Podríša: Mnohobunkovce

Mnohobunkovce (Polycytozoa, Metazoa) vznikli z jednobunkových organizmov (typu Volvox) tvoriacich kolónie. Ich telo je zložené z viacerých buniek. V pravekom mori mali teda tieto organizmy pred prvokmi jednu veľkú výhodu - nemohli ich tie malé potvory zožrať. :-) Zvyšovanie počtu buniek malo za následok ich diferenciáciu a vznik tkanív, ktoré sa špecializovali len na určité funkcie organizmu. Dôležitým znakom bol vznik špecializovaných pohlavných buniek slúžiacich na rozmnožovanie živočícha.

Prvým krôčikom k diferenciácii bol vznik zárodočných listov. U primitívnych lúčovito súmerných živočíchov, ako sú hubky (Porifera) a mechúrniky (Coelenterata), sa vyvíjajú len 2 zárodočné listy, vnútorný endoderm a vonkajší ektoderm. Neskôr sa u dvojstranne súmerných živočíchov vytvára aj tretí zárodočný list - mezoderm.
Zaujímavé Podľa Haeckelovho biogenetického zákona je ontogenéza živočíchov skrátená fylogenéza. V praxi to znamená, že vyvíjajúci sa živočích prejde od oplodneného vajíčka po vyliahnutie, resp. narodenie, takými štádiami premien, ktoré zodpovedajú fylogenetickým štádiám vývoja jeho druhu.

Čiže, je známe, že aj mnohobunkovce sa vo svojom vývoji vracajú na úroveň jednobunkovcov, pretože začiatkom vývoja každého mnohobunkového organizmu je jedna bunka - oplodnené vajíčko. Brázdením vajíčka vzniká plný útvar - morula (na tejto úrovni sú kolóniové jednobunkovce typu Volvox). Presunom buniek zo stredu k okraju moruly vzniká dutý útvar - blastula. V procese gastrulácie vzniká gastrula, ktorá má už 2 zárodočné vrstvy. V jej strede je dutina - blastocoel (archenteron, prvočrevo) (na tejto úrovni zostali hubky).
Obr. Vznik gastruly (6,41 kB)
Systém

Mnohobunkovce možno rozdeliť na 2 základné skupiny podľa súmernosti (symetrie) ich tela na lúčovito (radiálne) symetrické a dvojstranne (bilaterálne) symetrické živočíchy. Do prvej skupiny patria 3 najdôležitejšie kmene, hoci v pravom slova zmysle sú radiálne symetrickými živočíchmi len mechúrniky (Coelenterata), kam patria 2 kmene: pŕhlivce (Cnidaria) a nepŕhlivce (Acnidaria).
Novinka Hubky sú primitívne živočíchy bez zreteľnej tkanivovej špecializácie. V systéme sa preto radia do samostatnej skupiny, ktorá sa označuje ako vývojový stupeň Parazoa - hubkovce. Vyššie v systéme sa nachádzajú epitelovce (Eumetazoa), kam patria už spomínané mechúrniky. Až vývojový stupeň Eumetazoa sa rozčleňuje na radiálne a bilaterálne symetrické živočíchy.

2. podríša: Mnohobunkovce (Polycytozoa, Metazoa)
1. kmeň: Hubky (Porifera)
2. kmeň: Pŕhlivce (Cnidaria)
1. trieda: Polypovce (Hydrozoa)
2. trieda: Medúzovce (Scyphozoa)
3. trieda: Koraly (Anthozoa)
3. kmeň: Nepŕhlivce (Acnidaria)

Kmeň: Hubky

Hubky (Porifera) patria medzi najstaršie mnohobunkové organizmy. Dnes žijúce sa len veľmi málo odlišujú od prvohorných foriem. Pravdepodobne predstavujú slepú vývojovú vetvu.

Hubky sú prevažne morské živočíchy, ale vyskytujú sa aj v sladkých vodách. Sú prisadnuté o podklad a sú nepohyblivé. Nemajú vyvinuté orgány a ani svalové a nervové bunky. Ich telo tvorí v podstate gastrula. Endodermálnu vrstvu tvoria golierikaté bunky - choanocyty, ktoré zabezpečujú vnútrobunkové trávenie a odvádzajú odpadové látky z tela vyvrhovacím otvorom - osculum. Stredná vrstva medzi ektodermou a endodermou sa nazýva mezoglea, kde sa nachádzajú vápenaté alebo kremičité útvary zabezpečujúce pevnosť hubky, tzv. spikuly.

