Poézia po roku 1945

Poézia po roku 1945

I. Poézia po roku 1945
- bola snaha obnoviť pluralitný systém
- prevahu nadobudla socialisticky orientovaná tvorba
žiadali od básnikov, aby sa sústredili na spoločenské témy(SNP, boj proti fašizmu)
- postupne sa niektorí básnici odmlčali, niektorí emigrovali

II. Poézia po roku 1948 – občianska budovateľská poézia
-moc prevzala komunistická strana
-socialistický realizmus bol vyhlásený za jediný a prijateľný smer
-básnickej tvorbe pripisovali ideologické, politické a výchovné poslanie
-bola cenzúra, básne písali podľa rovnakej šablóny
-témy boli: triedny boj, plnenie plánu, združstevňovanie dediny, Stalin, budovanie socializmu atď,
Predstavitelia:
Ján Kostra – 1. fáza – a) detské roky – (Hviezda, Moja rodná)
b) vojna- (Ozubená čas, Puknutá váza,Všetko je dobre tak, Presila smútku,
c) láska – (Ave Eva)
- 2. fáza – a) občianska lyrika ( Na Stalina, Javorový list, Za ten máj)
b) ľúbostná, reflexívna a prírodná lyrika – (Šípky a slnečnice,
Každý deň, Len raz, Píseň dielo tvoje)
Andrej Plávka – rodný Liptov (Liptovská píšťala)
- SNP ( Ohne na horách, Tri vody)
Vojtech Mihálik – katolícka moderna (Anjeli)
- budovateľská poézia (Plebejská košeľa, Spievajúce srdce, Ozbrojená
láska, Neumriem na slame, Archimedove
kruhy, Vzbúrený Jób)
– ľúbostná poézia – (Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom)
Pavol Horov – (Zradné vody spodné, Nioba matka naša, Návraty, Defilé,
Moje popoludnie, Slnce nad nami, Vysoké letné nebe,
Koráby z Janova, Preklady)
III. Poézia po roku 1956 – (Vývinové impulzy v poézii)

1. Tvorba Milana Rúfusa a Miroslava Válka
- snažili sa oslobodiť poéziu spod vplyvu ideológie
- sústredili sa na človeka na jeho problémy, vnútorné krízy
- nadviazali kontakty so svetovou literatúrou
- zverejňovali svoje básne v Mladej tvorbe

Milan Rúfus: Až dozrieme, Chlapec, Zvony, Stôl chudobných, Chlapec maľuje dúhu
Miroslav Válek: Dotyky, Príťažlivosť (Domov sú ruky na ktorých smieš plakať),
Nepokoj, Milovanie v husej koži, Slovo, Z vody, Do Tamtárie







2. Trnavská skupina - KONKRETISTI
-zdôrazňovali konkrétnu pamäť (motívy z detstva, rodina, rod. kraj)
- zdôrazňovali zmyslovú konkrétnosť
- usilovali o oddidaktizovanie, odideologizovanie detskej literatúry
- odmietali schematickú poéziu,
- hlásili sa k avatgardným básnickým smerom,
- vyzdvihovali právo básnika experimentovať
- využili metaforu, dôraz kládli na jazyk (verbálni virtuózi),

Ľubomír Feldek: Jediný slaný dom, Kriedový kruh, Paracelsus, Dvaja okolo stola, Plakať je krásne
J. Stacho: Svadobná cesta, Dvojramenné čisté telo, Apokryfy
J. Mihalkovič : Zimoviská
J. Šimonovič: Pyramída, Obrazotvorná lúka
J. Ondruš: Šialený mesiac
V 60-tych rokoch – Kamil Peteraj - abstraktnejší

3.Osamelí bežci:
- rastie záujem o jednotlivca(v centre je človek)
- vydali manifest: Návrat anjelov, Prednosti trojnohých slávikov,
I. Laučík (Pohyblivý v pohyblivom), P. Repka –(Sliepka v katedrále), I Štrpka (Trista tára)
- ich tvorba bola v období normalizácie zakázaná / návrat v 90-tych rokoch/

UNIVERZITNÍ BÁSNICI: - 2. polovica 60-tych rokov
- začali tvoriť počas vysokoškolských štúdií – na 20 rokov sa odmlčali
- najvýraznejším sa stal Ján Štrasser

SKUPINA POPPOÉZIE – piesňové texty – využívajú rým, slovné hračky, refrén,
- prispôsobuje sa masmédiám – jednoduchosť, zreteľnosť
- Boris Filan, Kamil Peteraj – zakladatelia modernej textovej tvorby

BARBARSKÁ GENERÁCIA – „básne na jeden hlt“ - krátke básne
- voľný verš
- charakterizuje ich voľnosť, neviazanosť, láska, sloboda
- východisko hľadajú v nadrealizme
Adrijan Turan

SÚČASNÁ LYRIKA:
- je pluralitný celok
popri sebe existujú rozličné autorské typy, smery, pokolenia, rôzne básnické videnia na svet a človeka
Daniel Hevier – popredný tvorca pre deti
Štefan Moravčík












M. Válek, M Rúfus
Ukážky38, 40
Sústredili sa na človeka – na jeho problémy, vnútorné krízy
-ako jednotlivec s hrdosťou zápasí s každodennou chudobou – nestráca optimizmus – 34

konkretisti – oddidaktiuzovanie poézie pre deti – slovné hračky, ochrana živ. prostredia-47
50 – pocity odcudzenia, problematiku medziľudských vzťahov

osamelí bežci – sebavydrenie, v centre je človek

univerzitní básnici – voľný verš, každodenné starosti - 56

barbari – momentálne pocity, vnemy 60, 61

Hevier -