1. Úvod
1.1 Skratky
?? Neistá/chýbajúca informácia (často napríklad meno)
CP Cenné papiere
Ma Majetok
OM Obežný majetok
2. Predmet Podnikové financie
2.1 Sylabus
1. Charakteristika podnikových financií a finančná politika podniku. Finančná politika podniku a ciele podnikateľskej činnosti. Finančné ciele podniku. Finančné rozhodovanie podniku. Základné kategórie využívané pri finančnom rozhodovaní podniku: cash flow, časová hodnota peňazí, úroková miera, riziko a neistota. Úloha finančného manažéra v podniku.
2. Financovanie podniku. Finančné potreby a finančné zdroje podniku. Štruktúra finančných zdrojov podniku.
3. Získavanie vlastného kapitálu z externých zdrojov. Akcie a ich typy, kmeňové a prioritné akcie. Technika emisie akcií.
4. Získavanie vlastného kapitálu z interných zdrojov. Financovanie podnikových potrieb zo zisku. Spôsob vyčísľovania zisku. Rozdeľovanie zisku: dane, dividendy, tvorba rezervných fondov, penzijné fondy, samofinancovanie podniku.
5. Financovanie podnikových potrieb z odpisov. Základné odpisové metódy. Používanie odpisov. Odpisová politika štátu a podnikov. Ostatné interné zdroje financovania.
6. Získavanie dlhodobého a strednodobého kapitálu úverovou formou. Dlhodobé úvery. Podnikové obligácie, typy, krytie, výnos, splácanie. Dlhodobé pôžičky na neobchodovateľné dlžné úpisy. Dlhodobé bankové úvery. Leasing a forfaiting ako osobitná forma dlhodobého financovania. Strednodobé peňažné úvery: bankové termínové pôžičky, revolvingové strednodobé úvery, podmienený predajný kontrakt.
7. Získavanie finančných zdrojov z krátkodobých úverov. Obchodný úver. Zmenka ako nástroj obchodného úveru. Stále a nestále pasíva, preddavky, emisia komerčných papierov, krátkodobé bankové úvery. Faktoring ako osobitná forma krátkodobého financovania.
8. Získavanie finančných zdrojov dotáciami. Typy dotovaných programov. Priame dotácie, daňové úľavy, úverové a úrokové zvýhodnenie, ďalšie formy finančnej podpory štátu používané v rozvinutej trhovej ekonomike.
9. Finančná štruktúra podniku. Kritériá tvorby finančnej štruktúry podniku. Optimálna finančná štruktúra podniku.
10. Alokácia kapitálu a dlhodobé vecné investície. Charakteristika investície ako finančnej operácie. Metódy hodnotenia ekonomického prínosu vecnej investície. Vplyv inflácie a očakávané cash flow. Investičné riziko a výnosnosť investičného projektu. Kapitálový rozpočet podniku.
11. Finančné rozhodovanie o krátkodobej alokácii kapitálu. Podstata a štruktúra obežných aktív podniku. Alokácia kapitálu do obežných aktív, do zásob, do pohľadávok, do pohotových peňažných prostriedkov. Obežné aktíva a podnikový proces obratu. Likvidácia obežných aktív.
12. Finančné investície. Základné nástroje a inštitúcie finančného trhu. Burza cenných papierov. Kvantifikácia výnosu a rizika cenných papierov. Ciele dlhodobého a krátkodobého finančného investovania. Finančné investovanie podniku a burzové obchody.
13. Oceňovanie podniku ako celku. Faktory pôsobiace na oceňovanie podniku. Metódy oceňovania podniku.
14. Základné otázky a metódy finančnej analýzy podniku. Význam a úlohy finančnej analýzy pri riadení podnikových financií. Retrospektívne zameraná finančná analýza. Predikčne zameraná finančná analýza.
15. Finančné plánovanie podniku. Vymedzenie podstaty a úloh finančného plánu. Štruktúra, obsah a postup tvorby finančného plánu. Charakteristika jednotlivých častí finančného plánu. Metódy tvorby finančného plánu.
16. Finančné hospodárenie podniku v osobitných podmienkach. Zmeny objemu a štruktúry podnikového kapitálu. Zmeny právnej formy podniku Finančné otázky fúzie podnikov. Finančné otázky krízového riadenia podniku.
3. Charakteristika podnikových financií
Fungovanie podniku je sprevádzané pohybom finančných prostriedkov. Peňažné prostriedky: hotovosť, vklady, krátkodobé cenné papiere. Sú najaktívnejšou položkou, preto ich voláme pohotové peňažné prostriedky. Ich veľkosť je východiskom pre posudzovanie finančnej situácie podniku.
Zmyslom finančnej politiky nie je maximalizovať peňažné prostriedky, ale zabezpečenie úhrady záväzkov pri čo najmenších nákladoch s tým spojených. Kapitál je súhrn peňazí, ktoré sú vložené do celkového majetku podniku. Delí sa na vlastný, cudzí (veritelia) = dlhy/záväzky. Z iných hľadísk: podľa doby splatnosti, a i. Jeho rozhodujúca časť je viazaná v investičnom a obežnom majetku. Kapitál = finančné zdroje.
Podnikové financie (prevládajúca definícia) sú sústavou peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, pri ich alokovaní (rozdeľovaní) do jednotlivých zložiek majetku, pri produktívnom využívaní tohto majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov.
4. Ciele podnikateľskej činnosti
Finančnú politiku ovplyvňujú dva základné faktory: cieľ podnikateľskej činnosti a na jeho základe formulované finančné ciele a ekonomické okolie.
Klasicky: maximalizácia zisku, potom podľa autorov ešte iné. Aký zisk? Bilančný alebo ekonomický? Bilančný zisk = v účtovníctve vykazovaný (rozdiel výnosov a nákladov), je základom pre výpočet dane. Ekonomický zisk = rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, ktoré sú upravené podľa princípu nákladov alternatívnych (stratených) príležitostí - využitie výrobných faktorov určujeme výnosmi, ktorých sa podnik v podstate vzdáva => je nižší ako bilančný.
Teória mnohosti cieľov vychádza z toho, že v podniku sa stretávajú záujmy rôznych skupín, ktoré pôsobia v ňom (zamestnanci, akcionári) alebo v jeho okolí (zákazníci, spoločnosť).
Základný cieľ v rozvinutom hospodárstve je maximalizácia trhovej hodnoty firmy, t.j. výška dividend, stabilita výsledkov, meno podniku, a i.
4.1 Finančné ciele
1. Platobná schopnosť a likvidita
2. Rentabilita
3. Stabilita
4.1.1 Platobná schopnosť a likvidita
Platobná schopnosť = podnik má vždy toľko pohotových peňažných prostriedkov, aby mohol načas uhrádzať svoje splatné záväzky
Likvidita je širší pojem, je to schopnosť premeniť jednotlivé zložky majetku na peniaze, ktoré sú najlikvidnejšie
Ukazovatele likvidity:
I. Stavové
a) Pomerové
1. stupeň likvidity = (pohotové peňažné prostriedky) / (krátkodobé záväzky) 0,3-0,5
2. stupeň likvidity = (??) / (KZ) 1
3. stupeň likvidity = (?? + zásoby) / (KZ) 2-3,5
b) Rozdielové
1. Čistý pracovný (činný, prevádzkový) kapitál = (obežný Ma) - (krátkodobé záväzky), hovorí, aká časť OM je finančne krytá zdrojmi, ktoré sú v podniku dlhodobo/stále. OM je stále v pohybe, ale určitá časť je trvalo v podniku - vlastné imanie, dlhodobo sú tam dlhodobé záväzky. Ak je tento ukazovateľ nízky, aj trvalo viazaná časť zdrojov je krytá krátkodobým OM.
II. Tokové
4.1.2 Rentabilita
je ziskovosť podniku.
Miera rentability vlastného kapitálu = (čistý zisk) / (vlastné imanie) = koľko zisku prinesie vlastný kapitál
4.1.3 Stabilita
• Mal by sa udržať žiadúci vzťah medzi Ma a zdrojmi
• Trvalé zabezpečenie vnútornej úrovne likvidity
5. Finančné rozhodovanie
Existujú dva základné prístupy:
1. Zisk - riziko (vyššia ziskovosť = vyššia rizikovosť => rozhoduje sa kompromisom - taký prírastok zisku, aby riziko s ním spojené bol podnik schopný uniesť)
2. Likvidita - ziskovosť (treba voliť takú skladbu aktív a zdrojov krytia, ktorá zabezpečuje najvyššiu ziskovosť pri zvolenom stupni likvidity)
Základné kategórie finančného rozhodovania podniku
a) Peňažné toky v hotovosti (Cash flow)
b) Úroková miera
c) Časová hodnota peňazí
d) Riziko a neistota
e) Priemerná miera výnosu
f) Náklady alternatívnych (stratených) príležitostí
5.1 Peňažné toky (Cash flow)
Peňažné príjmy a peňažné výdavky vo vzájomnom spojení nazývame peňažné prúdy.
a) Netto cash flow = rozdiel medzi bežnými peňažnými príjmami a výdavkami, prebytok P nad V, sú to peňažné prostriedky, ktoré podnik nepoužíva na momentálne použitie, ale plánuje ich použitie do budúcnosti, = čistý zisk + odpisy
b) Brutto cash flow = všetky peňažné príjmy a výdavky podniku za určité obdobie
5.1.1 Tržby, peňažné príjmy a moment realizácie
Peňažné príjmy sú širší pojem, rozdiel je hlavne v časovom nesúlade (tržba vzniká momentom realizácie, príjem až po zaplatení).
Moment realizácie:
• Uzavretie kúpno-predajnej zmluvy (vo svete)
• Vystavenie faktúry dodávateľom (v SR)
5.1.2 Náklady a peňažné výdavky
Časový rozdiel:
• Peňažný výdavok = podnik platí za vstupy
• Náklad = vzniká pri vyskladnení týchto vstupov v reprodukčnom procese
5.1.3 Kvantifikácia cash flow
1. Priama = sledovanie peňažných príjmov a výdavkov
2. Nepriama = transformácia zisku (odpisy) do pohybu peňažných príjmov (úpravy týkajúce sa zmien Ma a kapitálu)
5.1.4 Nepriamy výpočet cash flow
Celkové cash flow =
cash flow z prevádzkovej činnosti +
cash flow z investičnej činnosti +
cash flow z finančnej činnosti
netto cash flow (cash flow zo samofinancovania) = čistý zisk + odpisy
cash flow z prevádzkovej činnosti =
- prírastok zásob + úbytok zásob
- prírastok pohľadávok + úbytok pohľadávok
- prírastok krátko. CP + úbytok krátkodobých CP
+ prírastok krát. dlhov - úbytok krátkodobých dlhov
cash flow z investičnej činnosti =
- prírastok hmotného investičného Ma + jeho úbytok
- prírastok nakúpených akcií a dlhopisov + ich úbytok
cash flow z finančnej činnosti =
+ prírastok dlhodobých dlhov - ich úbytok
+ prírastok vlastného imania - výplata dividend
5.2 Úroková miera
Úrok = cena používania peňazí, ktorú platí dlžník veriteľovi. Je určovaný ako percentuálna sadzba zo sumy dlhu = úroková miera. Z makrohľadiska je to nástroj monetárnej politiky. Úročenie = spôsob započítavania úrokov k zapožičanému kapitálu:
• Jednoduché = z pôvodnej istiny
• Zložité = aj úroky z úrokov
-zahŕňa nasledovné zložky:
1. Základná sadzba/úroková miera = netto úrok - platba, ktorá by zabezpečila rovnováhu medzi ponukou a dopytom, má pokryť náklady veriteľovi a zabezpečiť aj určitý zisk, konkurencia ju zjednocuje
2. Riziková prémia odráža spoľahlivosť a Ma postavenie dlžníka, ako aj doba, na ktorú sa úver poskytuje
3. Inflačná prémia má veriteľovi kompenzovať znehodnotenie pohľadávky infláciou
1-3 = nominálna úroková miera
Reálna = koľko z nominálnej skutočne zostane veriteľovi (vplyv inflácie a daňové zaťaženia)
= (nominálna * (1-daň) - inflácia) / (1+inflačná prémia)
5.2.1 Základné úrokové miery
1. Diskontná sadzba emisnej banky (pri nej emisná poskytuje úver obchodným bankám, jej pohyb je dôležitým nástrojom, ktorým emisná ovplyvňuje ponuku peňazí v hospodárstve)
2. Medzibanková úroková miera (pri ktorej si obchodné banky poskytujú krátkodobé úvery navzájom, je rozdielna, denne publikovaná - známe sú LIBOR = Londýnska a TIBOR = Tokijská)
3. Prime rate/výhodná sadzba (najnižšia úroková miera na krátkodobé úvery prvotriednym klientom)
Ostatné sú odvodené, podľa iných skutočností/podmienok = čas, riziko, náklady, očakávanie kurzu meny, a i.
5.3 Časová hodnota peňazí
je založená na predpoklade, že peniaze majú v súčasnosti vyššiu hodnotu ako peniaze, ktoré budú k dispozícií v budúcnosti, ovplyvňujú to dva faktory:
1. Výnosnosť investovania peňazí (je rôzna podľa spôsobu investovania - minimálna je pri bezrizikovom investovaní (uložení v banke) - určuje ju doba viazania peňazí v investícií a miera výnosu = rozhodujúce faktory určovania časovej hodnoty peňazí)
2. Miera inflácie
5.4 Riziko a neistota
• Neistota = nevyčísliteľnosť, neurčitosť, náhodilosť podmienok.
• Riziko = neistota, ktorú môžeme kvantifikovať
Členenie:
Finančné - úverové, úrokové,…
Hlavné je riziko straty vlastného kapitálu.
Pomocou štandardnej odchýlky - čím vyššia, tým väčšie riziko.
Postoj k riziku môže byť:
1. Averzný
2. Neutrálny
3. Preferujúci
Poisťovanie rizík, rozloženie rizika, a i.
Malo by sa uvažovať v alternatívach.
5.5 Priemerná miera výnosu
je percentuálne vyjadrený čistý výnos = zisk pred zdanením + úroky, ktoré prináša vlastný/cudzí kapitál.
5.6 Náklady alternatívnych (stratených) príležitostí
6. Finančné zdroje
Základné rozdelenie (v ostatných sú vždy tieto, ale ináč členené):
1. Pôvodné vklady vlastníkov a ich zvyšovanie
2. Zisk, odpisy
3. Všetky druhy úverov vrátane osobitných foriem financovania (leasing, factoring, forfaiting)
4. Dotácie
Členenie:
a) Časové hľadisko:
1. Trvalé (na neobmedzenú dobu) = vlastné imanie (pôvodné a dodatočné vklady, samofinancovanie, odpisy)
2. Dlhodobé (získané úverovou formou)
3. Krátkodobé (Úverové zdroje do 1 roka)
b) Podľa vlastníctva:
1. Vlastné (vklady vlastníkov, získané pri realizácií výrobkov/služieb = zisk a odpisy)
2. Cudzie (úverové zdroje, vrátane osobitných foriem financovania + dotácie, ale len do okamihu pridelenia)
c) Podľa spôsobu získania:
1. Interné (zisk po úhrade daní a dividend, odpisy, iné)
2. Externé (na základe vnútornej činnosti = pôvodné vklady vlastníkov a ich zvyšovanie, všetky druhy úverov, dotácie)
6.1 Získavanie vlastného imania z externých zdrojov
Všetky, ktoré prejdú z okolia sú externé, bez ohľadu na subjekt, od ktorého sa získali.
Podniky:
1. Neemitujú akcie (v.o.s., družstvá - menej zaujímavé)
2. Emitujú akcie, priamy prístup na burzu (akciové)
6.1.1 Akcia
Akcia/účastina je cenný papier ktorý svedčí o podielovom vlastníctve na Ma spoločnosti.
Z klasického hľadiska sa skladá z:
1. Plášť akcie (na ňom je potvrdený vlastnícky podiel)
2. Kupónový hárok s talónom (na inkaso dividendy)
Rozčleňujú sa podľa:
a) Formy vyjadrenia spoluvlastníctva:
1. Znejúce na pevnú sumu
2. Podielové (vyjadrené časťou z čistého imania)
b) Spôsobu označenia vlastníctva:
1. Na majiteľa (au perteus)
2. Na meno (au nom)
c) Formy v akej sú vydávané:
1. Listinné cenné papiere (vo forme listín - skutočná akcia)
2. Zaknihované (dematerializované - prevažujú)
d) Rozsahu práv a povinností, ktoré sú spojené s vlastníctvom:
1. Kmeňové (obyčajné) -
2. Prioritné (prednostné)
3. Zamestnanecké (osobitný druh)
6.1.1.1 Kmeňové akcie
Ich vydávanie je rozhodujúcou formou získavania základného kapitálu spoločnosti.
Jej držiteľ má tieto základné práva:
1) Hlasovať
2) Získavať podiel na zisku spoločnosti (dividendu) - nie je zákonné, môže byť vyplatená aj vo forme dodatočných akcií
3) Na podiel z likvidačného výnosu
4) Na zachovanie pôvodného podielu na Ma firmy = prednostné právo kúpy nových akcií, aby sa zachoval ich podiel - odberné právo, zabraňuje nežiadúcemu presunu kapitálu medzi majiteľmi starých a mladých akcií; spoločnosť odovzdá starým akcionárom certifikáty, ktoré ich na nákup oprávňujú - toto môžu využiť, alebo certifikát predať
Subskripčná cena je emisný kurz novej akcie - môže byť:
a) Vyššia ako nominálna cena = ážio (nadpari)
b) Nižšia ako nominálna cena = disážio (podpari)
Hodnota akcie môže byť:
1. Nominálna (vytlačená)
2. Účtovná/bilančný kurz (od vlastného kapitálu sa odpočíta nominále prioritných akcií a výsledok delíme počtom kmeňových akcií)
3. Likvidačná (suma, ktorá pripadne na akciu pri likvidácií spoločnosti)
4. Trhová (za ktorú sa kupuje/predáva na kapitálovom trhu)
5. Vnútorná (stanovuje sa analýzou súčasného stavu a analýzou/predpokladom aké sú perspektívy ďalšieho vývoja ekonomickej situácie, ovplyvňuje ju hodnota podnikových aktív, ostatné sa určuje hlavne pravdepodobnosťou - budúce zisky firmy, budúce dividendy, tempo rastu - väčšinou len kvalifikované odhady, preto sa nedá presne určiť; ak je vyššia ako trhová, sú podhodnotené = impulz pre nákup, naopak = predaj)
6.1.1.2 Prioritné akcie
sú zvýhodnené (istým spôsobom) a to tým, že
1) Majú stálu/pevnú dividendu, určenú pevným percentom nominálnej hodnoty
2) V ich vyplácaní má prednosť
3) Výnos je (musí byť) stanovený vyššie ako z dlhodobého úveru
4) Sú uprednostnené aj pri likvidácií
Spravidla nemajú hlasovacie právo, vydávajú sa väčšinou ak sa zmenšuje záujem o kmeňové a podnik potrebuje kapitál.
6.1.1.3 Zamestnanecké akcie
sú osobitným druhom.
 Väčšinou znejú na meno
 Môžu ich nadobúdať zamestnanci za zvýhodnených podmienok
 Tiež prioritná výplata dividend
 Odlišný režim splácania upísaných akcií (nemusia splatiť plnú sumu)
 Prevod sa môže uskutočniť len medzi zamestnancami (resp. bývalými - dôchodcami)
 Nemajú hlasovacie právo
6.1.2 Technika emisie akcií
je veľmi zložitá procedúra.
Spôsoby:
a) Podľa okruhu investorov
1. Súkromná znamená predaj jednému alebo malej skupine investorov, priame rokovanie emitenta s investorom (špeciálny prípad je vlastná emisia - emitent si emisiu umiestni sám)
2. Verejná je verejný predaj širokému okruhu investorov, môže to byť:
1) Priama ponuka verejnosti
2) Sprostredkovaná ponuka verejnosti (založená na dohode s bankou) = opčná emisia
6.1.2.1 Opčná emisia akcií
je keď sa podnik dohodne so sprostredkovateľmi - banka sa zaviaže vykonať emisiu (postupy sú rôzne).
Dve možnosti:
1. Konkurenčná ponuka = najskôr sa oznámi emisia a potom sa vyberie sprostredkovateľ
2. Dohodnutá ponuka = emitent zvolí sprostredkovateľa (banku) a za akých podmienok, banka:
 Prevezme celú emisiu, uhradí mu cenu, ale preberá aj celú zodpovednosť/riziko, ak by sa jej emisiu nepodarilo predať
 Prevezme emisiu na základe najlepšieho úsilia, teda len časť emisie a za ostatné nepreberá zodpovednosť/riziko
Banka môže akcie predať:
 Za fixnú cenu (napr. kupónová privatizácia)
 Aukciou (vydražovanie akcií - v štandardných množstvách = loty, 1 lot = 100 akcií)
 Tender (verejná súťaž, na ktorej je stanovená minimálna cena za ktorú si možno objednať akcie, záujemcovia vyzývajú k vyšším cenám - potom sa stanoví poradie podľa výšky ich pôvodnej hodnoty)
6.1.3 Získanie akcií
1. Pri emisii (primárny trh)
2. Pri obchodovaní na sekundárnom trhu (burze)
Kto kúpi akcie, nemusí ihneď zaplatiť, takže dve fázy:
1. Upisovanie
2. Zaplatenie
6.2 Získavanie vlastného kapitálu podniku z interných zdrojov
Financovanie podniku sa deje hlavne zo zisku a odpisov = samofinancovanie, pričom v užšom slova zmysle je to len zo zisku.
6.2.1 Spôsob vyčísľovania zisku
Zadržaný zisk - po vyplatení dividend a zdanení.
Spôsoby:
1. Zisk = výnosy - náklady
2. Stanovenie rozdielu medzi vlastným imaním na konci a začiatku vykazovaného obdobia. Východiskom pri tejto metóde je ocenenie podnikových aktív, od ktorého sa odpočíta suma cudzieho kapitálu podniku. Ak Ma vzrástol, rozdiel je zisk, pričom nemožno brať do úvahy dodatočné vklady alebo dotácie. Všetko závisí od spôsobu oceňovania podnikových aktív. Ocenenie - zníženie zisku a vytvorenie skrytej rezervy v podniku. Oceňovanie sa robí podľa toho, či podnik potrebuje zisk (napr. aby vyzeral dobre pre investorov), alebo nižší zisk (napr. potrebuje daňový únik).
6.2.2 Faktory vplývajúce na výšku zisku
(tieto 4 majú najväčší vplyv):
1. Objem realizovanej produkcie závisí na objeme výroby, na zmene stavu zásob hotových výrobkov na sklade, a od momentu realizácie (u nás vystavenie faktúry, vo svete ináč). Rast objemu produkcie = rast zisku (neplatí to ale priamo úmerne - zisk rastie rýchlejšie)
2. Štruktúra realizovanej produkcie ovplyvňuje úroveň zisku, lebo podnik spravidla vyrába niekoľko druhov výrobkov na ktoré pripadá rôzny zisk, preto je snaha meniť štruktúru v prospech ziskovejších výrobkov, na druhej strane je to obmedzované samotným trhom ako i vnútornými podmienkami (výrobné možnosti, a i.)
3. Cena jednotky realizovanej produkcie ovplyvňujú zisk priamo úmerne, t.j. pri raste ceny rastie zisk, ak a ostatné podmienky nemenia - ide o ceny bez DPH
4. Náklady na jednotku realizovanej produkcie ovplyvňujú zisk nepriamo, t.j. čím nižšie, tým vyšší zisk, závisí od celého radu faktorov a obmedzení
6.2.3 Vplyv daňovej politiky na výšku zisku
Daňová politika štátu ovplyvňuje rozhodovanie podniku jednak koncepciou základu zdanenia a zvolenými daňovými sadzbami. Základom zdanenia je tzv. zdaniteľný zisk/daňový zisk. Zisk je základom pre dane dôchodkové, volajú sa aj dane zo zisku (u nás daň z príjmov 40 pre právnické osoby). V daniach zo zisku prevládajú vo svete lineárne sadzby.
Účtovný zisk = zisk pred zdanením za finančnú, prevádzkovú činnosť a mimoriadne výsledky. Hospodársky výsledok za účtovné obdobie je zisk. Ten sa používa na tvorbu:
1. Rezervného fondu
2. Dividend
3. Ďalších položiek
4. Prípadný zvyšok zostáva ako nerozdelený zisk - na samofinancovanie/rozvoj.
6.2.4 Rezervný fond
Delíme na:
1. Povinný (daný zákonom)
2. Dobrovoľný (podnik si ho vytvára sám pre prípad nepredvídateľných udalostí)
V rôznych krajinách sú odlišné a odlišne sa zaraďujú do súvahy. Minimálna výška rezervného fondu v SR je 20% z čistého zisku za rok, keď sa prvý krát tvorí, potom ročne 5% z čistého zisku, ale nikdy nie viac ako 10% základného imania.
6.2.5 Vplyv dividendovej politiky na výšku zisku
Dividenda = časť zisku po zdanení pripadajúca na jednu akciu. Ich výšku ovplyvňuje:
1. Úroveň dosahovanej rentability
2. Likvidita podniku
3. Veľkosť úverov z minulosti, prednejšie ich splácanie
Dividendy sú zdaňované v podstate dva krát - lebo ešte aj ako príjem.
6.2.6 Samofinancovanie podniku
1. Zjavné/otvorené (vzniká ponechaním dosiahnutého zisku vo forme nerozdeleného zisku)
2. Skryté/tiché (vzniká znížením zisku a vytvorením tichej/skrytej rezervy v podniku)
Zníženie zisku podnik dosiahne:
1. Nadhodnotením záväzkov
2. Podhodnotením Ma/aktív
Význam samofinancovania je vo:
• Zvyšovaní vlastnej kapitálovej základne
• Znižovaní potreby cudzieho kapitálu (a s tým súvisí)
• Zníženie nákladov vynakladaných na získanie iných zdrojov
6.2.7 Odpisy
Sú významným zdrojom financovania. Odpisujú sa fixné aktíva (HIM, NIM).
Odpisy = peňažné vyjadrenie postupného opotrebenia investičného Ma za určité obdobie. Tento proces sa prenáša do Ma tým, že odpisy sa stávajú súčasťou nákladov a vracajú sa vo forme tržieb. Priebeh opotrebenia odpisy vyjadrujú len približne, lebo ho vôbec nemožno vyjadriť presne.
Opotrebenie:
1. Fyzické
2. Morálne
(3. Orálne :-)
Opisy:
• Odvodzujeme od ekonomickej životnosti
• Tvoria dôležitú nákladovú položku a ako taká ovplyvňujú cenovú tvorbu, výšku celkových nákladov a tým aj výšku dosiahnutého zisku
• Slúžia aj ako nástroj prerozdeľovania medzi podnikom a štátom, čím sú dôležitým finančným nástrojom finančnej politiky štátu
• Premietajú sa aj do finančnej analýzy
• Z hľadiska finančného hospodárenia vystupujú ako prirodzený a stabilný interný finančný zdroj, jednak pre obnovu a za určitých okolností aj pre rozšírenie Ma podniku
Efekt uvoľňovania kapitálu (Rüchtiho efekt) - reprodukčný efekt odpisov vzniká ako dôsledok bežného využívania dočasne voľných zdrojov a má za následok rast kapacít.
Odpisy sa hneď investujú po každom roku životnosti = reinvestícia odpisov. Preto za určitých okolností dochádza k rozšírenej reprodukcii.
Výška odpisov je určená vstupnou cenou. - odpisová základňa.
Metódy odpisovania:
1. Účtovné
2. Daňové
Metódy odpisovania: (double side, double dancing, double metódy :-)
1. Lineárne - rovnakým percentom počas celej doby odpisovania, výhoda: jednoduchosť, odpisy sa rovnomerne premietajú do nákladov podniku, rovnomerne zaťažujú náklady podniku; nevýhoda: nezachytáva reálny priebeh opotrebovania
2. Progresívne - s pribúdajúcimi rokmi a výška odpisov sa zvyšuje; účtovná: odpisy sa zvyšujú o úroky
3. Degresívne/akceleračné - na začiatku vyššie odpisy a potom sa znižujú, rýchlejšia kumulácia finančných zdrojov
a) Kumulatívna - digitálne odpisy - degresia zabezpečená pomocou odpisovej normy počítané zvlášť pre každý rok životnosti
b) Holandská - urýchlené aj lineárne odpisovanie tým, že 1/3 je odpísaná urýchlene a zvyšok lineárne
4. Nerovnomerné/stupňovité metódy
V SR sú v zákone len dve metódy: rovnomerná a zrýchlená.
6.3 Úver, čiže získavanie kapitálu z cudzích zdrojov
Úvery = návratné peňažné vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom, pričom peňažný vzťah znamená, že veriteľ poskytne konkrétne hodnoty dlžníkovi a ten je povinný veriteľovi vypožičanú sumu splácať (dlh) a platiť príslušný úrok.
Z hľadiska času:
1. Dlhodobé (4-6 rokov, aj vyššie)
2. Strednodobé (1-4)
3. Krátkodobé (do jedného roka)
Formy úverov:
1. Dlhodobé a strednodobé
a) Obligácie
b) Skupina finančných úverov
c) Dodávateľské úvery
d) Zvláštne/osobitné úverové formy (leasing, forfaiting)
2. Krátkodobé sa používajú na prekonanie krátkodobého nedostatku peňažných prostriedkov, vzniklých zo sezóny a iných výkyvov
a) Obchodný úver
b) Stále pasíva
c) Komerčné/obchodné papiere
d) Preddavky
e) Skupina bankových krátkodobých úverov
f) Osobitná forma (factoring)
Pri porovnaní výhodnosti jednotlivých spôsobov úveru rozhoduje súčasná hodnota platieb - čím je nižšia, tým je výhodnejší.
6.3.1 Obligácie
sú dlhopisy (širší pojem), konkrétne cenné papiere, ktoré vydáva emitent/vystavovateľ za účelom získania dlhodobého úveru. Je to dlžnícky záväzok emitenta, ktorý tkvie v tom, že vypláca úrok a vracia/umoruje dlh (alebo spláca). Veriteľ je držiteľ obligácie. Emitent získa finančné zdroje tým, že predáva obligácie na kapitálovom trhu a veriteľ si ich kúpou uloží kapitál dlhodobo, aby získal úrok. Majiteľ obligácie neručí za hospodársky výsledok, väčšinou nemá podiel na majetku ani na zisku (okrem niektorých špeciálnych typov).
V klasickom pojímaní sa skladá:
1. Vlastný dlžný úpis (plášť obligácie) s celým radom náležitostí - oprávňuje prijímať úrok
2. Kupónový hárok s talónom - na vybratie úroku - talón je obnovovací preukaz/list
6.3.1.1 Hlavné faktory pri nákupe obligácií
Investor sa pri kúpe riadi hlavne týmito faktormi:
1. Cena obligácie
2. Rizikovosť
3. Výnosnosť
4. Termín a spôsob splácania
Cena = na primárnom trhu nominálna, na sekundárnom s od nej odchyľuje a to je zapríčinené jej výnosnosťou a bežnou úrokovou mierou a tiež aj časom životnosti obligácie (do lehoty jej splatnosti) - doba dospelosti, aj keď je cena tvorená trhom, mala by približne zodpovedať súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov s ňou spojených, preto pri cene obligácie ide o odúročenie výnosov, P=[VZOREC], ide o doúročenie výnosov a nominálnej ceny. Niekedy sa stotožňuje s kurzom, ale kurz je vyjadrený percentuálne z ceny obligácie. Kupónová platba je dohodnutý úrok vyplácaný majiteľovi obligácie v dohodnutých termínoch a úrok ak je vyjadrený v % nominálnej hodnoty sa volá kupónová sadzba.
Rizikovosť = je daná tým, ako je príslušná obligácia zaručená, z hľadiska záruky poznáme nezaručené a zaručené, nezaručené sú ručené len dobrým postavením emitenta na trhu, zaručené sú ručené konkrétnym majetkom emitenta alebo iným subjektom (garantom) - napr. štátom. Na zisťovanie spoľahlivosti sú rôzne agentúry a pod. Najrizikovejšie sú v USA nazývané junk bombs - špekulačné investovanie.
Výnosnosť = úrok je najčastejšie určený pevným percentom z nominále, ale môže byť aj pohyblivý, ktorá sa v určitých obdobia ch (stanovených) upravuje - podľa úpravy sa členia do 3 skupín:
1. Pevne stanovená minimálna úroková miera
2. Úroková miera určená v hraniciach (aj minimálna aj maximálna)
3. Indexované - úrok aj nominálna hodnota sa prepočíta indexmi (napr. podľa stavu trhu).
Doba splatnosti - splácanie môže byť v termíne splatnosti = jednorázové, alebo postupné = podľa sérií, vylosujú sa série, ktoré sa splatia - môže to byť pred uplynutím doby ich splatnosti - vtedy býva vopred určená dohodnutá cena, ktorá je vyššia ako nominále.
6.3.1.2 Druhy obligácií
Je ich veľa a členia sa rôzne.
I. Podľa emitenta:
1. Podnikové
2. Bankové
3. Štátne
4. Komunálne
II. Podľa úroku:
1. S pevným úrokom (najčastejšia forma, obligácia je pre investora vhodná za neinflačných podmienok, pre emitenta práve počas inflácie)
2. S pohyblivým úrokom (prispôsobuje sa zmenám, počas inflácie sa zvyšuje a naopak)
3. Bezúročné (s nulovým kupónom sú dosť obľúbené, lebo neprinášajú úrok klasicky, postup je taký, že pri emisii sa predávajú za cenu nižšiu ako je nominále = s disážiom, úrok sa dopredu odpočíta od ceny, rozdiel zahrňuje akumulované úroky)
III. Podľa spôsobu emisie:
1. Verejná emisia prostredníctvom bánk
2. Súkromná emisia - priamy predaj málo veriteľom
6.3.1.3 Typy obligácií podľa vývoja na trhu
1. Ziskové (úrok aj podiel na zisku spoločnosti, preto je úrok nižší)
2. Indexované (chránia majiteľa pred znehodnotením infláciou, indexácia sa uplatňuje v úrokoch aj na vložený kapitál - emitent sa zaväzuje zvyšovať úrokovú mieru/nominále podľa inflácie)
3. Konvertibilné/výmenné (ich majiteľ ich môže vymeniť za akcie za vopred dohodnuté ceny a vopred dohodnutých podmienok, spôsoby výmeny bývajú rôzne - dôležité je, že cudzí kapitál sa premieňa na vnútorný zdroj/vlastný kapitál)
4. Rizikové (riskantné ale s vysokou úrokovou mierou)
5. Medzinárodné (euroobligácie a zahraničné, euroobligácie = nie na trhu emitenta, iba v zahraničí, nemajú národný trh - napr. americká banka v USD v Nemecku, zahraničné - emitujú ich zahraničné firmy nadnárodnom trhu - napr. americká banka v DEM v Nemecku)
6.3.2 Dlhodobé finančné úvery
slúžia na financovanie rozvojových potrieb podniku, realizujú sa zmluvou (čiže nie na trhu).
Základné formy:
1. Termínované úvery/pôžičky
2. Pôžičky/úvery poskytované formou hypotekárnych záložných listov
3. Pôžičky/úvery v rámci tzv. revolvingového systému
4. Exportné/medzinárodné úvery
6.3.2.1 Termínované úvery
slúžia obvykle na rozšírenie fixného majetku, preto sa volajú aj investičné úvery, pričom lehota splatnosti je rôzna, často presahuje 6 rokov, ale poskytnuté bankou to býva zhruba 5 rokov, poskytujú ich aj poisťovne a penzijné fondy - tieto sú dlhšie, aj na 15 rokov (banky - strednodobé, poisťovne a penzijné fondy - dlhodobé). Môžu sa splácať podľa rôznych foriem, splátkových plánov, napr. pevným úmorom. Môžu byť/nebyť zabezpečené, najmä nehnuteľnosťami/cennými papiermi.
