Pojmový aparát sociológie

Pojmový aparát sociológie
Kultúra
- bežne sa zvykne stotožnovat s umením, no sociológia chápe pod pojmom kultúra
výsledky ludskej cinnosti (materiálne a nemateriálne)
- kultúra = všetko, co odlišuje ludí od zvierat
- kultúra je špecifický ludský spôsob organizácie, uskutocnovania a rozvoja cinnosti,
ktorá je objektivovaná v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch
1. materiálna kultúra (predmety zhotovené alebo upravené ludskou cinnostou), napr.
notový zápis, rozprávková kniha, CD, mechanické stroje, budovy, vytažené nerasty
2. duchovná kultúra:
a) kultúrne hodnoty – predstavy, názory, ktoré sa ludia snažia dosiahnut, vystupujú
ako ideály (napr. ideál dobra), tvoria súcast morálnych a náboženských doktrín
- rôzne kultúry uznávajú rôzne, niekedy protichodné hodnoty (napr. ospravedlnovanie
zabíjania v mene dosahovania vyšších hodnôt
b) kultúrne normy – pravidlá, vzory správania sa, ktoré regulujú vztahy v spolocnosti
- kodifikované normy – predpisy, nariadenia, zákony, kódexy, ich dodržiavanie je
sankcionované (tresty a odmeny)
- nekodifikované normy – zvyky a tradície, na ich dodržiavanie dohliada verejná
mienka
c) symboly – slová, gestá, predmety, symboly môžu byt verbálne (jazyk) a neverbálne
(gestá – bozk, podanie ruky; piktogramy,...)
- ulahcujú nám komunikáciu a všetci clenovia jedného sociokultúrneho systému im
rozumejú rovnako
- k symbolom zaradujeme aj štátne symboly – znak, vlajka, hymna, pecat
- aj umenie zaradujeme k symbolom
- rôzne symboly vyjadrujú to isté v rôznych kultúrach alebo nieco úplne iné
d) systém názorov, poznatkov a teórii – o prírode, spolocnosti
·vedecké poznatky
·bežné vedomosti ludí, ale i historická skúsenost ludstva, ktoré je obsahom porekadiel
a prísloví
·ideológia, ktorá tvorí systém tvrdení, teórii, ktoré vyjadrujú záujmy urcitej sociálnej
skupiny; spája ludí, mobilizuje ich aktivitu, urcuje ich pravidlá správania sa
e) sociálne organizácie a inštitúcie – vzdelávacie, rodinné, náboženské, vojenské,
ekonomické
- organizácie sú sociálne skupiny tvorené ludmi, ktorí sa urcitým spôsobom správajú
- inštitúciou oznacujeme spôsob, akým sa uskutocnuje urcitá cinnost v organizáciách
Jednota a rozmanitost
- kultúra je univerzálny jav, je vlastná celému ludstvu (kultúra = civilizácia)
- kultúra pôsobí v konkrétnej spolocnosti, súcastou každej konkrétnej kultúry je jazyk,
hudba, náboženstvo, hry, spôsob stravovania
- v sociológii skúmame kultúru ako konkrétny jav, kultúra je výsledkom konkrétnej
spolocnosti, každá spolocnost má svoju kultúru
- najvšeobecnejšie delenie kultúry: západná a východná kultúra
- západná kultúra kládla dôraz na technický pokrok a pretváranie prírody, východná
kultúra kladie dôraz na harmóniu cloveka s prírodou
- ak hodnotíme kultúru z hladiska tej kultúry, do ktorej hodnotitel patrí, a iba túto
kultúru považujeme za jedinú dobrú a správnu, a ostaté kultúry považuje za nieco
nekultúrne až primitívne, nazývame to kultúrny etnocentrizmus
- v dejinách dve podoby – radikálny a umiernený etnocentrizmus
- radikálny etnocentrizmus – vnucoval krestanské hodnoty iným kultúram (napr.
pôsobenie španielskych dobyvatelov v Amerike)
- umiernený etnocentrizmus – pôsobenie krestanských misionárov (v krajinách Ázie,
Afriky)
- opakom je kultúrny relativizmus – každá kultúra je jedinecná, treba ju hodnotit
vychádzajúc z nej samej, rozmanitost sa prejavuje vo forme dominantnej kultúry –
hlavné normy, zásady, ktoré fungujú:
a) umelecká – to, co vytvára elita
b) ludová – ludia skúsenostami, poznatkami
c) masová – rozvíja sa v 20. storocí, napr. televízia a normy platné pre masy
- subkultúra: utvárajú ju jednotlivé sociálne skupiny, súbor špecifických prvkov kultúry,
vzniká na rôznom základe (náboženský, etnický, národnostný, generacný); môže
vystupovat ako kontrakultúra – radikálne odmieta
- kultúrna zmena: zánik alebo premena kultúr, kultúrny vývoj je dlhodobý proces,
oznacuje pokrok, ale aj stagnáciu a regresiu:
a) ciastocná – menia sa len niektoré z prvkov
b) evolucná – nové ciele, nové problémy, postupná zmena kultúry
c) revolucná – radikálne sa mení, umenie 20. storocia
- deje sa pôsobením rôznych kultúr, zacínajú prevládat v kultúre prvky z inej kultúry –
amerikanizácia kultúry
Socializácia
- proces premeny cloveka z biologickej bytosti na sociálnu, nikto z nás sa nenarodí ako
osobnost – je to celoživotný proces, v ktorom si osvojujeme prvky svojej kultúry
- clovek v procese socializácie nadobúda vedomosti, zrucnosti, osvojuje si normy a
pravidlá správania sa, stáva sa individualista, ak prebehne proces socializácie, clovek
sa správa tak, ako sa od neho ocakáva
Funkcie
1. clovek sa stáva osobnostou
2. zachovávajú sa, udržiava sa všetko to, co bolo nahromadené predchádzajúcimi
generáciami
Fázy socializácie
1. primárna (obdobie detstva) – viac asymetrická, prevláda pôsobenie soc. prostredia
predovšetkým prostredníctvom výchovy a ucenia, v tejto fáze si clovek osvojuje jazyk,
kultúrnu, vzory správania, roly, „nacvicuje“ si rôzne sociálne roly , hl. soc. cinitelmi sú
predovšetkým rodina, rovesníci, škola, masmédiá
2. sekundárna (obdobie dospelosti) –
A) produktívny vek – na cloveka symetricky pôsobí najmä prostredie, napr. prostredie
pôsobí na jednotlivca, jednotlivec pôsobí svojimi získanými skúsenostami na soc.