Obr. Hubky (36,8 kB)
Zaujímavé Hubky sú organizmy s veľmi slabou bunkovou diferenciáciou. Väčšina buniek tela hubky sa môže premieňať na bunky iného typu. Keby sme hubku rozkrájali na veľmi malé kúsky, z každého kúsku by vznikol nový jedinec. Majú teda výbornú regeneračnú schopnosť.

U hubiek sa stretávame s pohlavným i nepohlavným rozmnožovaním. Z oplodnených vajíčok vzniká larva (planula). Vajíčka môžu vytvárať aj guľovité útvary - gemule, ktoré dokážu prečkať nepriaznivé prírodné podmienky. Kolónie tvoria hubky nepohlavným spôsobom - pučaním.
Poznámka Gemule majú taktiež spikuly, ktoré svojim tvarom tepelne izolujú bunky uložené vo vnútri. Vytvárajú ich zväčša sladkovodné druhy hubiek, pretože voda v jazerách a riekach (hlavne v miernom pásme) je teplotne počas roka značne variabilná (na rozdiel od pomerne stálej teploty morskej vody). Po zlepšení podmienok z gemule bunky vylezú a dajú základ novej hubke.

Systematické rozdelenie hubiek je založené na chemickej stavbe ihlíc (vápenaté, kremičité, spongínové - org. zlúčenina). Najznámejšou hubkou je morská hubka mycia (Spongia officinalis), ktorej mäkká a pružná kostra sa používa ako špongia na umývanie. V sladkých vodách tvorí tuhé, pórovité a na povrchu slizovité povlaky na kameňoch a dreve hubka riečna (Ephydatia fluviatilis). Hubka jazerná (Spongilla lacustris) žije v stojatých a pomaly tečúcich vodách v symbióze s riasami.
Radiata - lúčovito súmerné živočíchy

Telo týchto živočíchov je vakovité, lúčovito súmerné, zložené z dvoch zárodočných listov, zodpovedá gastrálnemu typu. Živočíchy sem patriace nazývame mechúrniky (Coelenterata). Na povrchu majú epiteliálny ektoderm, tráviacu dutinu vystiela epiteliálny endoderm. Medzi nimi sa rôzne vyvíja vrstva buniek zmiešaného pôvodu z ektodermu a endodermu - mezoglea. Tráviaca dutina vytvára gastrovaskulárnu sústavu (tráviaca + dýchacia + cievna sústava) ústiacu na povrchu jediným prijímacím i vyvrhovacím otvorom. U mechúrnikov dochádza k výraznej špecializácii tkanív, diferencuje sa svalová, nervová a tráviaca sústava. Nervová sústava je prevažne difúzna a vzniká z ekto- aj z endodermu (u ostatných je NS výlučne ektodermálneho pôvodu!). Vo vývine sa strieda pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie - metagenéza.
Kmeň: Pŕhlivce

Pŕhlivce (Cnidaria) sú prevažne morské druhy, len malá časť žije v sladkých vodách. Telo je tvorené z dvoch vrstiev (ektoderma, endoderma), medzi ktorými je rôsolovitá mezoglea. Vnútro tela tvorí tráviaca dutina, mechúrik. Na rozdiel od hubiek trávenie mechúrnikov je mimobunkové. Tráviaca plocha sa pritom pri jednotlivých triedach stále zvyšuje, čo má za následok lepšie využitie energie. Ústnym otvorom prúdi potrava dnu a zároveň aj von z tela.

Okolo ústneho otvoru sú sústredené ramená s pŕhlivými bunkami. Pŕhlivé bunky (nematocyty, cnidoblasty) sú špeciálne bunky s vymrštiteľným dutým vláknom. Vnútro bunky je vyplnené hypnotoxínom, ktorým omračujú korisť. Popŕhlenie medúzou je vždy nepríjemné a ťažko sa hojí.
Zaujímavé Takou zaujímavosťou pŕhlivých buniek je fakt, že sa správajú ako samostatné živé organizmy. Existuje veľa prípadov, kedy niektoré druhy ploskulíc živiace sa polypmi, mali v pokožke aktívne pŕhlivé bunky, ktoré sa tam dostali cez tráviacu sústavu ploskulice.

