Podunajská pahorkatina

Podunajská pahorkatina
I. Všeobecná charakteristika
I. - 1. Charakteristika - Podunajská pahorkatina predstavuje najväcší krajinný celok v
Slovenskej republike. Zaberá severnú a severovýchodnú cast krajinnej oblasti
Podunaj-ská nížina. Jej územie je velmi clenité a rozprestiera sa pri dolnom toku riek
Váh, Nitra, Hron a Ipel resp. ich prítokov. Podla súcasného administratívneho clenenia
sa rozprestie-ra na severnom území Nitrianskeho, južnej casti Trencianskeho a v strede
Trnavského i Bratislavského kraja. Vyjadrené v zmenšenej mierke prechádza cez
hranice 15 okresov. Ide o typ poriecnej rovinnej krajiny s vysokým podielom
mestských sídel, technicko-konštrukcných prvkov s prevažne priemyselnej,
polnohospodárskej a komunikacnej funkcie (hustá cestná i železnicná siet).
I. - 2. Clenenie - Clení sa na 11 podcelkov: Trnavská pahorkatina, Dolnovážska niva,
Nitrianska pahorkatina, Nitrianska niva, Žitavská pahorkatina, Žitavská niva, Hronská
pahorkatina, Hronská niva, Cenkovská niva, Ipelská pahorkatina a Ipelská niva. Každý
z uvedených pahorkatinných podcelkov má ešte svoje vlastné clenenie na malé
pahorkati-ny.
II. Hranice územia
II. - 1. Hranice územia - Na západe ju ohranicujú Malé Karpaty. Na severe Považské
podolie, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tríbec, Pohronský Inovec a Štiavnické
vr-chy. Na východe susedí s Krupinskou planinou, štátnou hranicou s Madarskom a
Burdou. Na juhu je to opät so štátnou hranicou s Madarskom a Podunajskou rovinou.
II. - 2. Rekord územia - Tu leží aj najjužnejší bod Slovenska v katastri obce Patince
(47°44´ SZŠ a 18°17´ VZD).
III. Príroda
III. - 1. Geologická stavba - Podložie Podunajskej pahorkatiny budujú prevažne
sedi-menty – íly, piesky a štrky. Vo východnej casti vystupujú aj andezity. Povrchový
kryt ú-zemia tvoria zasa spraše a sprašové hliny. Sú to materské horniny pre úrodné
cernozeme a hnedozeme.
III. - 2. Reliéf - Je mäkko modelovaný a hladký s plytkými a širokými dolinami
od-delenými širokými plochými chrbtami. Clenitejší povrch je zriedkavý. Maximálnu
výšku dosahuje v Brezine - 370 m n.m., najnižšie miesto sa nachádza na Ipli v katastri
obce Pastovce - 112 m n.m.
III. - 3. Podnebie - Klimaticky tento krajinný celok patrí k typu nížinných mierne
tep-lých a mierne suchých oblastí. Priemerná januárová teplota dosahuje -1 až -4 °C a
júlová 18 – 20 °C. Rocný úhrn zrážok predstavuje 600 – 700 mm.
Pocet letných dní v roku (s teplotou nad 25 °C) sa pohybuje v rozmedzí 50 až 70.
III. - 4. Vodstvo - Územie patrí k povodiu Dunaja, ktorý ho odvodnuje scasti priamo,
scasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipla a ich prítokov. Velký význam
má aj výskyt teplých a studených minerálnych pramenov, ktoré sa viažu na tektonické
poruchy. Najznámejšie sú v Pieštanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a v
Malých Bieliciach pri Partizánskom. III. - 5. Rastlinstvo - Podunajská pahorkatina je
silne poznacená cinnostou cloveka. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len
nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov. Napr.
severozápadne od mesta Senec sa v Martinskom lese zachovali súvislejšie porasty duba
cérového ponticko-kontinentálneho typu, ktoré sú chránené. Hojný je i sekundárny
agát biely (Robinia pseudoacacia). Zo vzácnych rastlín sa tu vyskytuje hlavácik jarný,
jasenec biely, iskerník ilýrsky, slezinník severský, hrdob-radka páchnuca a lan chlpatý.
Na Kamenínskom slanisku rastú aj limonka Gmelinová, skorocel prímorský a gáfrovka
rocná.
III. - 6. Živocíšstvo - V listnatých lesoch tohto krajinného celku možno stretnút srnca
lesného, jelena lesného a daniela škvrnitého popri diviakovi lesnom ci kune lesnej. Na
tamojších poliach a lúkach žije zajac polný, jarabica polná, bažant polovný a hraboš
po-lný. Na kultúrnych stepiach sa vyskytuje sysel obycajný a chrcek polný. Pozdlž riek
by sme stretli napr. divé husi a rôzne druhy obojživelníkov. Zo vzácnejších druhov
vtákov žijúcich pri velkých riecnych tokoch rybárik riecny, chochlacka bielooká, svrciak
slávi-kovitý, corík bielokrídly. Pri Hrone hniezdi aj buciak nocný, buciacik mociarny a
haja tmavá. Z bezstavovcov vo všeobecnosti hodno spomenút typické stepné druhy
chrobákov a motýlov.