6.3.2.2 Úvery poskytované formou hypotekárnych záložných listov
sú dlhodobé, volajú sa aj stavebné hypotekárne úvery. Záložné listy sú formou dlhopisov/obligácií, ktorých krytie je zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach. Podnik, ktorý požaduje úver ponúkne banke ako záruku svoju nehnuteľnosť/nemovitosť, banka ho zaťaží hypotékou, čiže zapíše do knihy vlastníctva (pozemkovej knihy) svoje záložné právo, na jej základe emituje záložné listiny ako cenné papiere/dlhopisy. Banka odovzdá tieto listy podniku, ktorý ich predáva (sám alebo cez banku), potom z tejto pôžičky podnik hypotečnej banke (musí mať na to oprávnenie) cez úroky spláca dlh. Táto banka vystupuje ako dlžník voči majiteľom záložných listov, vyplácaním dlh umoruje - zároveň je veriteľom pre podnik (= dvojité postavenie banky).
6.3.2.3 Úvery v rámci revolvingového systému
predstavujú taký druh úverov, ktorý sa z hľadiska jednotlivých autorov dá zaradiť do všetkých časových skupín - sú to krátkodobé úvery splácané ďalším krátkodobým úverom, čím sa krátkodobý zdroj mení na strednodobý, občas aj dlhodobý. Tieto úvery sú poskytované pri vysokej úrokovej sadzbe, banka je pripravená zároveň kedykoľvek úver poskytnúť. Sú s obľubou požívané najmä pre malé a stredné podniky. Poskytujú sa na základe revolvingovej zmluvy.
6.3.2.4 Exportné a medzinárodné úvery
Exportný je osobitná forma poskytnutia preddavku na zahraničnú pohľadávku exportéra. Tento odstúpi svoju pohľadávku banke, ktorá na jej základe poskytne úver na určitú sumu tej pohľadávky (do 70perc).
Medzinárodný = subjekt jednej krajiny poskytuje úver subjektu druhej krajiny - otázka záruk.
6.3.3 Dlhodobé nefinančné/dodávateľské úvery
sa pripájajú k strednodobým úverom - poskytujú ich dodávatelia strojov a zariadení odberateľom v tovarovej forme. Tieto úvery sú drahšie ako finančné, dodávatelia zabezpečia predaj aj takých, ktoré by sa ináč predali ťažko a odberatelia môžu začať výrobu aj bez financií potrebných na odkúpenie daného zariadenia.
Dve základné formy:
1. Zariadenie prechádza do vlastníctva odberateľa, ktorý ho spláca postupnými splátkami a zároveň platí úroky
2. Na základe podmieneného predajného kontraktu - pri tejto forme zostáva vlastníkom dodávateľ, až kým odberateľ nezaplatí poslednú splátku - ak nebude platiť včas, môže si ho zobrať naspäť
6.3.4 Osobitné dlhodobé úverové formy
6.3.4.1 Leasing
sa je z vecného hľadiska: prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, za leasingovú platbu podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Z hľadiska finančného: špeciálna forma úverového krytia dlhodobých potrieb podniku.
Člení sa na:
1. Operačný (ide o prenájom, kde sa obe strany dohodnú na podmienkach vypovedania zmluvy)
2. Finančný (má dlhodobý charakter a v priebehu dohodnutého obdobia nemožno zmluvu vypovedať - ani jeden z partnerov to nemôže spraviť)
Subjekty:
1. Prenajímateľ (prevažne leasingová spoločnosť)
2. Nájomca (zákazník, ktorý využíva majetok)
Existujú rôzne formy finančného leasingu a obvykle sa člení na:
1. Jednoduchý/priamy (najrozšírenejší, vlastník kúpi zariadenie a dá ho nájomcovi do prenájmu, môžu sa dohodnúť aj rôzne zmluvy s plnou/čiastočnou amortizáciou ceny)
2. Bankovo-finančný/Liverage (vstupuje tam ďalší subjekt, väčšinou banka, ktorí prenajímateľovi poskytne úver na danú operáciu)
3. Dohoda o predaji a spätnom prenájme (túto zmluvu firma uzatvorí vtedy, ak sa ostane do ťažkostí a potrebuje likvidné prostriedky - predá vlastný majetok leasingovej spoločnosti, ktorá jej ho prenajme naspäť)
Leasingová platba = platí ju nájomca prenajímateľovi, musí/má pokryť:
1. Odpisy z predmetu leasingu
2. Náklady služieb, ktoré poskytuje prenajímateľ nájomcovi (opravy, údržba, a i.)
3. Rizikovú prirážku
4. Úrok z úveru
5. Ziskovú prirážku leasingovej organizácie
Čiže v podstate zahŕňa splátku kúpnej ceny predmetu leasingu a maržu leasingovej spoločnosti - u nás ju vyjadruje K–koeficient, čo je podiel súčtu splátok a kúpnej ceny leasingu, spravidla od 1,1 až 1,5.
V zásade platí, že čím je dlhšie obdobie prenájmu, tým je leasing drahší, čiže je vyšší.
Okrem K–koeficientu, sa vopred dohodne aj platba vopred = akontácia = prvá splátka pred dodaním, o ktorú sa znížia ostatné platby, zhruba býva od 20 do 50 a čím je vyššia, tým je nižší K–koeficient. Platby bývajú väčšinou mesačné, ale aj iné.
6.3.4.2 Forfaiting
Pojem vznikol z francúzskeho forfe??, čo znamená paušálna cena. Je to forma stredne- a dlhodobého úverovania vývozu, prevažne sa používa v zahraničnom obchode. Ináč povedané ide o odkup pohľadávok vývozcu forfaitingovou organizáciou a ide o dlho- a strednodobé pohľadávky.
Subjekty:
1. Exportér
2. Importér
3. Forfaitér
Exportér dodá tovar importérovi na dodávateľský úver na obdobie dlhšie ako 1 rok, importér uzná svoj dlh (foriem uznania je viac, napr. zmenka/dlžný úpis). Exportér chce dostať hneď peniaze, predá pohľadávku forfaitérovi - buď špeciálna organizácia alebo banka exportéra. Forfaitér preplatí sumu pohľadávky exportérovi, ale zníženú o určité položky:
1. Úrok/diskont, lebo odkúpenie pohľadávky je z jeho hľadiska normálne podnikanie, čiže umiestňuje kapitál, ktorý by mohol umiestniť na kapitálovom trhu, kde by priniesol úrok
2. Provízia - niekedy sa aj člení napr.:
a) Riziková (odmena za prevzatie rizika)
b) Zisková
c) Režijné náklady (náklady spojené s forfaitingovou operáciou)
Pre exportéra má výhodu, že predaj na úver sa zmenil na predaj za hotové navyše sa zbavuje rizika neuhradenia pohľadávky. Tú vymáha forfaitér. Pohľadávky musia byť zaručené - iné forfaitér neprevezme (of course :-).
Osobitnou formou je finančný forfaiting - financovanie exportéra ešte pred uskutočnením dodávky. Forfaitér poskytne exportérovi pôžičku, za relatívne výhodných úrokových podmienok.
Od 70tych sa vytvoril sekundárny trh forfaitingových pohľadávok - možno s nimi obchodovať = sekundárny forfaiting.
6.3.5 Obchodný úver
Historicky najstaršia forma úveru, neposkytuje sa v peňažnej, ale v naturálnej forme, čiže dodávateľ dodá tovar odberateľovi - poskytuje ho len dodávateľ odberateľovi a nie naopak. Dodávateľ musí zvážiť do akej výšky o poskytne, aká je jeho kapitálová sila aby neohrozil vlastnú likviditu. Má formu záväzku voči dodávateľovi a ide o krátkodobý nebankový úver.
Hovorí sa, že je prirodzenou formou úveru, poskytuje sa spravidla tým odberateľom, ktorých činnosť technicky nadväzuje (napr. mlyn pekárni obilie).
Má výhody aj pre dodávateľa aj pre odberateľa:
• Dodávateľovi uľahčujú realizáciu, lebo v niektorých prípadoch by bez úveru výrobok ani nepredal
• Odberateľ nemusí mať okamžite k dispozícií peňažné prostriedky - spravidla ho spláca až z došlých tržieb - čím sa mu znižuje závislosť na iných zdrojoch
Aby dodávateľ zainteresoval odberateľa k odberu a aby ho primäl k rýchlejšiemu plateniu, môže poskytnúť tzv. skonto pri rýchlejšom platení. Skonto = zľava/zrážka z predajnej ceny pri rýchlejšom zaplatení dodávky = časový diskont (ako rabat je množstevný). Uvádza sa, že je to tzv. bezúročný úver, lebo výška úrokov nie je priamo uvedená, ale v skutočnosti je úrok zakalkulovaný do ceny tvaru a skonto predstavuje zníženie ceny o úrok. = skryté úročenie.
Môže mať rôzne formy, alebo spôsoby ručenia: (známe)
1. Na otvorený účet - je založený na vzájomnej dôvere, nevyžaduje sa písomné potvrdenie dlhu
2. Formou dlžného úpisu - písomná dohoda, kde odberateľ/dlžník uzná nejakým spôsobom dlh
3. Formou zmenky - na dohodnutú sumu odberateľ vystaví zmenku v prospech dodávateľa
6.3.5.1 Zmenka
je krátkodobý cenný papier, ktorý poskytuje majiteľovi právo požadovať v stanovenej dobe zaplatenie peňažnej sumy na nej uvedenej. Je to úverový platobný prostriedok, alebo nástroj obchodného úveru.