Pŕhlivce sa vyskytujú v dvoch formách. Polypové štádium (väčšinou nepohlavné) je prisadnuté a medúzové štádium (vždy pohlavné, produkuje pohlavné bunky) je plávajúce. Z oplodnených vajíčok vznikajú ploché obrvené larvy (planuly), ktoré prisadajú na dno. Vzniká z nich polyp, ktorý po dozretí odškrcuje pučaním - strobiláciou vzniknuté mladé medúzky.

Do kmeňa pŕhlivcov zaraďujeme 3 triedy: polypovce, medúzovce a koraly.
Poznámka Niekedy sa polypové a medúzové štádium zle chápe v súvislosti s polypovcami a medúzovcami. V rámci tohto omylu sa pŕhlivce, ktoré žijú ako polypy, radia medzi polypovce, a tie, ktoré žijú ako medúzy, radia sa medzi medúzovce. To je nesprávne pochopenie problému. Faktom je, že tak ako polypovce tvoria aj medúzové štádiá, tak i medúzovce tvoria vždy aj polypové štádiá. Iba veľmi malá skupina polypovcov netvorí medúzové štádiá.

Finta je v tom, že u všetkých pŕhlivcov sa strieda pohlavná generácia s nepohlavnou. Nepohlavná generácia sa rozmnožuje pučaním a netvorí pohlavné bunky. V prípade polypovcov aj medúzovcov sú teda nepohlavnou generáciou polypové štádiá, hoci u medúzovcov môžu byť len mikroskopické (ale aj to je dačo). Keď sa naopak polypovce rozmnožujú pohlavne, vytvoria strobiláciou (čo je ešte stále nepohlavný spôsob) medúzy, ktoré už nesú pohlavné bunky a rozmnožujú sa teda pohlavne (z oplodneného vajíčka vzniká larva, ktorá dáva zasa základ polypovému štádiu). Rozdelenie pŕhlivcov na polypovce a medúzovce teda skôr vychádza z prevládajúceho štádiá.

Existuje ale malá skupina polypovcov (nezmary), ktoré netvoria medúzové štádiá. Tieto živočíchy sa tiež rozmnožujú pohlavne, ale pohlavné bunky sa netvoria na medúze, ale na samotnom polypovi.
Trieda: Polypovce

Polypovce (Hydrozoa) sú organizmy, pri ktorých dochádza k diferenciácii buniek a tým pádom sa vytvára viac typov tkanív. Na ramenách sa nachádzajú svalové bunky, uložené vo dvoch navzájom funkčne antagonistických vrstvách, ktoré zabezpečujú pohyb ramien. Nervové bunky u polypa vytvárajú rozptýlenú nervovú sústavu, bez náznakov koncentrácie do ganglií. Trávenie prebieha vo vakovitej tráviacej dutine, ktoré zasahuje až do ramien.

Vo vývine polypovcov prevažuje polypové štádium, niektorým druhom dokonca medúzové štádium chýba. U polypovcov je časté vytváranie kolónií, ktoré môžu byť monomorfné, zložené z polypov rovnakého vzhľadu a funkcie, alebo polymorfné, kde sú jednotlivé jedince úzko prepojené a špecializované na vykonávanie rôznych funkcií (nadnášanie, chytanie koristi, trávenie, rozmnožovanie).

Obr. Nezmar zelený (4,83 kB)Najčastejším vodným zástupcom je nezmar zelený (Chlorohydra viridissima), má zelené telo od symbiotických rias. Spodnou časťou tela sa prichytáva na kamene alebo rastliny a s natiahnutými ramenami vyčkáva na korisť. Živí sa drobnejšími vodnými živočíchmi. Pomocou prísavkovitého konca tela a úst sa môže pohybovať. Žije v rybníkoch, jazierkach, riečnych ramenách a pod. Na pododných miestach žije u nás aj nezmar hnedý (Hydra oligactis).
Zaujímavé Nezmary sú známe svojou veľkou regeneračnou schopnosťou. Ak jedného jedinca rozrežeme na viac častí, každý kúsok dorastie na normálneho živočícha.

