Poklasická filozofia

Poklasická filozofia
Poklasická filozofia
Stoicizmus
- od slova stoa- stlp.
Zenón z Kitia- zakladatel stoicizmu. Stoicizmus sa delí na:
1. Starší- predst. Zenón z Kitia,
2. Stredný- Panaitios, Poseidonos,
3. Rímsky- Seneca, Marcus Aurelius.
Stoici delia filozofiu na 3 casti:
Logika - naväzujú na Aristotela, považujeme ich za predchodcou vedy o znakoch -
Semiologie.
Fyzika - prebrali od Herakleita pojem logos, ktorý chápu jako svetový zákon, osud
sveta. Etika - ústredna cast ich filozofie, hlásali, ze cielom cloveka je dosiahnut
ataraxiu- duševnú rovnováhu za každých okolností. Clovek sa má zbavit vášni, má
dosiahnut stav rozumovej vyrovnanosti a všetko dokáže príjimat bez vzrušenia. Duša
podla nich je súcastou svetového celku- logos. Život cloveka je predurcený, clovek ho
nemôže zmenit. Epikureizmus
Zakladatel je Epikuros, názov školy podla zakladatela - pokracuje v ucení atomizmu,
ale narozdiel od Demokrita, ktorý bol prísnym deterministom, tvrdí, že ked atómy sa
pohybujú, je možná v ich pohybe urcitá odchýlka. Tým dianie vo svete už nie je jasne
predurcené. Uznáva náhody, kt. umožnujú vzniknút niecomu novému, neocakávanému.
V etike je cielom cloveka dosiahnut blaženost, clovek sa má vyhýbat utrpeniu a
vyhladávat slast. Pod blaženostou a slastou chápe umiernený spôsob života, kt. je
naplnený duchovnými pôžitkami z fil. rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a
predchádzajú do svojich protikladov, preto blaženost môže dosiahnut iba pokojná duša
filozofa. Epikurej- hanlivý výraz, bezstarostný pôžitkár. Skepticizmus
Zakladatel Pyrmon z Elidy. Sextus Empirikus- systematizoval skepticke ucenie, Marcus
Tullius Ciceru- rimsky filozof. Pochybuju o moznosti poznat svet, odporucaju zdrzat sa
sudenia, vyjadrovania sudov. Az kde sa zbavime naroku spoznavat svet, dospejeme do
stavu dusevneho pokoja. Novoplatonizmus
Vychadza z Platonovej filozofie, ma však aj prvky Aristotelovho ucenia, sticizmu,
skeptizmu. Hl. predstavitel- Platinos, jeho ziak Porfyrius zachoval jeho práce- 6 knuh,
kezda ma 9 rozprav- Eneady. Inspiroval sa Platonovou filozofiou nie však odlis. Svety.
Vsetky formy bytia chce odvodit z jednotneho bozskeho zakladu- Jedno. Jedno je
absolutne dokonale, je to zaklad kazdej existencie, hovori o nom jako o krase, dobre,
pravde. Nie je dostupne pojmovemu poznaniu. Je to mysticka skusenost. Stredovek
Medziobdobie trvajuce od upadku antiky az po jej znovuobrodenie v obdobi humanizmu
a renesancie. Udalosti, kt. datuju zaciatok stredoveku: r. 313- rimsky cisar Konstantin
1.
Vydal Milansky edikt, kt. zrovnopravnil krestanstvo s ostatnymi nabozenstvami. r. 476-
zanik Zapadorimskej rise, kde ju dobili germani. r. 529- byzantsky cisar Justian 1. dal
zatvori Platonsku akademiu a ostatní filozoficke skoly. Benedikt z Nursie zalozil
benediktinsky rad. Na kopci Monte Cassinu bol benediktinsky klastor. Koniec
stredoveku- r. 1452- Jan Gutenberg- objavenie knihtlace, r. 1492- Kolumbus- Ameriku,
r. 1517- M. Luther- vystupil so svojimi tezami v chrame na zamku Wittenberg.
