Politické strany a volby - Maturitná otázka z NoS

Politické strany a volby - Maturitná otázka z NoS
Politické strany sú organizácie, ktoré reprezentujú ekonomické, sociálne a iné záujmy
rôznych skupín obyvatelstva. Ludia sa v nich združujú za zámerom podstatne ovplyvnit
moc v krajine. Cielom politickej strany je získat rozhodujúci podiel na štátnej moci,
teda právo zostavit vládu a pomocou zákonov ovplyvnovat dianie v spolocnosti.
Význam politických strán:
Zastupitelský princíp – obcania sa zúcastnujú na tvorbe a kontrole politiky
Stabilizátory politickej moci – jednotliví politici reprezentujú svoje názory pomocou
politických strán a tým neatomizujú politiku => je stabilnejšia
Pluralita spolocnosti – rôzne skupiny ludí majú rôzne názory => rôzne politické strany
Politický pluralizmus – je to konkurencia politických strán, obcan si vyberie podla
programu a tým urcuje smer vývoja spolocnosti
Vznik politických strán – prvé zoskupenie politikov existovalo už v starom Grécku a
Ríme, ale o vzniku politických strán môžeme hovorit až od polovice 19. st. Aby mohla
vzniknút politická strana, musí najprv nastat situácia, v ktorej by našla uplatnenie. V
polovici 19. st. nastal spor medzi diskriminovanými a privilegovanými = mal výsostne
politický charakter, obe skupiny chceli získat, alebo ovplyvnit štátnu moc.
Vývoj politických strán mal 3 etapy:
1. etapa – 19. storocie
sociálne strany – dôraz sa kladie na základné zabezpecenie sociálnych podmienok,
záujmy spolocnosti sú nadradené obcanovi
2. hlavné ciele:
a.) uzákonit združovacie právo, vrátane práva na vznik politických strán
b.) získat kreslá v parlamente – moc v parlamente
konzervatívne strany – tradicné, kladú dôraz na rodinu a tradicné národné záujmy
liberálne strany – zdôraznujú obciansky a nadnárodný princíp, ich cielom bolo
všeobecné volebné právo, sloboda slova a združovania
2. etapa – zaciatok 20. storocia
vytvorenie extrémnej lavice – komunistické revolucné strany a extrémnej pravice –
fašistické revolucné strany. Mali rovnaký zámer = zlikvidovat politickú pluralitu. Za
týmto úcelom využívali náboženský diktát, propagáciu len jednej strany, nahradenie
obcianskeho práva a slobody novou morálkou v politike, ako aj v sociálnych vztahoch.
3. etapa – súcasnost(obdobie po II. svetovej vojne)
vznik nových politických strán z iných prícin ako v minulosti:
a.) Riešenie problémov neuspokojí všetkých clenov strany, niektorí potom odídu a
založia si vlastnú politickú stranu.
b.) Objavenie aktuálnych problémov – napr.
ekológia, otázka zachovania mieru...
c.) 80-te roky – cas postupného zbližovania štátov v Európe: Strach z ekonomického
útlaku a politickej nerovnoprávnosti je prícinou vzniku strán s etnickou orientáciou
Klasifikácia politických strán – delenie podla: spôsobu výberu a poctu clenov, základnej
politickej orientácie, politického vplyvu, politického správania, vnútornej štruktúry
1. podla spôsobu výberu a poctu clenov:
a.) masové – bez obmedzení (obmedzením je iba spodná hranica veku, 18r.)
b.) výberové – sú prísne urcené podmienky na získanie clenstva (NSDAP)
2. podla základnej politickej orientácie:
a.) konzervatívne – majú vo svojom programe tradicné hodnoty ako rodina,
náboženstvo, národ, tradicné rozdelenie štátnej moci. Základom politického programu
je národná ekonomika, národné záujmy. Používajú sa v nej názvy ako konzervatívna,
krestanská, republikánska, národná, ludová strana. Tieto strany boli v minulosti
monarchistické, teraz väcšinou republikánske.
b.) liberálne – majú vo svojom programe obcianske práva a slobody, rovnost ludí,
ochranu cloveka a zachovanie mieru – pacifizmus. Tieto strany sa oznacujú ako
liberálna, demokratická, strana stredu.
c.) sociálne – orientujú sa na pracujúce vrstvy, aj podnikatelské => základ programu
tvorí ekonomika – ekonomický program, sú za vytvorenie takej ekonomickej situácie,
ktorá by odstránila príciny sociálnych konfliktov. Tradicný názov je
sociálnodemokratická, socialistická, strana práce (labouristická), lavicová, komunistická
strana.
3. podla politického vplyvu:
a.) parlamentné – strany sa vyjadrujú k politike štátu priamo v parlamente a to
prijímaním zákonov, ústavy a vládneho programu. Vyjadrujú sa aj k politike vlády a
môžu do nej zasahovat. Vládne strany sú tie, ktoré majú právo tvorit štátnu politiku
samostatne, alebo v koalícií. Zvyšok tvoria strany opozície – ich politický vplyv závisí
od kresiel v parlamente, od vztahu k vládnucim stranám.
b.) neparlamentné – strany nemajú priamy politický vplyv. K politike štátu sa vyjadrujú
na tlacových konferenciách, mítingoch, pochodoch, petíciami a nátlakovými akciami.
Ich jedinou šancou je presvedcit volicov, že vládnuce strany sú neschopné.
4. podla politického správania:
a.) ústavné – dodržujú ústavu a zákony
b.) revolucné – nedodržujú ústavu a zákony
5. podla vnútornej štruktúry politických strán:
a.) volné – smerujú až k hnutiam
b.) prísne hierarchicky clenené
Politické strany nemôžu byt ozbrojené, nemôžu sa realizovat v polícii, armáde...
Clen politickej strany musí mat aspon 18 r. a musí byt obcan SR. Registrácia politickej
strany prebieha na ministerstve vnútra, návrh podávajú aspon traja minimálne 18 rocní
obcania SR. Tí musia predložit aj petíciu (žiadost na zaregistrovanie) s 1000 podpismi.
Do 15 dní sa musí MV vyjadrit, ci stranu zaregistruje, alebo nie.
Ak MV odmietne stranu zaregistrovat, musí uviest odôvodnenie. Do 60 dní sa môžu
navrhovatelia odvolat na najvyšší súd. Návrh na zrušenie politickej strany môže podat
generálny prokurátor na najvyšší súd, ktorý v tejto veci rozhodne.
Volby
- sú demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií
Spôsoby volieb:
priamy spôsob volby – komunálne, parlamentné. Volby + referendum = priama
demokracia
nepriamy spôsob volby – vláda, alebo parlament zastupujú obcana = nepriama
demokracia
Spôsoby prenášania volebných výsledkov do parlamentu:
a.) systém pomerného zastúpenia – vývojovo mladší typ, používa sa od 18. st. Prvý
krát sa použil v roku 1855 pocas parlamentných volieb v Dánsku. Využíva sa v
krajinách s väcším poctom politických strán.
Znaky pomerného volebného systému
– územie štátu je rozdelené na menší pocet volebných obvodov
– utvárajú sa velké a viacmandátové kraje
– pocet mandátov, ktoré majú pripadnút na každý volebný kraj sa urcuje na základe
poctu obyvatelov alebo volicov
– volic si vyberá jednu politickú stranu alebo hnutie. Kandidátne listiny zostavujú
politické strany, volic môže preferencnými hlasmi ovplyvnit poradie kandidátov, ktorých
navrhli politické strany.
– všetky mandáty sa v každom volebnom kraji rozdelujú medzi kandidátov politických
strán v pomere k celkovému zisku hlasov
– mandáty získavajú kandidáti politických strán v takom poradí, v akom boli uvedení
na kandidátnych listinách
Výhodou pomerného systému je, že umožnuje úcast vo volbách všetkým
registrovaným politickým stranám
b.) väcšinový systém – používa sa v štátoch so systémom dvoch politických strán
(USA, VB)
Znaky väcšinového volebného systému
– územie sa rozdelí na viacero volebných obvodov
– utvárajú sa jednomandátové volebné obvody, v každom volebnom obvode sa volí len
jeden kandidát
– volebných obvodov je tolko, kolko je miest v zastupitelskom zbore, ktorý ma volbami
utvorit
– volici volia konkrétneho kandidáta, nie politickú stranu
Volici svojimi hlasmi rozhodnú, kto bude ich obvod reprezentovat v parlamente.
Volebný zákon bližšie stanoví, ci na vítazstvo kandidáta je potrebná absolútna väcšina
(nad 50 %) alebo relatívna väcšina (vyhráva kandidát s najväcším poctom hlasov, aj
ked je to menej ako 50 %). Ak na zvolenie stací relatívna väcšina, výsledky sú známe
už po prvom kole volieb. Ak je však potrebná absolútna väcšina, volby sa opakujú a do
druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí získali v prvom kole urcité percento hlasov.
Nevýhodou je malá šanca menších politických strán.
Výhodou je, že strana získa väcšinu a tým sa zabezpecí stabilita krajiny. c.)paralelné
(kombinované) systémy – sú tvorené súbežne z dvoch rôznych systémov – napr.:
Jedna snemovna je volená pomocou jednokolového väcšinového systému a druhá
pomocou pomerného systému politických strán(CR).
Priama a nepriama demokracia
A.) Priama demokracia: je možnost obcanov rozhodovat bezprostredne o verejných
veciach. V súcasnosti prakticky neuskutocnitelná – využíva sa ako doplnok nepriamej
demokracie. Formy priamej demokracie:
1. referendum
– je priame hlasovanie o návrhu zákona alebo prijatom zákone
– druhy referenda:
obligatórne – štát si ním dáva odobrit urcité zásadné rozhodnutie, ktoré má charakter
ustanovený ústavou (napr. vstup do štátneho zväzku s iným štátom). Štátny orgán ho
musí vyhlásit.
fakultatívne – môže byt zvolané na základe úvahy štátneho orgánu, alebo ked sa istý
pocet volicov rozhodne požiadat o vyhlásenie referenda (350 000). Jeho predmetom
môže byt akákolvek otázka verejného záujmu. Štátny orgán ho automaticky vyhlásit
nemusí.
ratifikacné – potvrdzuje zákon prijatý parlamentom
vládne – podnet na referendum vychádza od hlavy štátu ci vlády
ludové – podnet na hlasovanie vychádza od obcanov. Koná sa vtedy, ak o to petíciou
požiada aspon 350 000 obcanov
Referendom sa zaoberá ústava v clánkoch 93-100. Predmetom referenda nesmú byt
základné práva a slobody, dane, štátny rozpocet a odvody. Referendum v SR vyhlasuje
prezident republiky. Je platné, ak sa na nom zúcastní aspon nadpolovicná väcšina
oprávnených volicov. Výsledok referenda môže podla našej ústavy zmenit, alebo zrušit
NRSR svojim ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od nadobudnutia jeho úcinnosti.
2. plebiscit – je to rozhodovanie ludu, hlasovanie o akejkolvek otázke. Plebiscit sa
môže uskutocnit na základe vnútroštátneho zákona, medzinárodnej zmluvy, alebo
rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho realizáciou môže vykonávat tretí štát, alebo
medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit – obyvatelstvo rozhoduje o územnej
celistvosti, alebo o zaclenení do iného štátu.
B.) Nepriama demokracia: je sprostredkovanou úcastou na správe štátu. Obcania si
zvolia poslancov, ktorí v ich mene prijímajú zákony. Obcania sú zdrojom moci, ale
nositelmi sú zvolení poslanci. Demokratická spolocnost sa môže rozvíjat len vtedy, ak
obcania využijú svoje právo volit svojich zástupcov. Preto jedným zo základných prvkov
demokracie sú demokratické volby.
Rozlišujeme niekolko typov volieb:
parlamentné volby – sú volby do zákonodárneho zboru
komunálne volby – rozhoduje sa v nich o zastúpení v miestnych a obecných
zastupitelstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest
priame volby šéfa exekutívy – napr. prezident USA
priame volby prezidenta(nie je šéfom exekutívy) – napr. SR
Úcast vo volbách zabezpecuje ústava. Volba do zákonodárnych orgánov sa koná na
základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.
Všeobecnost volebného práva
-znamená právo všetkých obcanov, ktorí najneskôr v den volieb dovršili 18 rokov, volit
do zastupitelských orgánov, alebo zúcastnit sa na referende. Volebné právo:
aktívne – právo volit (od 18 r.)
pasívne – právo byt volený (od 21 r.)
Právo volit má každý obcan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku
neexistujú žiadne obmedzenia – cenzy(existovali v minulosti): napr. majetkový (volit
môže len ten, kto má urcitý majetok), danový (volit môže len ten, kto za toto právo
zaplatí dan), podla pohlavia (urcité pohlavie nemá právo volit), rasový (urcitá rasa
nemá právo volit), vzdelanostný(volit môže len ten, kto dosiahne urcitý vzdelanostný
stupen).
Rovnost volebného práva – každý obcan má len jeden hlas a ten má rovnakú váhu ako
hlasy ostatných obcanov.
Priamost volebného práva – volic sa volieb zúcastnuje osobne, bez sprostredkovatela.
Tajnost hlasovania – znamená, že vo volebnej miestnosti musí byt vyhradený priestor,
kde volic má možnost bez kontroly upravit hlasovacie lístky.