Zástupca polypovcov, ktorý tvorí medúzové štádium, vyskytuje sa aj u nás. Medúzovka sladkovodná (Craspedacusta sowerbeii) žije v dunajských ramenách a v štrkových jazerách (Rusovce). Je to veľmi expanzívny druh, v súčasnosti preniká aj do sladkých vôd Austrálie. Polyp je nenápadný, bez zreteľných ramien.
Trieda: Medúzovce

Medúzovce (Scyphozoa) sú len morské jedince, u ktorých prevažuje medúzové štádium nad polypovým. Vznikajú strobiláciou polypa, kedy sa od jeho tela oddelí pohyblivá časť s ramenami a pohlavnými bunkami – medúza.

Obr. Rozmnožovanie medúzovcov (12,4 kB)

Gastrovaskulárna sústava je u medúz zložitejšia ako u polypov. Nervová sústava je difúzna, hoci na okrajoch zvona sa zhlukujú nervové bunky do ganglií, tzv. rhopálií. Prítomná je aj statocysta. Niektoré druhy majú dobre vyvinuté oko. Rozvoj nervovej sústavy a zmyslových orgánov súvisí s dravým spôsobom života.

Medúzy žijú skoro vo všetkých moriach a oceánoch. Niektoré druhy sú rozšírené po celom svete. Najbežnejším druhom v letných mesiacoch v Severnom mori je tanierovka ušatá (Aurelia aurita).
Trieda: Koraly

Koraly (Anthozoa) majú tráviacu dutinu rozdelenú prepážkami na viac častí, čo značne zvyšuje tráviacu a vstrebávaciu plochu pre živiny. Väčšina druhov má schránku (okrem sasaniek). Nemajú pŕhlivé bunky. Polyp žije prisadnuto, medúzové štádium chýba. Vytvárajú koralové útesy, ktoré sú schopné dorastať.

Medzi najznámejších zástupcov patrí napr. lalokovník prstnatý (Alcyonum digitatum) žijúci v severných moriach. Tvar jeho tela a žlto-oranžové sfarbenie pripomína prsty. Koral červený (Corallium rubrum) žije v Stredozemnom mori. Robia sa z neho ozdobné korále.

Zo sasaniek je najznámejším druhom adamsia pustovnícka (Adamsia palliata). Žije v symbióze s rakom pustovníckym (Pagurus pridauxi). Žije na ulite, pri zmene schránky prechádza opatrne na novú. Chráni raka svojimi pŕhlivými ústrojmi.
Obr. Veľká útesová bariéra (18,5 kB)

Obr. Veľká útesová bariéra
Kmeň: Nepŕhlivce

Fylogenetické vzťahy nepŕhlivcov (Acnidaria) k ostatným skupinám sú nejasné. Stavbou tela pripomínajú pŕhlivce, ale odlišuje ich zreteľný priamy vývin a prítomnosť mezenchýmu, z ktorého vznikajú svaly. V súčasnosti prevláda názor, že ide vlastne o larválne formy doteraz neznámych, resp. vyhynutých živočíchov, ktoré dospievajú, pretože stavbou sú veľmi blízke larve planule. Tento jav sa nazýva neoténia. Niektorí autori ich považujú za východiskovú skupinu pre vývoj druhoústych Bilateralia.

Nepŕhlivce nemajú pŕhlivé bunky, nahradzujú ich lepivé koloblasty. Na povrchu tela je 8 pásov lupienkov v podobe rebier (nazývajú sa preto aj rebrovky - Ctenophora), ktoré tvoria zlepené brvy, slúžia na pohyb. Okrem ektodermu a endodermu sa embryonálne zakladá aj mezoderm. Žijú vznášajúc sa v mori, niektoré lezú po dne.
Zaujímavé Nepŕhlivce obsahujú až 99% vody a v mori sú dokonca priesvitnejšie ako medúzy. Možno ich zazrieť len náhodou pri určitom lome svetla.

Do tohto málo početného kmeňa patria napr. beroa oválna (Beröe ovata) a venušin pás (Cestum veneris).