Stredoveke myslenie sa vyvija:
1. Na pozadi nabozenskej viery zjavenia. Filozofia ma vychadzat zo zjavenej pravdy
nadradenej nad pravdu rozumu, ku kt. dospieva filozof. 2. Na pozadi antiky, kt.
reprezentuju Platon a Aristoteles. Stredoveke myslenie delime na 2 obdobia:
1. Obd. Patristiky od 100- 700
2. Obd. Scholastiky od 700- 1500. Scholastika na 3 obd.:
1. ranna- od 700 – 1200,
2. vrcholna- 1200- 1350,
3. neskora- 1350- 1500. V 5 az 8 stor. bola grecko-rimska kultura postupne
vystriedana stredovekou kulturov, ktorej oporou bolo krestanstvo. Filozofia zacala sluzit
nabozenstvu a církvi. V stredoveku boli vyznamne vypravy kriziacke vypravy kt.
zoznamili zapad s vychodnou kulturou a poznatky kt. priniesli z tejto oblasti rozvinuli
najma: matiku, astronomiu. Leonardo Fibonacci
Napisal vyznamne dielo: Kniha Abaku, Abah- pocitadlo, Dielo je o matike. Zahrnul v
nom poznatky z algebry a aritmetiky do 13. St. Chemicke poznatky: existovali v
stredoveku vo forme alchymie- neskor chemia.
Stredoveka fil.-
1. Patristika- delime ju na 2 smery:
1. Latinsky- západný smer
2. Grecky- vych. smer. Je to obdobie kde cirkevny otcovia preprecovavali a
obhajovali zaklady krestanskej viery. Predst.:
Tertulianus- rimsky pravnik, odmieta filozof. Zdoraznuje aburdnost krestanskej viery,
ak ju posudujeme z hladiska pojmoveho myslenia- rozum. Origenes- grecky fil. boh je
nehmotny a stvoril svet z nicoho. Veci nasho sveta su obrazmy Loga. Trestom za
hriechy je, ze dusa je spojena s telom a ma len možnost ocistovania. A. Aurélius
sv. Augustín: žil v 4- 5st. Je to najvýznamnejší predstavitel patristiky. Sformuloval
ústredný motív stredovekej filozofie. Výrok:„ Pochop aby si uveril a ver aby si
porozumel.„ Bol synom pohanského otca a krestanskej matky. Ako 33 rocný sa pod
vplyvom milánskeho biskupa Ambróza stal krestanom, r. 391 knazom, r. 395 biskupom
v severoafrickom meste Hippo. Jeho filozofiu delíme na 3 obdobia:
1. ranné obdobie: do r.
390 viedol polemiku so skeptikmi, z tohto obdobia pochádza dielo „Proti akademikom,
2. prechodné obdobie: do r. 395,
3. obdobie biskupského pôsobenia: do r. 430. Diela: Proti akademikom, O trojici, O
božom štáte, Vyznania. Rozišiel sa s gréc. filozofmi a vybudoval vlastnú fil. na
základoch mysticko-idealistických.* novoplatonizmus. V bežnom živote je clovek
prírodná bytost, kt. bojuje o prežitie. Filoz. myslenie vz. až ked clovek nadobúda
pochybnosti o sebe samom. Môžem sa mýlit vo veciach vonkajšieho sveta, môžem
pochybovat o ich poznaní, ale tým, že pochybujem, uvedomujem si sám seba.* jeho
názor. Citát: „ Ak sa totiž mýlim, potom som.„ Pravdu teda nemožno nájst mimo
cloveka. Citát: „Nevychádzaj von, vrát sa spät do svojho vnútra.„„ V ludskom vnútri
prebýva pravda.„ Idei považoval za pravzory všetkého bytia, ktoré sú v božom duchu.*
nadväzuje na Platóna. Stvorený svet je odrazom a uskutocnovaním týchto pravzorov.
Idei sú nezávislé na zmyslovej skúsenosti. Teória iluminácie
Iluminácia- vyžarovanie: Vecné pravdy sú nám dané preto, že vyžarujú z boha.
