Politické strany, politická elita a nátlakové združenia.

Politické strany, politická elita a nátlakové združenia.

= organizácie združujúce ľudí zo zámerom získať moc

význam politických strán:
bb. realizácia zastupiteľského princípu
cc. stabilizácia politickej moci
dd. prirodzená pluralita spoločnosti ( rôznosť záujmov časti spoločnosti )
ee. politický pluralizmus ( umožňuje konkurenciu strán )

politické strany podľa spôsobu výberu a počtu členov delíme na:
i. masové – 3 princípy preferovania princípu masovosti – veľká členská základňa, odmietanie pevnej straníckej štruktúry, organizovanie masových akcií s nepriamym vplyvom na politiku – mítingy, demonštrácie, štrajky
ii. výberové ( exkluzívne ) – princíp výberovosti: buď sa strana nachádza v politickom prostredí, ktoré jej neumožňuje úplne rozvinúť činnosť ( ilegálne strany ), alebo je príčinou ideologická podstata strany.

podľa základnej politickej orientácie delíme strany na:
a.) konzervatívne
ff. preferujú politické a kultúrne tradície národa
gg. základom programu je ekonomika, rozmach súkromného podnikania a definovanie národných záujmov
hh. DS, KDH, SMK
b.) národné
ii. presadzujú záujem národa
jj. SNS, PSNS, KDH
c.) sociálne
kk. presadzujú záujem väčšieho sociálneho celku v spoločnosti
ll. orientácia na pracujúce vrstvy
mm. zachovanie dôstojného života
nn. SDĽ, SD, ZRS, SDA
d.) liberálne
oo. preferujú občiansky základ spoločnosti
pp. základom politických programov sú občianske práva a slobody
qq. kozmopolitizmus (hlásanie svätoobčianstva )
rr. pacifizmus

podľa politického vplyvu rozlišujeme politické strany
ss. parlamentné ( najväčší vplyv majú vládne strany )
tt. neparlamentné ( nepriamy politický vplyv )

podľa politického správania rozdeľujeme politické strany na :
uu. parlamentné ( liberálny a radikálny prístup )
vv. revolučné ( neústavné – zvrhnutie vlády )

charakter členstva strany : individuálne, skupinové, profesionálne členstvo
základnými politickými preferenciami sú spoločenský pokoj a osobná perspektíva
mierové, sociálne, ekologické - mierové majú kozmopolitný charakter
- ekologické sa pretransformovali do politických strán

združenia miest a obcí – združovanie obcí – priestor na výmenu skúseností a účinnejší tlak na vládu

kriminálne organizácie – kriminalizácia politiky – individuálne, skupinové a mafiánke výhody

politická elita = súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život

ww. vnútorne pluralitná => konkurenčnosť
xx. jednotlivé časti politickej elity vystupujú ako navzájom súperiace subjekty, ktoré zároveň súperia o priazeň občanov
yy. do vzniku a formovania politických elít výrazne zasahujú politické tradície

podľa okruhu vplyvu:
i. štátna politická elita
zz. súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodnutia postavy v štátnom mechanizme ( volení alebo menovaní )
aaa. vnútorne sa člení podľa rozsahu na: kvalitatívnu – o čom môže politik rozhodovať; kvantitatívnu – na akom teritóriu platia jeho rozhodnutia
bbb. podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní: ( individuálny politický post – prezident, starosta; postavy kolektívneho rozhodovania – členstvo v parlamente )
ccc. časť straníckej politickej elity vzniká ako výsledok volieb, iná je takzvaná štátna byrokracia ( vyšší štátni úradníci )

b.) stranícka politická elita
ddd. spoločné so štátnou politickou elitou majú rozdelenie podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní
eee. podstatný rozdiel v individualizácii politických rozhodnutí medzi štátnou a straníckou politickou elitou je v postavení osobností
fff. 2 funkcie : jedna dovnútra strany a druhá navonok
ggg. vnútorná elita – formuje stranu, udržuje ju pri živote
hhh. druhá časť tvorí politiku s ktorou sa strana uchádza o dôveru voličov ( cieľom je preniknúť do štátnej politiky, čiže vyhrať voľby a obsadiť štátne posty )

štátne a stranícke elity majú rovnaký sociálny pôvod ( predovšetkým zo stredných vrstiev: právnici, lekári, ...) a rovnaké politické postavenie ( elita sa mení v závislosti od volebných výsledkov )

iii. politický vodca je tvorcom politickej myšlienky priateľnej pre väčšiu časť populácie
jjj. vodcovské politické strany: hlava štátu alebo štátna funkcia, pozícia vodcu v politickej strany