po čom chodí svet

Od zániku Rímskej ríše až do 16. Storočia boli cesty v Európe zanedbané, neudržiavané. Dážď, konské kopytá a ťažké kolesá ich rýchlo zmenili na „prekážkovú dráhu“.

V tom istom čase sa v Číne budovali cesty, o akých sa európskym kupcom nemohlo ani snívať. Boli lemované stromoradím, označené míľnikmi, cestujúci si mohli oddýchnuť v odpočinkových staniciach. Podobne kvalitnými cestami sa mohli pýšiť Inkovia v Južnej Amerike. Nepoznali síce kolesá, ale všetky mestá v krajine spájala 11 000 km dlhá cestná sieť. Španielom sa podarilo Inkov poraziť a olúpiť ich o nesmierne poklady, ktoré dovliekli do Európy, no nikomu ani len na um nezišlo postaviť vo vlasti podľa vzoru Inkov čo len jednu poriadnu cestu.

17. storočie prebudilo z hlbokého spánku aj európskych cestárov. Vo Francúzku spojili pevnými cestami Paríž a morské prístavy a taktiež všetky väčšie mestá.

Keď Napoleon v roku 1804 nastúpil na trón, malo Francúzsko už 52 000 km výborných ciest. Napoleon dal vybudovať ďalšie diaľkové cestné spoje. Na druhom mieste v rozvoji ciest bola Rakúska monarchia.

V Anglicku zjednodušil techniku stavania ciest pán Mac Adam- na cesty sa nasypala vrstva štrku, ktorá sa potom uvalcovala. Štrk na cesty sa dodnes nazýva makadam.

Mestské ulice vydláždené kamennými kockami, alebo tzv. mačacími hlavami však boli veľmi hlučné. Preto svet zajasal, keď gróf zo Sasseney opäť objavil to, čo Asýrčania a Babylončania poznali už pred 5000 rokmi. Bol to asfalt. Asfaltom onedlho pokryli väčšinu makadamiek.

Prvú betónovú cestu postavili v Škótsku, ale betónky sa v Európe šírili pomalým tempom. Vynálezu sa však chopila Amerika a už na začiatku 20. Storočia vybudovali stovky kilometrov betónových ciest. Po prvej svetovej vojne sa betónové cesty budovali už po celom svete.

Pýchou dnešného moderného staviteľstva sú autostrády- diaľnice. Diaľnica musí byť najmenej 25 m široká, aby sa na ňu vmestili dve krajnice, dva odstavovacie pásy, dva sedem až osem metrov široké jazdné pruhy a stredný deliaci pás. Lenže ani diaľnice nie sú bez problémov. Monotónnosť rovných sivých pásov a vysoké rýchlosti sú neraz príčinou havárií.

Európske krajiny spájajú tisícky kilometrov medzinárodných ciest. Sú označené písmenom E , čo znamená Európa. Keby ste sa náhodou niekedy nevedeli v cudzom svete vynájsť, hľadajte cestu, ktorá sa napája na E14, alebo E15.Určite vás zavedie domov.