Najvyššou duchovnou bytostou je clovek. Dušou je clovek podobný bohu. Predmetom
jeho filozofie nie je vesmír, ale jednotlivý clovek, ktorý žije ako božie stvorenie v
spolocenstve s inými ludmi. Venoval pozornost vedomiu cloveka. Clovek sa skladá z
tela a duše, kt. má nadradené postavenie. Ludský duch má 3 zložky: 1. pamät, rozum,
vôla– táto trojica je odrazom božskej trojice= clovek je odrazom Boha. Etické názory
Základným pojmom je láska= vôla. Cielom cloveka je dosiahnut blaženost. Láska, kt.
smeruje k bohu, ucí cloveka ako má konat. Milovat Boha a konat dobro prináleží
cloveku, kt. priznáva slobodnú vôlu. Ludia nad lásku k Bohu casto nadradia sebalásku,
co ich vedie konat zlo. Fatalistická koncepcia dejín
Fatum= osud, vytvoril ju v diele O božom štáte. Dejiny chápe ako boj medzi
stúpencami Boha, kt. budujú boží štát a prívržencami diabla, kt. budujú pozemský štát.
Svetský a boží štát sú založené na rozdielnom spôsobe lásky. Pozemský štát- je
založený na sebaláske, egoizme, kt. sa stupnuje až do znevažovania Boha. Nebeský
štát– sa zakladá na láske k Bohu, kt. môže viest až k opovrhovaniu sebou samým. Aj v
cirkvi, aj v štáte sú stúpenci toho druhého duchovného poriadku. Až na konci sveta
vystúpi ako vítaz boží štát. A. Aurélia považujeme za otca stredovekej filozofie. 2.
Scholastika- názov je odvodený od lat. slova schola= škola. Toto ucenie sa šírilo v
školách. Vytvorili sys. z krestanského ucenia. V 11. st. dochádza k sporu medzi
dialektikmi= filozofmi a antidialektikmi= teológmi.
Spor sa týkal hraníc ludského rozumu a išlo o prvé pokusy vymedzit hranice medzi
filozofiou a teológiou. V období stredovekej filozofie sa viedol spor ci existujú reálne
všeobecné pojmy= univerzálne, tak ako jednotliviny t. j. konkrétne veci. Hovoríme, že
ide o spor medzi všeobecným a jednotlivým. Tento spor prezentovali realizmus a
nominalizmus(nomén= meno). Realisti
1. krajní realisti tvrdili, že všeob. pojmy existujú reálne, ale existujú ešte pred vecami
a že sú sami o sebe skutocné. Nadväzujú na Platóna. 2. umiernení realisti tvrdili, že
všeob. pojmy existujú reálne, zároven s vecami, ako ich formy. Nadväzujú na
Aristotela. Predstavitelia realizmu: Anselm, Abelard(približuje sa k nominalizmu), Albert
Velký, Ján Scotus– Eriugena, Tomáš Akvinský (umiernený realista). Nominalisti: tvrdili,
že všeob. pojmy sú len mená vecí a že reálne existujú len konkrétne veci(jednotliviny).
Predstavitelia nominalizmu: Ján Roscellinius, Duns Scotus, William Occam* ohamova
britva.
Tomáš Akvinský
Žil v 13. st., bol vrcholným predstavitelom scholastiky. Jeho najvýzn. diela sú: Suma
teologická(encyklopédia krestanského ucenia), Suma proti pohanom. V r. 1879 pápež
Lev 13. v Encyklike a eterni patris vyhlásil ucenie Akvinského za hl. smer katolicizmu.
