Pieniny

Pieniny
Pieniny sú súcastou bradlového pásma, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a
vonkajších Karpát. Vyznacujú sa mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou,
ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežiciek a bradiel
rozmanitého tvaru, ktoré spolu s prielomom Dunajca vytvárajú výrazné krajinné
dominanty.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
VYHLÁSENÝ: 16. Januára 1967
VÝMERA: 3 750 ha, ochranné pásmo 22 300 ha
PRVORADÁ FUNKCIA: prírodno-ochranná
DRUHORADÉ FUNKCIE: turistická a športová
STREDISKÁ TURISTIKY, ŠPORTU A CESTOVNÉHO RUCHU: Cervený Kláštor, Lesnica
RASTLINSTVO
vyše 900 druhov vyšších rastlín
120 druhov machorastov
300 druhov húb
80 druhov lišajníkov
16 západokarpatských endemitov
ŽIVOCÍŠSTVO
840 druhov motýlov
900 druhov chrobákov
98 druhov mäkkýšov
200 druhov stavovcov
POLOHA
- prevažná cast Pienin sa rozkladá na území Polska, menšia – južná cast– na severnom
Slovensku
- Pieniny môžeme rozdelit na štyri casti:
1. Spišské Pieniny
2. Czorsztynské Pieniny
3. Pieniny
4. Malé Pieniny
- najzaujímavejšia jaskyna na slovenskej strane je Aksamitka v masíve Haligovských
skál
- najkrajšie lesy sú na Kláštornej hore
- v Pieninách je velké množstvo endemických druhov fauny
- starostlivost o prírodu na celom území Pienin sa neustále zvyšuje
- v Pieninách sa nachádzajú tri chránené územia:
1. Rezervácia Pieniny – prielom Dunajca
2. Haligovské skaly
3. prírodný výtvor – prielom lesníckeho potoka
- ochranné pásmo zaberá plochu viac ako 30 obcí
- sú tu dalšie tri chránené územia:
1. Jezerské jazero pri Jezerskom
2. Jarabinský prielom pri Jarabinej
travertínové jazero Kráter pri Vyšných Ružbachoch
Národný park Pieniny
Vyhlásený: 1.1.1967
Výmera: 3750 ha (ochranné pásmo 22 444 ha)
Geomorfologický celok: Pieniny, Spišská Magura
Okresy: Kežmarok, Stará Lubovna
Pieninský národný park je hornaté územie v bradlovom pásme Pienin. Jeho pestrá
horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja,
podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežiciek. Oblast je
približne v strede prerezaná hranicnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou.
Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál.
Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyna Aksamitka - najväcší a
najvýznamnejší predstavitel jaskýn v štruktúre krasu bradlového pásma.
Územie je lesnaté so zachovalými jedlovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami
na skalách.
V druhovo bohatej flóre sa uplatnujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom
endemitov. K pieninským endemitom patrí králik Zawadského, nevädza Triumfettova
pieninská, kuricka štetinatá pieninská. Známy je výskyt vzácneho glaciálneho reliktu
pieninskej flóry, borievky netatovej.
Pre Pieniny je zo zoogeografického hladiska zaujímavý stret areálov druhov
chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s
východokarpatskými.
Z obdobia postglaciálnej klímy sa ako relikty z vtákov zachovali pôtik kapcavý a tesár
cierny. Z dalších vzácnejších druhov tu hniezdi vcelár obycajný, výr skalný, kuvicok
vrabcí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a iné.
Stabilnou je populácia rysa, macky divej a vydry.
Pieninský národný park nadväzuje na polský Pieninski Park Narodowy.
PIENAP sa rozprestiera v tieni Tatier uprostred Magurských lesov. Na jeho ploche sa
nachádza niekolko vápencových vrchov, hlbokých tiesnav a dravý tok rieky Dunajec.
Najvyšším vrcholom Pienin je Holica /824m/. Najvyšším vrchom parku je Repisko
/1259m/. Za svoj jedinecný a výzorovo prítažlivý reliéf s bohatou a pestrou faunou i
flórou Pieniny vdacia rôznym klimatickým procesom, hlavne eróznej cinnosti vody. Za
stárocia tu vznikla hustá siet dolín, chrbtov a krasových javov. Dravý tok rieky Dunajec
sa hlboko zarezal do vápencových skál a vytvoril malebnú tiesnavu. Na území sa
nachádzajú minerálne pramene s liecivými úcinkami, vdaka ktorým vznikli na území
pocetné kúpele.
________________________________________ __________________________
Zdroje: