Podnebie Slovenska

Podnebie Slovenska
Podnebie našej Republiky urcuje poloha v severnom miernom pásme, kde sa striedajú
4 rocné obdobia. Nad naše územie sa dostávajú oceánske vzduchové hmoty zo západu
a kontinentálne vzduchové hmoty z východu. Oceánske vzduchové hmoty prinášajú
vlahu a zmiernujú teploty. Kontinentálne vzduchové hmoty sú sprevádzané suchom.
Vzhladom na predlžený tvar územia v rovnobežkovom smere majú na západe
Slovenska o nieco väcší vplyv oceénske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty.
Jednotlivé prvky podnebia ovplyvnujú na Slovensku predovšetkým nadmorská výška.
Pocasie sa charakterizuje ako momentálny stav ovzdušia.
Teplota vzduchu podmienuje hlavne nadmorská výška. Na každých 100 m nadmorskej
výšky klesá od 0,3°C do 0,7°C. V zime sa miestami vyskytujú teplotné inverzie, kedy je
teplotný gradient opacný. Studený vzduch vtedy stecie do kotlín a dolín, kde je
zamracené a chladno, kým na slnkomk vyhriatych vrcholoch hôr je vyššia teplota. V
dlhorocných priemeroch je najchladnejší mesiac január. Priemerná januárová teplota je
na Podunajskej nížine –1°C až –2°C. v ostatných nížinách a nízko položených kotlinách
je o 1 až 2°C nižšia. S rastom nadmorskej výšky klesá a na najvyšších vrcholoch tatier
dosahuje hodnotu –11°C. Najteplejší mesiac je obycajne júl. Priemerné júlové teploty
dosahujú na našich nížinách 20°C, ale na vrcholoch Tatier len okolo 4°C.
Zrážky padajú u nás vo forme dažda i snehu. Najmenej zrážok spadne za rok v
Podunajskej nížine okolo 520 mm. Najbohatšie na zrážky sú najvyššie pohoria.
Najvlhším miestom na Slovensku je Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách (2 130 mm).
Rozdelenie zrážok pocas roka nie je rovnomerné. Na leto pripadá približne 40%, na jar
25%, na jesen 20% a na zimu 15ˇrocných zrážok.. Najdaždivejšie mesiace sú jún, júl,
najmenej zrážok spadne v januári a vo februári. V zime padá velká cast zrážok vo
forme snehu.
Klimatické oblasti vyjadrujú priestorové rozdiely podnebia na našom území. Klimatické
oblasti sú podmienené výškovou clenitostou Slovenska. Územia Slovenska je
rozclenené do troch klimatických oblastí: teplej, mierne teplej a chladnej.
1.Teplá klimatická oblast: zaberá nížiny a nízko položené kotliny do nadmorských výšok
400 m. Má najviac slnecnéhop svitu a najvyššie teploty. Zrážok je pomerne málo, od
520 do 750 mm.
2.Mierne teplá klimatická oblast: nadväzuje na predošlú a siaha do nadmorských výšok
800 m. Zrážok spadne viac ako v teplej klimatickej oblasti. Ä
3.Chladná klimatická oblast: sa vyskytuje v najvyšších polohách pohorí v nadmorských
výškach nad 800 m. Zrážok je najviac. V Tatrách dosahujú až 2 000 m rocne.