Jeho ucenie sa nazývalo tomizmus. V 20. st. sa jeho ucenie nazýva novotomizmus. Ak.
cerpal z antickej fil., najmä sa snažil rehabilitovat rozum, kt. bol dovtedy oznacovaný
za nástroj diabla. Vybudoval racionalistický fil. systém. Chcel dokázat reálnost a
platnost zásad krestanstva rozumovými postupmi pomocou logiky, ako aj to, že naše
zmysly a rozum sú nástrojom na zdokonalovanie a overovanie náboženských právd o
svete, cloveku a bohu. Poznanie a veda nie sú nepriatelmi viery, ak ich rozvíja veriaci
clovek. Akv. aristotelizmus nadobudol charakter velkého slohu, takže dostal názov
tomizmus. Podla neho môžeme rozumom dokázat, že boh existuje, že existujú vecné
pravdy, že prír. je dietatom boha. Rozum je ale závislý na zmyslovej skúsenosti a preto
má aj hranice v poznaní. Tym chcel dokazat nevyhnutnost a opravnenost viery.
Akvinsky suhlasil s tym ze filozofia je zalozena na rozume a ze filozoficky system nie je
mozne stavat na viere. Vyznamne miesto v jeho filozofii ma ontologia. Kazdy utvar
bytia mimo boha je jednota bytiaaktualneho a mozneho. Svet sam o sebe nie je
schopny vyvinu. Aby vznikli konkretne utvary bytia- (atom, kamen, rastlina, clovek). Je
potrebmy vonkajsi zasah, kt. je dielom boha. Vyvrcholenim jeho filozofie je ucenie o
bohu.
Trojite poznanie: 1- nadprirodzene, 2- vierou, 3- prirodzenym rozumom.
Akvinského ontológia- v nauke o byti Ak. vyuziva pojmy Aristot. filozofie. 1. pojem
substancia- samostatne sucno, existuje samo o sebe a je to co tvori zaklad. 2. pojem
akcidencia- neexistuje sama o sebe ale len so substanciou, je to javova podobatohto
zakladu. Pomocou pojmov: moznost, skutocnost- vysvetluje vyvin a pohyb veci. Pohyb
je prechod z moznosti do skutocnosti. To co je len mozne ma schopnost menit sa, cize
uskutocnuje sa. Latka- s procesom uskutocnovania veci suvisia aj pojmy, latkapasivna
a prijima formu. Latka formu individualizuje. Forma- je aktivna sposobuje
pohyb k uskutocnovaniu tvaru. Kazda vec je spojenim latky a formy. Medzi
vseobecnym a konkretnou skutocnostou existuje vztah kt. Ak. vyjadruje pojmami:
Podstata: je vseobecne urcenie, urcity druh, rod (rast., kamen, clovek) Z podstaty
nevyplyva ze urcita vec musi aj existovat. Existencia- aby sa podstata stala existujucou
cize konkretnou vecou je potrebny zasah boha. Mysli boha su vsetky podstaty a ich
realizacia je vysledkom bozieho posobenia. Substancia= latka podstata, akcidemcia=
forma existencia. Forma je skutocnost. Za 1 hybatela povazuje boha, kt. je nehybny.
Hierarchicke usporiadanie sveta- najnizsia je neziva prir. nad nou rast. a zivocichy nad
nimi clovek kt. zac. prechod k dusevnej sfere. Na vrchole tejto hierarchie je boh je
zdrojom vsetkej existencie a pramenom dobra. Stvoril dokonaly svet preto zlo
nepochadza od boha. Zlo je len nedostatok dobra. Chapanie dobra ako jedinej
skutocnosti voci kt. zlo je iba neprit. nedostatoc. nazyvame Teodicea. Chapaneie
cloveka podla Akvinského
Clovek sa sklada z tela= latka, z duse= forma. Znamy je jeho vyrok: anima forma
corporis= dusa je formou tela. Pre ludsku dusu je telo nevyhnutne pre zmyslove
vnimanie. Po smrti dusa sa oddeli od tela existuje dalej a je nesmrtelna, nehmotna je.
Clovek je korunou tvorstva pretoze rozumom je sucastou duchovneho sveta a telom
participuje v hmotnom svete. Ludska dusa sa sklada z myslenia a vole. Eticke nazory
Cielom cloveka je dosiahnut absolutne dobro= boh. Moralny clovek tomuto cielu
podriaduje konanie. Vola nam umoznuje vyberat si medzi jednotlivymi dobrami a
rozhodnut sa v prospech najvyssieho dobra= boha. Dobra vola je viac ako poznanie a
podla nej hodnoti aj mravnost cloveka. Arabska filozofia
Delime ju do 2 oblasti:
1. východna- centrum Bagdat,
2. západna- centrum Cordoba.
Predstavitelia: Al Kindi (9st), Al Farai (10st)- boli lekari, prirodovedci, navezovali na
novoplatimizmus, najma na ucenie o emanacii- vyzarovanie vsetkych javov z 1 ducha
al. boha. IBN Sina= Avicenna- navezoval na Aris. Najvyz. dielo: Kniha uzdravenianiekolko
zvazkov, encyklopedii, filozofie a ostatnych vied- logika, matematika, fyzika,
metafyzika, kon. 10st- zac 11st. 2- Z- r. 756 sa oddelilo toto uzemie od Bagdadu. V 9st
vz. v Spa. v Cordobe kalifat. Arabski filozofi si osvojili Arist. ucenie. Najvyz.
predstavitelia- IBN Rušd- pozname pod menom Averroes- zil v 12st. osobny lekar
kalifa. Predstavuje vrchol arabskeho aristotelizmu. Rozdelil poznanie na 3 casti: Vieru,
Teologiu, Filozofiu. Iba filozofia sa moze dopracovat k cistej pravde. Filozoficke
poznanie nie je dostupne kazdemu. Ostatni ludia sa musia uspokojit s vierou. Tak
vytvoril ucenie o dvojakej pravde. 1- Pravda teologicka- skuma boha a zjavenia. 2-
Pravda filozoficka- skuma nas svet, hmotny svet. Boha a hmotu povazuje za 2 vecne
nezavisle priciny t. j. boh a hmota nie su stvoritelne ale su pravou pricinou vsetkych
zmien vo svete. Dusu cloveka spajal s telom pricom popiera ich nesmrtelnost dusa aj
telo je smrtelne. Židovská filozofia: Najvýzn. predstavitel- Moše ben Maimon známy
pod menom Maimonides. Snažil sa zjednotit vieru a filozofiu. Viera je prenho tóražidovský
zákon. Cerpal z aristotelizmu, kt. mu sprostredkoval Averroa. Najznámejšie
dielo: Sprievodca nerozhodných kde sa obratil na vzdelancov kt. zac. pochybovat o
viere a potrebujú pomoc pri rozhodovaní. Hum. a renes. Renesancná fil.- je spojovací
clánok medzi stredovekou a novovekou filoz., vz. v 14 str. v taliansku, vrcholi v 15-16
str. a doznieva v 17 str., usiluje sa o znovuzrodenie antickej vzdelanosti , vytvárajú sa
predpoklady nového typu myslenia, casto splývajú filozofické, teologické a
rannovedecké prístupy k svetu, cloveku a bohu,je to obdobie ked sa kritizuje
scholastika a náboženské dogmy Podporuje sa rozvoj tvorivého myslenia, hl. crta
renesancnej filoz. je humanizmus- znamená návrat k cloveku, svetu, skúma vztah
cloveka a sveta, stred pozornosti- clovek a jeho vztah k prír..
Vplyv na vz. renesancnej filozofie mali:
1.Obnova platonskej fil. a najmä novoplatonizmu,
Mik. Kusanský- 15 str. v 1448 sa stal kardinálom dielo: O ucenej nevedomosti, za
základ všetkého považuje jedno, kt.