prostredie, do ktorého je zaclenený
- v tejto fáze sa clovek prispôsobuje novým podmienkam, rozvíja už nadobudnuté
schopnosti, skúsenosti – zamestnanie, založenie vlastnej rodiny
- soc. cinitele: rodina, médiá
B) postproduktívny vek, staroba – vyrovnávanie sa s novými situáciami, reagovat a
prispôsobovat sa im (choroby, dôchodok,...)
Individualizácia
- clovek si osvojuje normy správania sa, zrucnosti, stáva sa indivíduum, ale len cast
vzorov správania sa príjme za vlastné
- interiorizácia
Sociálna rola, sociálny status
- soc. rada: systém ocakávaní, ako by sa mal jednotlivec správat v urcitej pozícii
- výkon každej sociálnej roly vyžaduje iné vlastnosti, charakteristiky, formy správania
sa
- konflikt rolí – clovek sa nedostatocne identifikuje s výkonom niektorej role, zacína v
nej zlyhávat, postupne zlyháva aj pri výkone iných rolí
- niektorí ludia zvládajú všetky role
- sociálny status – vyjadrenie pozície v skupine, táto pozícia je spojená s urcitými
právami a povinnostami
- je vyjadrením sociálnej charakteristiky jednotlivca v sociálnej skupine
- v rôznych sociálnych skupinách môžeme mat aj rôzny status
- sociálny status:
1. vrodený – žena, muž, Róm, cernoch
2. získaný – získavame ho aktívnou cinnostou (vzdelávanie, práca)
3. vnútený – status nezamestnaného
- rozlišujeme v sociálnej skupine sociálny status, ktorý je spojený s mierou atraktivity a
akceptácie
npodla aktraktivity rozlišujeme sociálny status:
1. populárny – orientuje sa nan najväcšia soc. skupina
2. oblúbený – pre mnohých v soc. skupine je prítažlivý
3. akceptovaný – cast soc. skupiny akceptuje, uznáva ho a urcitá cast ho môže až
odmietat
4. trpený – len malá cast skupiny sa orientuje na tohto jednotlivca
5. stojaci mimo skupiny – nikto ho neakceptuje
Sociálne skupiny
- urcitý pocet osôb, ktoré na seba vzájomne pôsobia podla istých vzorov a pravidiel,
pricom tieto osoby pocitujú spolupatricnost
Znaky:
1. soc. interakcia: vzájomné pôsobenie podla istých pravidiel, ktoré závisia od
charakteru, vnútornej štruktúry, noriem a cielov skupiny
2. pocit príslušnosti ku skupine – clenovia a neclenovia, stotožnovanie sa s hodnotami a
normami soc. skupiny
3. skupinová identita – totožnost, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do skupiny nepatria
- dalšie znaky: spolocné ciele, vnútorná štruktúra, skupinové hodnoty a normy
- ak tieto znaky skupina nemá, nemôžeme ju pokladat za skupinu sociálnu
Funkcie:
1. inštrumentálne: skupina vzniká za nejakým cielom, jednotlivec ho nie je schopný
splnit
2. afektívne: uspokojenie clenov skupiny – sebarealizácia, pocit spolupatricnosti, soc.
kontakt
- kluby, záujmové skupiny
Sociálna štruktúra skupín
- sústava soc. interakcii a vzájomných vztahov clenov skupiny, prostredníctvom soc.
statusov a rolí, clenov skupiny
- štruktúru soc. skupiny ovplyvnuje najmä velkost
- najmenšie 2-3clenné – diády a triády
- dominantný (nadradený, vyššie postavený), submisívny (podradený, nižšie
postavený)
- nem. sociológ Robert Michels sformuloval železný zákon oligarchie – ak nie je možné,
aby všetci rozhodovali o spolocných záležitostiach v skupine, väcšina skupiny sa stáva
pasívnou a moc sa sústreduje do rúk niekolkých jej clenov
- 2 typy vodcu:
1. inštrumentálny typ – plní úlohu organizátora a zabezpecuje, aby skupina splnila ciel
a úlohu
2. expresívny – utvára dobré vztahy a pohodu v skupine
Druhy soc. skupín:
A) podla typu väzieb medzi clenmi v skupine:
1. primárne – charakteristické osobnými. citovými vztahmi, malý pocet osôb
2. sekundárne – vyšší pocet osôb a neosobné vztahy
B) podla typu solidarity clenov:
1. vnútorné – clovek patrí a pokladá sa za clena
2. vonkajšie – jednotlivec pokladá skupinu za cudziu, nepatrí do nej
C) podla spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny:
1. clenské – jednotlivec je clenom, stotožnuje sa s nou
2. referencné – jednotlivec sa orientuje, vyznáva jej hodnoty bez ohladu na to, ci do
nej patrí