Polana

Polana
Slovensko je síce malá krajina, ale zato má mnoho prírodných krás, ktoré sa postupne
stali súcastou národných parkov. Na území Slovenskej republiky sa nachádza devät
národných parkov (NP) a štrnást chránených krajinných oblasti (CHKO). K národným
parkom patria: Malá Fatra, Muránska Planina, Nízke Tatry, Poloniny, Slovenský raj,
Slovenský Kras, Velká Fatra, Pieninský národný park a Tatranský národný park.
Rozlohou o nieco menšie, ale tiež velmi zaujímavé sú chránené krajinné oblasti, ku
ktorým patria: Biele Karpaty, Cerová vrchovina, Dunajské luhy, Horná Orava, Kysuce,
Latorica, Malé Karpaty, Ponitrie, Polana, Strážovské vrchy, Vihorlat, Východné Karpaty,
Záhorie a Štiavnické vrchy.
Polana je sopecné pohorie s rozlohou približne 200 km2. 90% jej územia pokrývajú
lesy, tvoriace velmi pestrý komplex: od dubín s fragmentmi teplomilných rastlinných
spolocenstiev, cez jedlové buciny až po prirodzené vrcholové smreciny. K
charakteristickým tvarom pohoria patria erózne trosky lávových prúdov, kaldera v
závere Hrochotskej doliny i hlboké doliny tvaru V. Súcasne odstredivý (odtok vôd
všetkými smermi) i dostredivý (horný tok potoku Hucava) charakter siete potokov
nemá na Slovensku obdobu. Na území Polany bola v roku 1981 vyhlásená Chránená
krajinná oblast, ktorá bola v roku 1990 zaradená do siete biosférických rezervácií
medzinárodného programu UNESCO. Na Polane sa v súcasnej dobe nachádzajú dve
svorky vlkov, žije tu orol skalný, je tu znacná hustota výskytu medveda. S tým
všetkým ostro kontrastuje 234 (!) naplánovaných a ciastocne už aj zrealizovaných
holorubov v BR CHKO Polana i enormne hustá asfaltová lesná cestná siet, jedinecná na
Slovensku a v biosférických rezerváciách pravdepodobne aj na celom svete.
Polana je velkoplošné chránené územie a zároven najvyššie sopecné pohorie na
Slovensku. Má kruhový pôdorys s priemerom 18 km, ako pozostatok pôvodného
krátera stratovulkánu.
Polana je naše najvyššie sopecné pohorie. Vulkanickou cinnostou sa na jej území
vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, cím sa zaraduje medzi najväcšie
vyhasnuté sopky v Európe.
Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a
prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej casti územia sa
pôsobením eróznych a denudacných procesov zachovala typická kotlovitá prehlbenina -
kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom,
slúžia ako náucné objekty a vela z nich je vyhlásených za maloplošné chránené
územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky
reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa
vyskytuje jedinecná siet potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu.
Osobitostou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrecina na Zadnej Polane, ktorá
sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na
andezitovom podklade.
V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živocíchov. Z
chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky,
chvostník jedlovitý, kukucka vencová, rosicka okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé
ohrozené druhy z celade vstavacovitých.
Z vtácích druhov môžeme v oblasti pozorovat napríklad orla kriklavého, výra skalného,
kuvicka vrabcieho, datla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec,
vyskytuje sa tu tiež bocian cierny. Podpolanie je charakteristické hojným výskytom
strakoša kolesára. Stálymi obyvatelmi územia sú medved, vlk a rys.
Pre výnimocné kvality z hladiska polovníctva bola stredná a južná cast chránenej
krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú polovnícku oblast pre chov jelenej zveri.
Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.
Oblast Nízkych Tatier a Polany je rajom pre nadšencov turistiky. Nízkotatranská
hrebenovka je oblúbená vysokohorskými turistami aj z okolitých krajín. Na hreben
možno zacat nástup priamo z kempu Moštenickou dolinou, ale doporucujeme využit na
prekonanie dlhých podtatranských dolín naše mikrobusy, ktoré vás po dohode pockajú
v cieli. (8 Sk,- km). Nízkotatranskou klasikou je výstup z chaty Trangoška cez chatu
M.R.Štefánika na Dumbier, 2043,4 m.n.m, dalej po hrebeni na Chopok 2023,6 m.n.m.
Odtial zostúpit cez Kosodrevinu a Srdiecko spät na Trangošku, ( z Kosodreviny na
Srdiecko premáva sedacková lanovka ) alebo pokracovat po hrebeni na Dereše, 2003,5
m.n.m, odkial zostúpit na Trangošku. Na Trangoške a Srdiecku je strážené parkovisko.
Ak využijete našu ponuku na dopravu, problémy s návratom k autu vám odpadajú a
môžete slobodne menit vaše plány za pochodu.
Polana je pohorie charakteristické hustými lesmi a lazníckym osídlením. Dominuje mu
vrch Polana 1457,8 m.n.m. Zatial co na tatranskom hrebeni stretnete turistov na
každom kroku, na Polane ojedinele, ak tak stretnete medveda. Táto šelma je králom
tunajších lesov. Pohorie je popretkávané turistickými chodníkmi, z ktorých asi
najhlavnejšia je cervená rudná magistrála prechádzajúca centrálnym hrebenom
pohoria. Našim rekreantom doporucujeme nasledovnú trasu: mikrobusom do
Lubietovej,cast Vcelinec, dalej po modrej turistickej znacke na Chatu na Hrbe. Rudnou
magistrálou na Hrb, 1254,7 m.n.m (geomorfoligický stred Slovenska ) cez Vepor
1277,2 m.n.m do sedla Jasenová. Dalej modrou znackou po rázcestie Bukovina, odkial
vedie zelená turistická znacka do Strelníkov.
