pôda

Príroda predstavuje nedelitelný celok ,ktorého všetky časti sa navzájom ovplyvňujú.Všetky zložky prírody t.j. rastlinstvo,živočístvo,,horniny...sú rovnocenné.To znamená,že ani pôda nie je nadradená ostatným zložkám,aj ked pre mnohé z nich je životne dôležitá.Cennosť pôdy si častokrát neuvedomujeme,je pre nás samozrejmosťou.Jej význam je však nepoprietalne obrovský.


Čo to pôda vlastne je?

Pôda je zvetraná ,oživená a neživá časť zemskej kôry,ktorá obsahuje živú aj neživú časť. Neživá časť je zloženáz anorganických látok ako sú napr. hlina,piesok,íl,voda,vzduch a organických látok ( odumreté časti rastlín aživočíchov,humus,... ).Živú časť tvoria rôzne mikroorganizmy-dážďovky,baktérie,pliesne ,roztoče,hmyz,krtkovia ba aj podzemné časti rastlín.Zvetrávaním vzniklo niekoľko druhov pôdy líšiacich sa napr. zrnitosťou.
Môžme ich rozdeliť takto

Ľahké-piesočnaté, stredné-hlinité a ťažké-ílovité. S týmto rozdelením by však mnohí nesúhlasili resp.by im nestačilo.
Podľa rozmiestnenia pôdnych typov poznáme ďalšie typy

1.černozeme – vyskytujú sa na sprašových pahorkatinách,kde je najlepšie a najsuchšie podnebie.


2.hnedozeme - spraše,sprašové hliny,


3.ilimerizované pôdy(luvizeme) a pseudogleje(oglejené pôdy) – na styku nížin a pohorí,dná kotlín, vlhšie a chladnejšie podnebie,


4.hnedé lesné zeme - vyššie a stredne položené kotliny,


5.nivné pôdy (fluvizeme) – v tesnej blízkosti riečnych tokov ,kde zasahovali záplavy

6.lužné pôdy(čiernice) – miesta ďalej od riek ,kde už záplavy neprerušovali

tvorbu pôdy


7.soločanky a slance – v najteplejších oblastiach,je tam veľkźý výpar a prísun solí


8.glejové pôdy – mazľavé pôdy v dôsledku trvalého zamokrenia , pozdĺž vodných tokov, záplavové oblasti


9.rašelinová pôda - v zamokrených depresiach,kde sa dlhodobo hromadí rašelina


Výšková zonálnosť

Nám ponúka ďalšie delenie pôd (napr. podzly,redziny,kambizeme a iné) . Najdôležitejšou vlastnosťou pôdy je jej úrodnosť. V posledných rokoch sa táto vlastnosť pôdy zväčšuje aj za pomoci priemyselných (chemických) hnojív.Niekedy sa pri použití týchto prostriedkov nedbá na zachovanie stability vo vnútri danej ekologickej niky.


Chemické prostriedky prospešné pôde – t.j. ničiace škodce alebo rastlinstvo resp.určitý druh rastlín v podstate škodia pôde.Jedy sa dostávajú do produktov vypestovaných na tejto pôde a neskôr aj do potravín. Takto nepriamo, de facto pomaly „zabíjame samy seba “. Pri prehnojovaní je veľký obsah živín pre rastliny často nebezpečnejší ako nedostatok živín.Dochádza k zasoľovaniu pôdy, pričom sa rastliny spália. To potvrdzuje výrok, že všetky časti prírody a deje v nej sú navzájom podmienené a ovplyvňujú sa vzájomne.


Ďalším ohrozením pôdy

V celosvetovom meradle je odnos pôdy-veterná aj vodná erózia.Spôsobujú ju viacere faktory napr.:orba po spádnici, cesty, odstraňovanie medzí, nesprávne osevné postupy, veľké zväčšovanie lánov bez ochrany lesov alebo krovín.Na svahoch je pomerne častá vodná erózia ,pričom pôda sa odnáša do riek , ktoré sú takto zanášané.Skrze rieky sa zanášajú aj vodné nádrže a to skrácuje ich životnosť.Úbytok pôdy je ročne asi 0,5 m3 na 1 ha.Naproti tomu vytvorenie 1 cm pôdy trvá zväčša viac ako 160 rokov.


Rozsah pôdy

Je ďalším vážnym problémom.Stavba ciest, sídlisk, podnikov a fabrík, ťažba nerastných surovín vyžadujú veľké plochy aj úrodnej pôdy.Paradoxne sa ročne púšte zväčšujú stále viac a viac.Tento problém nadobúda v posledných rokoch gigantické rozmery.Jednou z krajín ,ktoré sa musia s týmto problémom vysporiadať je Čína.Púšť v Číne sa zväčšuje medziročne o 2500 km2. Príčinou tohto javu je aj spásanie tráv mnohopočetným dobytkom čínskych pastierov.Čínska vláda nariadila vysadiť doteraz 35 miliárd stromov v snahe zabrániť rozširovaniu púšte. Zatiaľ tento boj prehrávajú a púšť zaberá už 27,3 percent územia Číny .

Ovzdušie,voda a pôda

Sú v úzkom vzťahu, preto každé znečisťovanie jedného z týchto prvkov zasiahne aj zvyšné dva.Kyslé dažďe menia podstatné vlastnosti pôdy,vyplavuje sa vápnik, horčík a draslík, ničia sa pôdne organizmy a pôda nie je prevzdušňovaná.Kyslosť mení pôvodne pH a okysličuje pôdu až do hĺbky 1 m.Kyslosť pôdy sa však dá z časti vrátiť do pôvodneho stavu napr.: cementárskym prachom, ktorý možno do pôdy pridávať aj neobsahuje iné nebezpečné látky.


V pôde sa hromadia aj niektoré kovy (arzén,olovo, kadmium, vanád) ale aj pesticídy (napr.reziduá DDT) čo spôsobuje toxicítu.Ropovody a ďalšie produktovody sú taktiež neustálym ohrozením pôdy.Pri haváriach môže uniknúť do pôdy ich obsach, v dôsledku čoho môže dôjsť k úhynu pôdnych organizmov.

Tieto a mnohé iné faktory ohrozujú pôdu, preto je našou povinnosťou snažiť sa o nápravu pokial je to možné a vyvinúť maximálnu snahu o zlepšenie tejto situácie.