Podnikateľská etika

Národné parky a podnikanie na Slovensku

Slovensko je malou krajinou s prekrásnou a rôznorodou scenériou. Na tak malom území máme vytvorených množstvo národných parkov. Žiaľ príroda sa v poslednom čase stala oblasťou, kde sa nezriedka dostávajú do konfliktu individuálne a spoločenské dobro alebo súkromné a verejné záujmy.
Všeobecne by mala byť na takýchto územiach prioritou číslo jedna ochrana majetku, ktorá nevylučuje turistiku a s ňou súvisiace aktivity. Ľudia/podnikatelia by však mali poznať limit národného parku. Limity do nášho života neprinieslo vyhlasovanie národných parkov ani ochranári, či orgány štátnej správy zodpovedné za ochranu prírody a krajiny. Limity do nášho života sme si priniesli my sami. Stále rastúce nároky na územie, rastúci záujem o šport začal prírodu v posledných desaťročiach značne zaťažovať a preto boli vyhlásené chránené územia na podporu ochrany takýchto preťažených oblastí.
Vzácne prírodné systémy sú človekom a jeho činnosťou ohrozované už oddávna. Za posledné storočie ich človek ohrozil až do takej miery, že mnohým z nich hrozí zánik.
Najväčším problémom na území národných parkov a chránených krajinných území sú predimenzované stavby hotelov a chát, nevhodne zakomponované do krajiny. Takisto lyžiarske vleky a lanovky – a v neposlednom rade aj nedisciplinovanosť turistov. Podnikatelia v oblasti cestovného ruchu by si mali uvedomiť, že park bude príťažlivým pre turistov ( a bude ho schopný uživiť) len ak jeho osobitosť ostane zachovaná. Nízke právne aj enviromentálne povedomie na Slovensku ovplyvňuje správanie sa podnikateľov aj turistov na území národných parkov.
Ďalším negatívom je to, že podnikatelia nie sú väčšinou pôvodnými obyvateľmi daného územia a teda nemajú vytvorený korektný vzťah k prírodným hodnotám – do hôr prišli za vidinou jednoduchého a rýchleho zisku. A tu je potrebné zamyslieť sa nad vzťahom ekonomiky a morálky. Nie je predsa možné zakceptovať akékoľvek podnikateľské rozhodnutie len preto, že nie je v rozpore so zákonom. Podnikanie je potrebné podriadiť aj iným typom regulácie než sú pravidlá stanovené zákonom, ktorých sankčné mechanizmy nevytvárajú dostatočnú bariéru voči nezodpovedným a nekalým podnikateľským praktikám. Existujú predsa aj morálne normy, ktoré nás zaväzujú vo vzťahu k živej aj neživej prírode.
Podnikatelia by si mali osvojiť zásady trvalo udržateľného života, ktorého súčasťou je etika v trhovom mechanizme. Pilierom etiky sú také zásady, ktoré vyžadujú dodržiavanie základných hodnôt, bez ktorých by podnikanie ako činnosť nebolo uskutočniteľné. Teda ak v prírode podnikám, tak si ju chránim, pretože bez neporušenej a čistej prírody nemám kde a ako podnikať.

Vstup do Európskej únie a podnikanie

Jedným z najdôležitejších cieľov politiky Slovenska v blízkom časovom horizonte je integrácia do Európskej únie, ktorej súčasťou sa Slovenská republika chce, a s prihliadnutím na vývoj v Európe, aj musí stať. Je síce slabým súperom vyspelým európskym krajinám, najmä po ekonomickej stránke, ale aj ono čaká na svoju historickú príležitosť, ktorú dúfajme, že bude vedieť čo najlepšie využiť.
Podľa poslednej správy Európskej komisie o stave pripravenosti kandidátskych krajín pre vstup do únie je vývoj na Slovensku po stránke ekonomickej priaznivý. Svedčí o tom aj zvýšenie ratingu, ako aj zaradenie našej republiky do skupiny štátov vhodných pre investície zahraničného kapitálu. Rovnako priaznivé boli aj hodnotenia v otázkach zbližovania sa slovenskej legislatívy s legislatívou Únie. Na základe týchto priaznivých hodnotení, by sa mohlo zdať, že nášmu vstupu do Únie nič nebráni. Žiaľ nie je to také jednoduché - nie všetci zahraniční diplomati a ekonómovia sa domnievajú, že rýchlosť prístupového procesu je optimálne určená. Nezávislí ekonómovia veľmi často vyvedú slabo a neobjektívne informovaného občania z omylu. V prípade zahraničných predstaviteľov ide o diplomatickú taktnosť a spôsob ako kandidátske krajiny udržať na ceste reforiem.
V Nemecku, ktoré je jedným z najväčších stúpencov rozšírenia súčasnej Únie o štáty strednej a východnej Európy panujú aj iné názory. Sú známe názory a vyjadrenia H. Eichela - ministra financií, ktorý varoval pred unáhleným prijatím tak veľkého počtu krajín naraz. Eichel sa vyjadril, že ekonomika má svoje vlastné zákony, ktoré je potrebné rešpektovať. Otvoriť hranice je možné, až keď budú ekonomiky kandidátskych krajín schopné konkurovať ekonomike západných štátov.
Ako vhodný príklad môžeme uviesť východnú časť zjednoteného Nemecka, bývalú NDR. Ročne táto ekonomicky menej vyspelá východná časť stojí západnú vyspelejšiu časť okolo 50 miliárd euro. Aj preto, v tejto súvislosti, si musíme najprv položiť otázku, či bude západná Európa schopná vynaložiť potrebné množstvo prostriedkov pre 12 kandidátskych krajín. Navyše analýzou, uskutočnenou z podnetu Európskej banky pre obnovu a rozvoj, sa zistilo, že východná a stredná Európa nemá v súčastnosti dosť kvalifikovaných pracovníkov, čo sťažuje ich uplatnenie na trhu práce zjednotenej Európy. Je to značný problém, ktorý môže výrazne spomaliť tempo vstupu ďalších členov do únie. Musíme si uvedomiť, že Európska únia si vyberá len schopných a výhodných partnerov. Potrebuje kvalifikovaných ľudí, ktorý by jej umožnili ďalší rozvoj.
Jedným z mnohých problémov je aj finančná náročnosť projektu a nedostatočná pripravenosť kandidátskych krajín, čo tiež nedáva veľkú možnosť pre urýchlenie prístupového procesu.
Urobiť teda seriózny odhad o tom, kedy by sa mohla naša krajina stať plnoprávnym členom Únie je ťažké. Ak však vezmeme do úvahy možnosti Únie, je veľmi pravdepodobné, že v najbližšom časovom období náš vstup nie je reálny. Takže, aj akákoľvek úvaha o podnikaní v štátoch únie je zatiaľ pre nás len vzdialenou víziou.

„Klonovať či neklonovať?“, globálny problém ľudstva.
Posledným „výkrikom módy“ je klonovaný človek. O afére Clonaid a ich klonovaných deťoch sa hovorí posledných pár týždňov. Aj vďaka tejto spoločnosti sa záujem ľudí celého sveta zrazu obrátil na humánnu genetiku. Je to oblasť síce veľmi dynamická, ale našťastie ? je ešte vždy len v začiatkoch. Zatiaľ nevieme, koľko geneticky podmienených ochorení je človeku daných. Doposiľ sa podarilo určujúci gén choroby určiť pre než 1 000 ochorení. Genetici zatiaľ hľadajú zdroje dedičných ochorení analýzou rozdielov v genóme zdravých a chorých členov rodín, v ktorých sa daná choroba vyskytuje. Medicínske využitie genetiky, či už testovanie dedične prenášaných chorôb alebo klonovanie sú nielen vedecko-technickým, ale i etickým problémom. To, ako a či vôbec je a bude využívanie genetických technológií zákonmi regulované, odráža predovšetkým našu škálu hodnôt. Hodnotový systém nie je absolútny, je vždy súčasťou života konkrétnej spoločnosti. To, ako ho spoločnosť sformuluje a prenesie do systému záväzných zákonov, by malo vyplynúť z celospoločenskej diskusie. Ale aj tu je možnosť, že celú etickú diskusiu si pre seba “ukradne” jedna skupina, ktorá svoju predstavu hodnôt vnúti zákonodárstvu. Toto je len jedna z častí genetiky, ktorá sa výrazne zviditeľnila. Väčšina z nás, ale nevidí ďalšie využitie genetiky, ktoré nás dnes rukolapne ohrozuje. Touto hrozbou sú geneticky modifikované potraviny, ktoré sú dnes bežne k dostaniu v obchodoch.
Áno, pre podnikateľa je lepšie, ak má krásny a výstavný tovar. Čím je krajší, čím viac ho má, tým väčšmi rastú jeho zisky. Ale položme si otázku: „ Je lepší vysoký zisk alebo je dôležitejšie naše zdravie? Po nás potopa?“
Geneticky modifikované plodiny už voľnou výsadbou na poli, ohrozujú ekosystém.Prostredníctvom peľu sa môže gén, ktorý bol do nich vložený, preniesť na rovnaké alebo príbuzné rastliny v okolí. A nielen to. Výskumné práce ukázali, že pestovanie modifikovaných plodín, ktoré obsahujú gén pre produkciu pesticídu, povedie k vzniku hmyzu, ktorý bude voči nemu odolný. Ak budú polia týchto plodín obklopené pásmi polí tradičných plodín, môže to trvať až 80 generácií (hmyzu, nie roľníkov). Bez ochranných pásiem s tradičnými plodinami získa hmyz úplnú odolnosť už po 10 generáciách.
V USA medzitým vypukol škandál, ktorý sa už dotýka priamo spotrebiteľov. Do kukurice spracovávanej na múku sa dostala aj kukurica odrody Starlink, produkovanej firmou Aventis SA, ktorá je geneticky modifikovaná. Obsahuje proteín, ktorý má chrániť kukuricu proti škodcom, ale u ľudí môže vyvolať ťažké alergie. Preto je povolené pestovať ju iba ako krmivo pre zvieratá a na priemyselné spracovanie. Pestovatelia o tom neboli predajcami semien dostatočne informovaní a kukuricu netriedili.
USA vyvážajú niekoľko miliárd ton kukurice do celého sveta. Prímes v dovážanej kukurici našlo Japonsko aj Južná Kórea. Japonsko, ktoré je najväčším dovozcom americkej kukurice, dovoz prerušilo. Z kukurice plánovanej na potraviny, sa primiešaním Starlinku stala kukurica na kŕmenie, ktorá je lacnejšia. A čo výrobca? Na jednej strane chce odškodniť pestovateľov, ktorí utrpeli straty, ale na strane druhej sa pokúša získať dodatočné povolenie predávať odrodu Starlink ako potravinu.
A tak – „Klonovať, či neklonovať?“ - toť otázka !