Zmenky sa členia rôzne, hlavné členenie je:
1. Vlastná alebo sólo zmenka, obsahuje sľub vystavovateľa/krasanta, že zaplatí veriteľovi/remitentovi v určitom čas stanovenú sumu
2. Cudzia alebo trata, obsahuje vystavovateľov príkaz tretej osobe - zmenečníkovi/trasátovi, aby namiesto neho zaplatil veriteľovi/remitentovi v stanovenom termíne stanovenú sumu (akceptácia zmenky - ak ju tretia osoba prijme)
V prípade, že vlastník zmenky potrebuje peniaze, môže zmenku predložiť na predaj banke = eskont zmenky. Banky ich zväčša predávajú ďalej = reeskont zmenky. Banka pri eskonte zráža zo sumy úrok a províziu = (hodnota zmenky) * (sadzba) * (počet dní) / 360.
Splatnosť zmenky môže byť rôzna, napr. na videnie (a vista), stáva sa splatnou jej predložením, ale spravidla do jedného roka, v určitý deň. Keď sa chce splatnosť predĺžiť = prolongácia zmenky.
U nás je zákon z roku 1950, preto by sa peniaze ťažko vysúdili, a tak sa u nás používa iba výnimočne, ale v iných krajinách sú obľúbený nástroj.
6.3.6 Stále pasíva
Automaticky vznikajúci bezúročný úverový zdroj, ktorý vzniká v dôsledku zúčtovacieho/platobného styku.
Najčastejší v súčasnosti:
1. Záväzky voči zamestnancom z titulu pozadu vyplácaných miezd (človek by teoreticky mal platiť denne, lebo vtedy odvádzate prácu - oneskorením vzniká stále pasívum - podnik má k dispozícií prostriedky, ktoré mu nepatria a teda zamestnanci úverujú podnik)
2. Záväzky voči štátnemu rozpočtu (väčšinou vznikajú pri daniach, ktoré sa platia s určitým oneskorením - a na konci daňového obdobia, a taktiež podnik disponuje prostriedkami ktoré mu nepatria a štátny rozpočet úveruje podnik)
6.3.7 Komerčné papiere
sú určité platobné prísľuby, ktoré vydávajú prosperujúce podniky/finančné inštitúcie s dobrým menom. Splatnosť je kratšia ako 1 rok - je to obdoba obligácie, ale v krátkodobom prevedení. Vydávajú sa priamo alebo cez sprostredkovateľa - na západe je to lacnejšie ako krátkodobý úver, preto sa využíva.
6.3.8 Preddavky
Od odberateľov sú v niektorých oblastiach podnikania dosť bežné a sú to hlavne také odvetvia, kde si výroba finálneho výrobku žiada dlhšiu dobu (výroba lodí a pod.). Môžeme ich charakterizovať, že sú úverom, ktorý poskytuje odberateľ dodávateľovi, dodávateľ je výrobca - dlžník, v peniazoch dopredu, čiže pred uskutočnením dodávky a dodávateľ ho spláca dodávkami. Existuje viac ich modifikácií a aj ich výška je vecou dohody. Na dohodu vplýva veľa faktorov, napr. situácia na trhu. Väčšinou sa poskytujú bezúročne a v niekoľkých čiastkach - sú spravidla rozčlenené na výrobný cyklus dodávateľa.
6.3.9 Krátkodobé bankové úvery
sa delia na:
1. Kontokorentný úver
2. Účelové pôžičky
3. Lombardný úver
4. Eskontný úver
5. Úvery vyplývajúce z prevzatia bankovej záruky
a) Avalový
b) Akceptačný
c) Ramburzný/remburzný
d) Negociačný
6.3.9.1 Kontokorentný bankový úver
nie je zvláštnym druhom, ale je špecifický, lebo má pružný spôsob poskytovania aj splácania. Poskytuje sa na bežnom účte klienta na ktorom má podnik buď svoje prostriedky (pripisujú sa všetky platby ktoré prišli od odberateľov) = kreditný zostatok, alebo mu banka poskytuje úver, tzv. debetný zostatok, lebo na ťarchu tohoto účtu sa platia všetky záväzky "aj do mínusu".
Banka prepláca všetky platby, pokým je zostatok kreditný. Ak nemá dosť prostriedkov automaticky mu poskytne úver - účet prechádza od debetu - do určitej dohodnutej sumy = úverový rámec.
Z kreditného zostatku sú úroky v prospech majiteľa účtu, ktoré sa mu pripočítajú, z debetného musí úrok platiť banke - platí len zo skutočného úveru a len po dobu jeho trvania. Okrem úroku si banka zráža aj poplatky, napr. provízia v prípade prekročenia úverového rámca = sankčné úroky (podľa dohody), pohotovostná provízia - banka má náklady s tým, že musí aj nevyužité prostriedky držať v likvidnej forme preto je dosť drahý, ale výhodou je pohotová dostupnosť.
6.3.9.2 Účelové pôžičky
Poskytované bankou na konkrétny účel. Sú samostatné a individuálne poskytované - na každý prípad osobitne. Najjednoduchšia forma bankového úveru.
6.3.9.3 Lombardný úver
Poskytuje banka podnikom oproti záruke obchodovateľného majetku - lombardu, väčšinou cenné papiere vrátane zmeniek, ale občas aj zásoby. Ak podnik nespláca úver, môže banka lombard predať a výnos použiť na splatenie úveru a úrokov.
6.3.9.4 Eskontný úver
Poskytuje sa tým spôsobom, že banka od klienta odkúpi zmenku, ktorá sa má uhradiť, pred lehotou jej splatnosti. Tým poskytne úver na dobu od eskontu do doby jej splatnosti, za obdobie si zráža úrok a províziu. Banka dáva držiteľovi zmenky peniaze, čiže sa stane veriteľom pôvodného zmenečného dlžníka, lebo zaplatila pred lehotou splatnosti jeho záväzok. Ide o zvláštny úverový vzťah, lebo banka úveruje odberateľa, zmenečného dlžníka, prostredníctvom dodávateľa, držiteľa eskontovanej zmenky.
6.3.9.5 Úvery vyplývajúce z prevzatia bankovej záruky
Banka neposkytuje priamo peňažné prostriedky, ale sa zaručí za jeho záväzky, čiže preberá riziko, že ak dlžník nezaplatí, bude musieť platiť ona - za to si účtuje províziu.
Najznámejšie formy:
1. Aval (do určitej výšky)
2. Akceptačný (banka musí prijať/akceptovať zmenku, ktorú na ňu vystavil ten zákazník, čím preberá záväzok ju zaplatiť)
3. Ramburzný/remburzný (forma akceptačného, používaný v zahraničnom obchode, spojená s dokumentárnym akreditívom)
4. Negociačný (v zahraničnom obchode)
5. Úver cez noc (v USA - na veľmi krátku dobu, centrálna banka prostriedky na krátku dobu)
6.3.10 Osobitné krátkodobé úverové formy
6.3.10.1 Faktoring
Faktoring (krátkodobý osobitný typ) znamená odpredaj pohľadávok dodávateľa faktorovi (špecializovaná organizácia alebo banka). Pohľadávky sú spravidla do 180 dní.
Vystupujú tri subjekty:
1. Dodávateľ
2. Odberateľ
3. Faktor
Veriteľ uzavrie zmluvu s faktorom a dodá tovar odberateľovi. Faktor ju preplatí dodávateľovi. Suma je opäť znížená o určité čiastky, podobne ako pri forfaitingu (úrok, provízie). Riziková provízia sa pohybuje od 0,5 do 4% podľa podmienok (stav odberateľa, politiky a i.).
Niekedy sa odkupujú jednotlivé pohľadávky, inokedy aj všetky - často aj podľa limitov, buď absolútne alebo relatívne.
Pre veriteľa má výhodu, že nemá viazaný kapitál v pohľadávkach, nenesie riziko a nemá ani administratívu s tým spojenú. Faktoring je preventívnou metódou, lebo môže predísť nesplateniu pohľadávok.
Existujú rôzne druhy, najznámejšie členenie:
1. Skrytý (dlžníci nevedia, že veriteľ predal ich záväzok faktorovi, čiže normálne platia veriteľovi, ktorý platby sústreďuje na osobitnom účte faktora)
2. Otvorený (častejší - veriteľ dlžníkovi predaj faktorovi oznámi, preto platí priamo jemu)
Osobitným druhom faktoringu je vývozný faktoring, kde ide o odkup pohľadávok voči zahraničným odberateľom a tento naviac ešte plní ďalšie úlohy - výrobcom pomáha preklenúť neznalosť podmienok na zahraničnom trhu, čo sa týka platobných spôsobu a právnych predpisov - všetky nesie faktor. Faktor si zvyčajne priberie ešte tzv. korešpondenčného faktora v krajine dlžníka. Pri tomto druhu faktoringové spoločnosti úzko spolupracujú s bankami a poisťovňami.
6.4 Dotácie
sú taktiež externý zdroj. Ide o podporu dohodnutých spoločensky prospešných programov, nie podnikov. Je to nenávratné získavanie finančných zdrojov, či už z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo verejných fondov.
V momente pridelenia sa menia na zdroj vlastný.
Podporujú sa najmä:
• Vedecko-výskumné práce
• Konštrukčné práce
• Vývojové práce
• Odbory s nízkou úrovňou rentability
• Odbory takých územných celkoch, kde sa musia udržiavať pracovné miesta
• Poľnohospodárske a ekologické opatrenia
Členia sa na:
1. Priame znamenajú prísun peňažných prostriedkov do podniku, zvýšia sa jeho peňažné príjmy, členenie:
a) Cenové príplatky sú podpora cien, ktoré zvyšujú zisk - najmä poľnohospodárstvo
b) Investičné dotácie podporujú investičnú činnosť
c) Exportné prémie vyrovnávajú cenu exportných produktov
2. Nepriame neznamenajú prísun peňažných prostriedkov, ale znižujú výdavky, ide najmä o:
a) Daňové úľavy (zníženie, odpustenie platenia daní, najčastejšie formou odpočítateľných položiek pri úprave daňového základu)
b) Bezúročné úvery a úvery so zníženou úrokovou sadzbou (bezúročné - úhrada úrokov, so zníženou sadzbou = mäkké úvery, využívané hlavne malými a strednými podnikmi, existujú finančné podporné programy a programu PHARE, dosiaľ sa používali nasledovné mäkké úvery:
1) Fond malých pôžičiek (program malá pôžičková schéma)
2) Podporný úverový program (celkovo 600mil, 200 PHARE, 200 štátny rozpočet, 200 komerčné banky)
3) Podporný program cez Poľnobanku a Slovensko-americký podnikateľský fond
4) Rôzne bankové fondy
5) Úverové linky s európskou úverovou bankou
6) Štátne garancie úverov - záruky na úvery (väčšinou cez slovenskú záručnú banku - štátny peňažný ústav)
c) Bezplatné poradenstvo a poskytovanie informácií pre malé a stredné podniky (cez rôzne centrá vytvorené agentúrou pre podporu malých a stredných podnikov, centrá - podnikateľské a inovačné, regionálne informačné a poradenské centrá)
d) Poskytovanie výhodných štátnych objednávok
7. Kapitálová/finančná štruktúra podniku
V praxi sa kapitálová a finančná štruktúra považuje za identické pojmy, teória to vznikne ešte rozdeľovať. Pod finančnou štruktúrou rozumieme podiel jednotlivých zložiek vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitále podniku a kapitále, ktorý finančne kryje majetok podniku. Na finančnú štruktúru vplývajú nasledovné faktory:
1. Náklady kapitálu pre podnik alebo cena kapitálu preň
2. Riziko vzniku platobnej neschopnosti
3. Iné/ostatné faktory
7.1 Náklady kapitálu
znamenajú podiel na zisku, ktorý vlastník očakáva a získava za vklad svojho kapitálu do podniku. V akciových je to výška dividendy. Vlastníkmi očakávaná a požadovaná cena kapitálu je rozdielna v jednotlivých podnikoch a to hlavne vzhľadom na rôznu rizikovosť vkladu do príslušného podniku. Najmenej rizikové je vlastníctvo akcií stabilného veľkého podniku, menej do menej stabilného, atď. S rastúcim rizikom rastú aj náklady kapitálu, lebo ohrozenie musia kompenzovať.
Cenou cudzieho kapitálu je úrok, ktorý treba platiť veriteľom. Základná úroková miera je daná situáciou na trhu, ale konkrétna výška závisí aj napr. od doby na ktorú je úver poskytnutý, čiže vo všeobecnosti sú dlhodobé úvery drahšie ako stredno- a krátkodobé, lebo sú pre veriteľa rizikovejšie vzhľadom na jeho vlastnú likviditu (viažu mu prostriedky na dlhšiu doby), ale aj z hľadiska likvidity dlžníka, lebo tá sa ťažko odhaduje na dlhšiu dobu. Líši sa aj podľa bonity dlžníka - čím ju veriteľ hodnotí nižšie, tým je úrok vyšší. Cenou je úrok nie celý, ale znížený o úsporu dane. Pretože podiel na zisku sa vypláca zo zisku po zdanení, zatiaľ čo úroky sú súčasťou nákladov a znižujú zisk, čiže daňový základ. Je to tzv. skutočný úrok = (úrok platený) * (1 - (percento dane)).
Vo všeobecnosti platí, že náklady vlastného kapitálu sú pre podnik vyššie ako náklady cudzieho (u nás to ešte nie je vždy pravda). Dôvody sú dva:
1. Riziko vlastníka je vyššie ako riziko veriteľa lebo veriteľ vkladá na prostriedky do podniku na dohodnutý čas, ktorý keď uplynie, jeho prostriedky sa mu vrátia. Má zaručený pravidelný úrok, ktorý získava bez ohľadu na ziskovosť dlžníka. Naproti tomu vlastník vkladá prostriedky do podniku na neobmedzený čas a získať ich späť môže len predajom svojho podielu, alebo pri likvidácií.
2. Podiel na zisku sa vypláca po zdanení, ale úrok je (pozri hore) = znižovanie daňového základu
Priemerné náklady kapitálu pre podnik = vážený aritmetický priemer drahšieho vlastného a lacnejšieho cudzieho kapitálu. Vzťah: priem náklady = (náklady vlastného kapitálu) * (kapitál vlastný) / (kapitál vlastný + kapitál cudzí) + (náklady cudzieho kapitálu) krát(kapitál cudzí) / (vlastný + cudzí):
7.2 Riziko vzniku platobnej neschopnosti
Ak by sme brali iba ukazovateľ priemerných nákladov kapitálu pre podnik, potom zvyšovaním cudzieho kapitálu priemerné náklady kapitálu klesajú, čiže čím väčšia zadĺženosť, tým nižšie náklady. To ale funguje iba do určitej hranice, lebo pôsobí riziko vzniku platobnej neschopnosti, tomuto javu hovoríme finančná páka (financial leverage??). Riziko vzniku platobnej neschopnosti znamená asi toľko, že ak zvyšujeme podiel cudzieho kapitálu na celkovom kapitále, zvyšuje sa pre podnik riziko platobnej neschopnosti, v dôsledku toho, že dlhovú službu (= splátky úveru + úroky) musí podnik zabezpečovať bez ohľadu na dosiahnutý hospodársky výsledok, pri vysokom podiele úveru vlastne každý výkyv vo výnosoch/nákladoch môže viesť k neschopnosti platiť = pákové riziko (leverage?? risk).
Určiť podiel cudzieho kapitálu je ťažká úloha, navyše veritelia si robia ešte tzv. rating možných dlžníkov.
S rastom cudzieho kapitálu aj rastie požadovaná úroková miera raste a na druhej strane aj vlastníci sa obávajú, čiže požadujú vyšší výnos, to je tzv. skrytá cena dlhu = rast nákladov vlastného kapitálu pri zvyšovaní cudzieho.
7.3 Iné faktory vplývajúce na finančnú štruktúru
1. Zloženie podnikového majetku
2. Úroveň a výkyvy cash flow v podniku
3. Intenzita zdaňovania podnikového zisku (úroky sú súčasťou nákladov, takže znižujú daňový základ, ak rastú... pozri vyššie)
4. Finančná voľnosť firmy (je to určitý stupeň likvidity, aby bola zabezpečená rýchla dostupnosť peňazí na využitie dobrej investičnej príležitosti alebo šance na trhu)
5. Finančná istota (je to taktiež rýchla dostupnosť peňazí, ale pri neočakávanom vzniku finančných ťažkostí)
7.3.1 Zloženie podnikového majetku
Základnými zložkami podnikového majetku sú stále a obežné aktíva a každá skupina má rad položiek. Z hľadiska vplyvu na finančnú štruktúru nie je ani tak dôležité vecné zloženie majetku, ale rýchlosť obratu jednotlivých položiek aktív, na základe čoho sa podniky snažia rešpektovať dve pravidlá financovania:
1. Zlaté pravidlo financovania - časový súlad medzi disponibilitou finančných zdrojov a viazanosťou majetku, ktorý bol ich prostredníctvom obstaraný - toto pravidlo vyžaduje, aby finančný zdroj - kapitál, bol k dispozícií primerane dlhú dobu, za ktorú sa považuje doba životnosti majetku - napr. ak by použil bežný úver na pol roka na obstaranie investičného majetku, musel by ho splatiť skôr, ako ho stihne ten majetok odpísať.
2. Zlaté bilančné pravidlo - nadväzuje na prvé a požaduje aby dlhodobo viazaný majetok - stále aktíva - bol financovaný kapitálom, ktorý má podnik dlhodobo k dispozícii. Pre finančnú stabilitu je dôležité aby objem dlhodobých úverov bol väčší ako objem dlhodobého majetku = prekapitalizovaný podnik - (opak = podkapitalizovaný), s čím súvisí financovanie obežného majetku. Čím je v podniku väčší podiel majetku s nízkou likviditou, tým väčší musí byť objem kapitálu, ktorý je trvalo k dispozícií, čiže vlastného.
7.3.2 Úroveň a výkyvy cash flow v podniku
majú priamu väzbu na možnosť podniku plniť v budúcnosti záväzky vyplývajúce z dlhovej služby, čiže ako bude v dohodnutých termínoch splácať úver. Čím vyššia je očakávaná úroveň cash flow a čím sú nižšie výkyvy v ňom, tým si podnik môže dovoliť viac cudzieho kapitálu, lebo splácanie nie je ohrozené.
7.4 Optimálna miera zadĺženosti, optimálna finančná štruktúra
Názory na podiel cudzieho kapitálu, čiže optimálnej miery zadĺženosti, sa dajú rozdeliť od 3 skupín:
1. Pôvodné - nebrali do úvahy výšku daní, takže náklady celkového kapitálu klesajú zadĺženosťou, čiže treba najviac cudzieho
2. Neskôr - vplyv daní, ale tiež čo najviac cudzieho (to je teda pokrok :-)
3. U–krivka celkových nákladov kapitálu, ktorá je založená na tom, že od určitej miery zadĺženia celkové náklady kapitálu začnú stúpať, čiže kladný vplyv daní sa pohltí tým, že veritelia majú vyššie nároky na úroky a aj vlastníci majú vyššie požiadavky
Vývoj nákladov kapitálu vychádza z toho, že s rastom zadĺženosti rastú náklady cudzieho kapitálu aj náklady vlastného v dôsledku zvýšeného rizika veriteľov i vlastníkov.
Celá problematika finančnej štruktúry vedie k pokusom o definovanie optimálnej finančnej štruktúry. Charakterizuje sa, že je to veľmi náročný problém a jedna z najdôležitejších otázok podnikových financií, pričom je ešte neprebádaná. Postupy:
1. Formulovanie vertikálnych pravidiel financovania - sú to pravidlá pre regulovanie vzťahov medzi cudzím a vlastným kapitálom, za základné pravidlo sa považuje pravidlo jedna k jednej, čiže cudzí by nemal byť vyšší ako vlastný, pre rizikovejšie odbory podnikania sa uvádza skôr pravidlo jedna ku dvom, aby cudzí nepresiahol polovicu vlastného
2. Nájdenie určitej definície, charakteristiky pre optimálnu finančnú štruktúru, používajú sa dve:
1) Za optimálnu sa považuje taká štruktúra, ktorá je spojená s minimalizáciou všetkých nákladov, ktoré sú spojené jednak so získavaním aj so viazaním kapitálu a súčasne je v súlade s predpokladaným vývojom tržieb a zisku a v súlade s majetkovou štruktúrou podniku
2) Optimálnu štruktúru dosahuje podnik vtedy, keď výhody plynúce zo zvyšovania úverových zdrojov/cudzieho kapitálu, sa vyrovnajú s marginálnymi nákladmi finančných ťažkostí, ktoré sú spojené práve s rastom zadĺženosti.
Na základe tohto sa vypracovali rôzne modely riešenia, napr. MM–model, ktorý vyvolal veľké množstvo za i proti názorov, dokazuje to, že celková trhová hodnota podniku a náklady kapitálu nie sú závislé od finančnej štruktúry podniku - postupne aj autori museli tento model korigovať hlavne v tom, že na formovanie finančnej štruktúry pôsobí dôchodková daň, lebo úroky z cudzieho kapitálu, znižujú základ dane - toto zníženie je tzv. daňový štít a v jeho oblasti sa pohybujú rôzne vedecké tézy.
7.5 Finančné rozhodovanie o dlhodobej alokácii kapitálu
Alokácia kapitálu predstavuje jeho použitie na obstaranie majetku určitého typu. Formou alokácie kapitálu je investícia, pričom investícia predstavuje sumu kapitálových výdavkov, ktoré vynaložíme na získanie práve toho konkrétneho druhu majetku. Investíciu charakterizujeme taktiež ako finančnú operáciu, ktorou sa získa majetok v rôznom časovom období. Investovanie je proces, ktorý môže mať rôzne časové trvanie. Podľa toho, aký majetok sa investíciou získa = cieľ investovania. Podľa cieľa investovania členíme investície nasledovne:
1. Vecné investície - výsledkom je hmotný investičný majetok
2. Nehmotné investície - ich výsledkom je nehmotný investičný majetok - výdavky spojené napr. so zariadením podniku, výsledky výskumu vývoja; oceniteľné práva, patenty, licencie, obchodné práva - niekedy sa uvádzajú (vzhľadom na odpisovanie) tiež vo vecných
3. Finančné investície - ich cieľom je jednak účasť na majetku iných podnikov alebo umiestňovanie prechodne voľných peňažných prostriedkov - ich výsledkom je finančný majetok, ktorý má formu dlhodobých alebo krátkodobých cenných papierov
Investičný kapitál je z hľadiska obratu majetku a návratnosti kapitálu viazaný buď dlhšiu alebo kratšiu dobu - člení sa na:
1. Stále aktíva - dlhodobé -menej likvidné - zahŕňajú finančný majetok aj dlhodobé cenné papiere
2. Obežné aktíva - krátkodobé cenné papiere a peniaze vo všetkých formách
Rozhodnutie o investovaní kapitálu do stálych aktív patrí k dlhodobých finančným rozhodnutiam podniku. Dôsledky rozhodnutia sa prejavia až s odstupom času, až vtedy sa uvidí, či sa rozhodlo správne - podnik tým určuje svoj budúci vývoj. Rozhodujúcim kritériom pri investovaní je čas, ktorý je vlastne aj základný aspektom členenia investícií na dlho- a krátkodobé, pričom jedny aj druhé sú aj vecné aj finančné.
7.5.1 Dlhodobé vecné investície
Cieľom vecnej investície je buď obnova lebo rozšírenie stálych aktív. Podľa toho rozlišujeme typy vecných investícií dlhodobých:
1. Obnovovacie/reštitučné - cieľom je výmena/obnova existujúcich opotrebovaných aktív
2. Rozvojové/rozširovacie - cieľom je rozšíriť rast ekonomického potenciálu
Motívom k vecnej investícií je buď reagovanie na dopyt alebo potreba zlepšiť svoju ponuku:
• Investície vyvolané dopytom: keď je konštantný dopyt po našich výrobkoch = prevládajú obnovovacie investície. Ak rastie, prevládajú rozširovacie. A keď dopyt klesá, mali by prevládať rozširovacie, aby podnik zmenil štruktúru svojich aktív.
• Investície vyvolané ponukou: podnik zohľadňuje konkurenčnú schopnosť svojich výrobkov.
Investičné rozhodovanie je výberom vecnej investície a tento výber sa robí na základe vyhodnotenia investičného projektu a v tomto projekte sú sústredené najdôležitejšie ekonomické parametre investície. Z nich medzi najdôležitejšie patria:
1. Kapitálové výdavky = Investičné náklady sú tie výdavky podniku, ktoré majú dlhodobú návratnosť - z hľadiska čas viac ako jeden rok; začleňujeme k nim tie výdavky, ktoré sú spojené s obstaraním stálych aktív, ale patria sem aj výdavky spojené so zvýšenou potrebou obežných aktív
2. Peňažné príjmy očakávané z investície sú prínosom použitia majetku plynúcim z použitia majetku; Zahŕňajú:
a) Odpisy - návratnosť investovaného kapitálu; ako špecifická kategória nákladov nepredstavujú peňažný výdavok
b) Čistý zisk ako ekonomický prínos
Pri rozhodovaní sa veľmi ťažko sa určuje odhad vývoja cien.
Čistý peňažný zisk - skutočne realizovaný peňažný príjem, lebo obsahuje zisk pred úhradou úrokov a po odpočte dane - súčasťou sú aj úroky z úverov, ktoré sú síce výdavkom, ale pre tento výpočet sa neodpočítavajú, lebo sa berú do úvahy aj pri diskontovaní, takže by sa odpočítali dvakrát.
7.5.2 Metódy vyhodnocovania investičných projektov
sa nazývajú aj finančné kritériá výberu investičného projektu alebo hodnotenie efektívnosti investícií.
Medzi najpoužívanejšie patria:
1. Metóda Čistej súčasnej hodnoty
2. Metóda Vnútornej miery výnosnosti alebo vnútorné výnosové percento (tiet dve sú založené na časovej hodnote peňazí - moderné/presné)
3. Doba návratnosti kapitálu - doba úhrady (empirická)
Finančné zdroje, ktoré máme dnes sú cennejšie ako za nejaký čas. Budúce finančné zdroje sú pomocou súčasných hodnôt prepočítavané na rovnakú časovú bázu. Bázou býva väčšinou rok uvedenia investície do prevádzky (napr. výstavba domu - zahájenie až po dokončení).
7.5.2.1 Čistá súčasná hodnota
Považuje sa za najpresnejšiu, najlepšiu metódu, zohľadňuje časovú hodnotu peňazí. Celý peňažný prúd sa prepočítava na súčasnú hodnotu diskontovaním a ako diskont sa používa napr. miera výnosu kapitálu - najčastejšie priemerná - rentabilita podniku, cena kapitálu na finančnom trhu alebo miera bezrizikového investovania (úroková miera vkladu v banke), prípadne iná