Pôdne typy Európy a Slovenska

Pôdne typy Európy a Slovenska
Cernozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a
najteplejších územiach. Cernozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné,
lebo sú vo vlhšom podnebí.
Hnedozeme lemujú cernozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v
nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových castíc presakujúcou
vodou z hornej casti do spodnej, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B.
Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na
okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väcšinou na sprašiach a sprašových
hlinách, obycajne pod dubovo- hrabovými lesmi. Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený
horizont A.
Pseudogleje sú v najvlhších castiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda
narazí v hlbke niekolko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo
vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy.
V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v
lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná cast týchto pôd je
zalesnená. Spravidla sú to velmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo.
Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových
hornín. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Sú casto silne skeletnaté,
udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín.
Pozdlž riek a potokov na riecnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy
nivných pôd. V rôznej hlbke je poriecna pórová voda s kolísavou hladinou pocas roka.
Lužné pôdy- ciernice sú väcšinou na širokých nivách ci rovinách dalej od vodných
tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, cím pripomínajú cernozeme. Podzemná
voda je v hlbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú cast pôdy. Preto väcšina
ciernic je úrodnejšia ako cernozeme.
Horizont - humusový A
- obohatený B
- materská hornina C
- podzemná voda G
Cernozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a
najteplejších územiach. Cernozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné,
lebo sú vo vlhšom podnebí.
Hnedozeme lemujú cernozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v
nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových castíc presakujúcou
vodou z hornej casti do spodnej, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B.
Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na
okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väcšinou na sprašiach a sprašových
hlinách, obycajne pod dubovo- hrabovými lesmi. Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený
horizont A.
Pseudogleje sú v najvlhších castiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda
narazí v hlbke niekolko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo
vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy.
V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v
lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná cast týchto pôd je
zalesnená. Spravidla sú to velmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo.
Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových
hornín. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Sú casto silne skeletnaté,
udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín.
Pozdlž riek a potokov na riecnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy
nivných pôd. V rôznej hlbke je poriecna pórová voda s kolísavou hladinou pocas roka.
Lužné pôdy- ciernice sú väcšinou na širokých nivách ci rovinách dalej od vodných
tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, cím pripomínajú cernozeme. Podzemná
voda je v hlbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú cast pôdy. Preto väcšina
ciernic je úrodnejšia ako cernozeme.
Horizont - humusový A
- obohatený B
- materská hornina C
- podzemná voda G