej sa neorganizovaná masa ľudí pretvára na jednotný ľuď a život ľudí prechádza z prirodzeného stavu do občianskeho stavu - štátu.

Vývojové typy štátu :
- staroveký mestský štát
- rímska republika
- stredoveký feudálny štát
- národný štát
- sociálne zodpovedný štát ( welfare state )
-
Totalitárna forma vlády :
- držitelia moci riadia a kontrolujú všetky časti spoločnosti
- určujúcim znakom totalitného štátu je mocenská štruktúra a nie ekonomické usporiadanie
 totalitná ideológia presadzovaná v štáte
 monopolná moc jednej polit. strany
 politická opozícia je zakázaná
 systém psychického a fyzického teroru
 monopol vlád. Strany na všetky masmédiá
 monopol štátu na výrobu a vlastnenie zbraní
 direktívne riadenie a kontrola celého št. hospodárstva


Autokratická forma vlády
- je založená na vláde násilím, ktorú uskutočňuje buď skupina ľudí , alebo jednotlivec ( monarchia )
- autokratické , samovládne skupiny tvoria príslušníci vládnucej elity, ktorí zvyčajne s podporou niektorej spoločenskej triedy , alebo armády vnucujú svoju vôľu občanom štátu
- napr. rodová šľachta ( aristokracia )
- najbohatší občania ( plutokracia )
- samovládca ( diktatúra )



Demokratická forma vlády
- slobodné voľby svojich zástupcov
- zvolený zástupcovia sú na určité obdobie
- priama účasť občanov na tvorbe, kontrole orgánov moci v štáte
- zvolený predstavitelia ( koalícia )
- nezvolený ( opozícia )
- vláda sa opiera o úctu k jednotlivcovi – občanovi


Charizmatická autorita - predpokladá vieru ľudí v mimoriadne kvality, neobyčajné vlastnosti a schopnosti vodcu a oddanosť vodcovi. Títo vodcovia odvodzujú svoju moc od charizmy, ktorú potvrdzujú ich mimoriadne činy – zázraky, veľké víťazstvá a iné úspechy. Táto autorita je tiež založená na osobných vzťahoch vodcu a ovládaných a legitimuje ju niečo nové, nezvyčajné – charizma. (Ježiš Kristus, Budha, Hitler, Stalin...) Legálno-racionálna autorita – je založená na neosobných vzťahoch, legitimizujú ju sociálne uznávané neosobné púravidlá, postupy a soc. inštitúcie určujúce práva a povinnosti tých, ktorých ľudia zvolili, aby zastávali mocenské pozície v soc. skupinách či spoločenstvách. Existuje tu poslušnosť voči neosobným pryvidlám, predpisom a zákonom. Je to teda moc zákona, ktorá demokratizuje spoločnosť, pretože zaručuje všetkým jej členom rovnosť pred zákonmi. Táto autorita závisí od dodržiavania prijatých pravidiel, pričom ak soc. skupina alebo spoločnosť tieto pravidlá nedodržiava, táto autorita zaniká.