Cakanie na mikrobus tam možno spríjemnit kúpaním v miestnom kúpalisku s výhladom
na prejdený hreben alebo v príjemnej kolibe na konci dediny pri haluškách. Inak
variantov na turistiku na Polane je nespocetné množstvo. Priamo Slovenskou Lupcou
prechádza zelená turistická znacka schádzajúca z hôr na železnicnú stanicu od
Lubietovej, pokracujúc smerom na Poníky.Vyhlásená: 1981 Pod Polanou píše už pomaly
štyri storocia svoju históriu rázovitá obec Detva. Vznikla ako poddanská dedina v husto
zalesnenom území na príkaz majitela víglašského zámku a panstva Ladislava Csákyho
v roku 1638. Vyvíjala sa ako rozsiahla laznícka oblast a tento charakter si udržala
dodnes i ked cast lazov sa neskôr odtrhla a vyvíjala sa samostatne - Hrinová,
Detvianska Huta, Kriván. Tažba a spracovanie dreva, chov oviec a rolníctvo boli
hlavnými zdrojmi obživy Detvanov.
V ich krvi sa miešala krv predkov - valachov zo severných a východných oblastí
Slovenska i pristahovalcov z okolitých dedín. Tvrdé životné podmienky na vzdialených
izolovaných lazoch a sebestacnost v zabezpecovaní základných životných potrieb
podmienili vznik originálnej materiálnej a duchovnej kultúry tunajších obyvatelov,
vdaka ktorej sa Detva stala jedným zo symbolov novodobého slovenského národa.
Chránená krajinná oblast Polana V srdci Slovenska nad mestom Detva sa týci jedna z
najväcších vyhasnutých sopiek v Európe stratovulkán Polana (1458 m.n.m.). Je
súcastou Slovenského stredohoria a pýši sa mimoriadnym prírodným bohatstvom,
vdaka ktorému sa stala chránenou krajinnou oblastou (rozloha 20079 ha). Ekosystém
Polany s množstvom chránených rastlinných a živocíšnych druhov je zároven zaradený
do siete svetových biosférických rezervácií UNESCO.V centrálnej casti Polany je
rozšírená kaldera - Kyslinky - ktorá je výsledkom intenzívnej sopecnej cinnosti v
minulosti a následnej erózie.
Z jej okrajových vrcholových castí odtekajú odstredivo na všetky svetové strany
povrchové vody, co nemá na Slovensku obdobu. Ako pamiatky na vulkanickú cinnost
sú po území roztrúsené zvyšky lávových andezitových prúdov vytvárajúce obdivované
skalné útvary. Sú chránené a medzi najzaujímavejšie patrí Kalamárka - vyhladávané
tréningové miesto skalolezcov a horolezcov a zároven archeologické nálezisko.
Osídlenie skalných hradieb Kalamárky bolo výskumom potvrdené už od mladšej doby
bronzovej po raný stredovek. Je to miesto opradené legendami a rozprávkami. K
dalším prírodným monumentom patrí Melichova skala a vodopád Bystré - miesta hojne
navštevované turistami. Medzi rarity chránenej oblasti patrí výskyt takmer všetkých
lesných vegetacných stupnov na pomerne malej ploche, co je spôsobené výškovou
clenitostou územia. Od dubín cez zmiešané lesy až po unikátnu vrcholovú smrecinu.
Ide o najjužnejší výskyt pôvodných smrecín na andezitovom podklade v Západných
Karpatoch. Územie Polany je chránenou polovnou oblastou s možnostou získat cenné
trofeje medveda alebo jelena. Privíta každého návštevníka, ktorý don vstupuje s
rešpektom a na oplátku ponúka nesmierne prírodné krásy, ktoré liecia a oblažujú telo i
dušu. Z Detvy možnou Polanu navštívit po modrej a cervenej turistickej znacke a krásy
Polany sprístupnuje aj vybudovaná cyklotrasa okolo Polany. Folklórne slávnosti pod
Polanou (konajú sa každorocne pocas druhého júlového víkendu) Folklórny festival,
ktorého dejiskom je už od roku 1966 mesto Detva, patrí k najvelkolepejším
prehliadkam ludovej kultúry na Slovensku. Nadväzuje na bohaté tradície
muzikantského, tanecného i speváckeho umenia Detvanov a ich ludovoumeleckej
výroby.
Festival je hostitelom ludových umelcov zo všetkých regiónov stredného Slovenska a
iestom stretnutí tisícov návštevníkov - milovníkov tradicnej kultúry. Každorocne víta aj
krajanské súbory a spolky Slovákov žijúcich v zahranicí, ktorých programy patria medzi
najobdivovanejšie. Tri festivalové dni s velkolepými scénickými programami doplnajú
sprievodné podujatia - komorné koncerty, výstavy a Jarmok tradicných remesiel v
areáli amfiteátra. Na nom sa predstavujú výrobcovia z celého Slovenska a samozrejme
z Detvy. Drevorezbu, výšivky krivou ihlou, výrobu ludových hudobných nástrojov,
výrobky z kože i kovu zrucne ovládajú mladí i straší Detvania i Detvianky, ktorí sa celý
rok pripravujú na toto vrcholné podujatie. Festival sa koná v prírodnom amfiteátri nad
Detvou, ktorý rešpektuje jej pôvodnú architektúru. Citlivo vsadený do prírodnej
scenérie vyzýva návštevníka, aby neobišiel pohostinný lud i kraj pod Polanou a ocenil
všetky jeho prírodné architektonické krásy.