statožnuje s bohom, je dokonalé, nekonecné, je všetkým, nemôžeme ho stotožnit s
nicím konkrétnym, je všadeprítomné vytvoril dialektické ucenie o splývaní protikladov
boha, vesmíru a cloveka nekonecného a konecného tvrdil , že zem je gulatá, vesmír
nekonecný, vytvoril predpokady vzniku heliocentrizmu Ucenie: O ucenej nevedomostipozitívne
poznanie boha otvára pred nami záhady takže cím sme ucenejší tým menej v
skutocnosti vieme Vo Florencii na dvore Mediciovcov vz. 1 významná škola- Platonska
škola. Zakladatelom bol Mracilio Ficini. Vytvoril filozoficko teologický sys. a prekladal
platonové diela. 2. Obnova vplyvu Aristotela Pietro Pomponazzi
3. Vznik novej prír. filozofie
Bernardíno Telesio, Francesco Patrizzi vrchol prír. renesancnej filozofie je príznacný
Mikuláš Koperník-15-16 str. polský astronom, mal podiel na vz. novovekej filozofie a
vedy fyziky, je zakladatelom heliocentrickej sústavy, za stred vesmíru považuje slnko,
dielo: O kruhových pohyboch nebeských telies. Giordano Bruno- žil v 16 str. bol
dominikánskym mníchom, 1552 ho benátska inkvizícia obvinila s kacírstva a vydala
rímskej inkvizícii. 7 rokov bol vo väzení a v 1600 bol upálený na námestí v Ríme.
Rozvijal Koperníkov heliocentrizmus a tvrdi, že vesmír je nekonecný a má nekonecné
množstvo svetov. Galileo Galilei astronóm, zaoberal sa zjednotením pozemskej a
nebeskej mechaniky, sfomuloval prvé zák. o mechanike, zdôraznoval význam
matematiky v prír. vedách, lebo len nou môžeme postihnút prír. kt. je napisaná
jazykom kružníc, štvorcov, trojuholníkov. Prír. je vyjadrovaná matematickými vztahmi.
Isaac Newton najvýzn. dielo: Matematické principy prir. filozofie, v tomto diele boli
dané zaklady mechnistickej interpretacie prir. Dielo bolo vyznamne lebo to bolo
zakladne dielo z kt. vedci cerpali dalšich 200 rokov. Medicina-Vesalius nazyvali ho
Kolumbus ludskeho tela, vytvoril najdokonalejši atlas ludskeho tela a dovršil
vyvoj.Farmacia- Paracelsus ma podiel vo farmacii a vo vyrobe liekov. 4.Vplyv na
renesancne myslenie zac.16str. mali reformacne snahy krestanstva, vznikali
nekatolicke koncepcie, vznikali reformovane cirkvi- protestanti. Predstavitelia: Martin
Luther- v 1517 uverejnil svoje tezi na univerzite vo Witenbergu. Jan Kalvin švajciarsky
reformator. U. Zwingli spolu s Kalvinom kladli dôraz na ludske individum kt. je samo
schopne vysvetlit pismo svete. 5. Moralka a Etika vz. nove koncepcie chapania cloveka
ako obcana, vz. 2 linie: 1. Ucenecká pestovala sa na univerzitach, predtavitel Erazmus
Rotterdamsky-dielo: Chvala blaznivosti- chvala pochabosti v nom kritizoval autoriti ako
je cirkev, papež a panovník. Ziadal uplatnit jedinu autoritu- kriticky rozum. V spore
medzi katolikmi a protestantmi sa priklonil ku katolikom a kritizoval biblicke texty. 2.
Laická spory v naboženstve, spochybnovanie hodot, vedenie predstavitelov tejto linie
ku skepticizmu a zac. hladat istoty v niecom inom. Predstavitelia: Michael de
Montaigne- dielo: Eseje.
Vyzyval k tolerancii. 6. pravo a štat- Miccolo Machiavveli-dielo: Vladar, aby si vladar
udržal moc, ma použivat všetky prostredky. Ak je možne udržat moc jemnejšimi
prostriedkami vladar im da prednost pretože rozhodujuce je udržat si moc. Jean Bodin
žil v16str, rizlišoval prirodzene od božskeho prava. Hugo Grotius zdôraznoval rozdiel
medzi prirodzeným a obcianským pravom. Na základe platonovych uvah o idealnom
štate vznikaju socialne utopie. Tomas Morus napisal dielo Utopia. Tomasip Campanella
dielo: Slnecny štat, bol za zrušenie sukr. vlastnictva a za soc. rovnost.