Počítačová éra

Prvý tranzistor pochádza z roku 1949. Menšie, menej sa kaziace, lacnejšie a energeticky menej náročné tranzistory rýchlo nahradili elektrónky. Roku 1958 sa zjavili prvé počítače druhej generácie. A o desať rokov neskôr vznikli počítače tretej generácie. Umožnili to integrované obvody (prvé z roku 1961), v ktorých sa na malú plochu zmestilo niekoľko desiatok (dnes neporovnateľne viac) tranzistorov, reostatov a kondenzátorov. Klesla chybovosť počítačov, ako aj náklady na ich výrobu a použitie. Štvrtá generácia počítačov vznikla vďaka vynálezu mikroprocesora (1971), obsahujúceho množstvo integrovaných obvodov. Odtiaľ bol už len krok k počítačom, aké máme dnes doma. Prvé pécečko zmontovali… v garáži dvaja študenti elektroniky: Stephen Woźniak a jeho priateľ Steven Paul Jacobs koncom sedemdesiatych rokov. Odvtedy sú počítače malé, lacné a ľahko dostupné.

Nesmierna výkonnosť dnešných počítačov umožňuje vytvárať tzv. virtuálnu realitu, čiže zdanlivú skutočnosť. Aby sme mohli vstúpiť do digitálneho sveta, musíme založiť stereoskopické okuliare. Umožňujú vidieť zvlášť pravým a zvlášť ľavým okom, čím vytvárajú zdanie trojrozmernosti. V pravej aj ľavej časti okuliarov sa nachádzajú dve malinké farebné obrazovky, ktoré ovládajú dva navzájom prepojené grafické programy. Pozná ich každý, kto bol v počítačovej herni.

Roku 1982 sa v súťaži amerického časopisu Time človekom roka stal…počítač.

Prvé zábavné strediská počítačových hier na svete, ktoré umožňuje výlet do digitálného sveta, vzniklo pomerne nedávno. Uviedli ho do prevádzky 22. marca 1991 British Telecom v Londýne. Za tých deväť rokov sa programy virtuálnej reality stali všeobecne prístupné a sú čoraz dokonalejšie. Za neveľký poplatok sa môžeme zúčastniť Formuly 1 alebo zvádzať boje s vesmírnymi bytosťami.

Programy virtuálnej reality však neboli vytvorené pre zábavu. Keď ich vymýšľali, išlo o podstatne vážnejšie veci. Veľkú úlohu zohrávajú pre účely armády. Používajú ich napríklad na špeciálny výcvik pilotov a tankistov.