III. - 7. Chránené územia - Jedinou národnou prírodnou rezerváciou na tomto území je
Kamenínske slanisko s rozlohou 0,22 km2. Leží na pravom brehu Hrona pri obci
Kame-nín. Nižší stupen ochrany sa vztahuje na chránené areály, predovšetkým na
parky napr. v Seredi, Pieštanoch alebo Zlatých Moravciach.
IV. Obyvatelstvo
IV. - 1. Hustota a pocet obyvatelov - Hustota obyvatelstva prevyšuje celoslovenský
priemer a pohybuje sa v rozmedzí 100 – 200 obyvatelov na km2. V rovinatých castiach
sú tieto hodnoty aj vyššie. Celkove možno pocet obyvatelov tohto krajinného celku
od-hadnút na cca 750 000.
V. Sídla
V. - 1. Krajské mestá - a) TRNAVA – leží na Trnavskej pahorkatine východne od Malých
Karpát. Je 7. najväcším mestom Slovenska. Už r.
238 získala ako prvé mesto na Sloven-sku mestské výsady zachované dodnes. Bola
významným centrom obchodu, reme-siel, školstva i kultúrneho života Okrem toho, že
je Trnava krajským mestom (od r. 1996), je aj sídlom arcibiskupského úradu
rímskokatolíckej cirkvi. Patrí k mestským pa-miatkovým rezerváciám. Pôsobí v nej
profesionálne divadlo, Trnavská univerzita, Uni-verzita sv. Cyrila a Metoda, ako aj dve
fakulty Slovenskej technickej univerzity.
V. - 1. b) NITRA - leží na južnom výbežku pohoria Tríbec, Nitrianskej pahorkatiny a
nivy rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 826. Je teda najstarším
pí-somne doloženým mestom Slovenska. Významným kultúrnym a politickým
strediskom bola už v období Velkomoravskej ríše. Na význame nestratila ani v
stredoveku. V súcasnosti je 4. najväcším centrom Slovenska a zároven krajským
sídlom.
V. - 2. Okresné mestá - poradie od západu na východ: Pezinok, raj malokarpatského
vi-nárstva; Senec, známe centrum polnohospodárskej a rekreacnej oblasti; Hlohovec,
niek-dajšie stredisko obchodu a remesiel, dnes známe ako mesto ruží; Bánovce nad
Bebravou, významné priemyselné mesto; Nové Mesto nad Váhom, najsevernejšie okr.
sídlo tohto územia, ktoré za svoj rozvoj vdací industrializácii po r. 1950; Pieštany
chýrne kúpele vyhladávané pacientmi z celého sveta; Topolcany, tradície obchodného a
remeselníckeho života v súcasnosti už velmi nerozvíjajú, nakolko ležia mimo hlavných
dopravných ta-hov; Partizánske, známe obuvníckym priemyslom, ktorý tu umiestnila
firma Bata r. 1938;
Zlaté Moravce, mesto s bohatou minulostou a kultúrnymi tradíciami, niekdajšie sídlo
Tekovskej župy, dnes preslávené výrobou chladniciek; Levice, bohaté na
kultúrno-historické pamiatky, priaznivo poznacené výstavbou jadrovej elektrárne v
nedalekých Mochovciach. V. - 3. Iné mestá - Modra, Sered, Leopoldov, Vrbové, Vráble,
Štúrovo, Pohronský Rus-kov, Želiezovce, Tlmace a Šahy. VI. Hospodárstvo
VI. - 1. Priemysel - a) Strojársky a elektrotechnický - priemysel reprezentujú závody:
TAZ Sipox, a.s. (výroba úžitkových automobilov) v Trnave; Nový CALEX, a.s. (výroba
chladniciek) v Zlatých Moravciach; SES Tlmace (energetické zariadenia); Topolcianske
strojárne, a.s. v Tovarníkoch. VI. - 1. b) Chemický a farmaceutický - je zastúpený
závodmi: Plastika, a.s. (obalové materiály, drenažné rúry) v Nitre; Novochema Levice,
a.s.; Chemolak Smolenice, a.s. (farby, laky); Slovakofarma Hlohovec, a.s. (lieky a
liecivá).
VI. - 1. c) Textilný a obuvnícky - predstavujú podniky: Trikota Vrbové, š.p. (úplety a
výrobky z nich); Zorena, s.r.o. (bielizen a košele); Cebo holding Slovakia, a.s. a
Cobra-Nico, s.r.o. (obuv) v Partizánskom.
VI. - 1. d) Potravinársky - rozvíjajú: pivovary Karšay (Corgon) v Nitre a Topvar v
Topolcanoch, cukrovary v Trnave a Pohronskom Ruskove, Považské mlyny a
cestovinárne, a.s. v Senci, Malokarpatský vinársky podnik, a.s. (víno a destiláty) v
Pezinku.
VI. - 2. - Energetika - Do tejto oblasti patria obidve naše jadrové elektrárne - Jaslovské
Bohunice a Mochovce, ale aj vodná elektráren Madunice na Váhu. VI. - 3.
Polnohospodárstvo - Podunajská pahorkatina patrí k našim polnohospodársky
najproduktívnejším obilninársko-repárskym oblastiam s rozvinutým ovocinárstvom a
vinárstvom. Rovnako sa tu darí živocíšnej výrobe - chovu hovädzieho dobytka,
ošípa-ných i hydiny.
________________________________________ __________________________
Zdroje: