Petržalka (história)

Petržalka (história)
Hovorí sa, že kto nemá pamät, nemá budúcnost. Našou pamätou sú staropetržalcania,
ktorí nás ucia milovat toto územie a jeho históriu. Našou pamätou sú historické
záznamy, ktoré hovoria o tom, že už v dávnoveku tu existoval brod medzinárodného
významu, že zaciatky osídlenia tohto územia siahajú do 13. storocia. Podla zatial
najstaršieho opisu chotára dnešnej Petržalky tu vznikol majer Flezyndorf. Toto isté
územie spomína listina Ladislava Kuzmánskeho z roku 1278, ktorou panovník daroval
bratislavskej kapitule túto zem, vyludnenú akiste následkom tatárskeho vpádu a
stálych pohranicných nepokojov. Práve táto udalost nás inšpirovala k založeniu tradície
- osláv Dna Petržalky - osláv pamäte, prítomnosti a verme, že aj budúcnosti.
Územie, na ktorom sa nachádza Petržalka, má za sebou bohatú históriu, poznacili ho
casy rozkvetu i úpadku.
K roku 1672 sa viaže prvá doteraz známa správa o miestnej sakrálnej stavbe na
vyvýšenom brehu pecenského ramena Dunaja. Základy na úpravy miestneho terénu
položila Mária Terézia svojim nariadením postavit hrádze proti záplavám. Za novou
pobrežnou hrádzou vznikol v roku 1773 petržalský park, nazývaný aj Sternallee. V case
napoleonských vojen pocítila Petržalka nicivost vojenského obliehania, ktoré znamenalo
pre jej obyvatelov tažkú skúšku.
V mierových casoch sa stávala Petržalka coraz viac miestom oddychu bratislavských
obyvatelov, v tomto období postavili na petržalskej strane Dunaja v susedstve bývalej
stanice propeleru štýlovú kaviaren Au-caffé a letné divadlo - amfiteáter Aréna. V roku
1866 mala Petržalka 594 obyvatelov a 103 domov.
Velké škody narobili v Petržalke požiare, ktorých následky tažko dolahli na všetkých
obyvatelov obce, preto sa rozhodli založit dobrovolný požiarny zbor.
Petržalku spojil natrvalo s Bratislavou prvý železnicný most, postavený v roku 1891.
Predchádzajúce mosty boli drevené a casto ich nicili lady alebo povoden. Napriek tomu,
že Petržalka bola v dvadsiatych rokoch 20. storocia najväcšou obcou v Ceskoslovenskej
republike, mala len jednu ludovú školu. Postupne sa tu však v dalších rokoch budovali
štátne ludové školy, meštianska i evanjelická ludová škola.
Rozvoj kapitalizmu neobišiel ani Petržalku, vzniklo tu niekolko väcších i menších
priemyselných podnikov, cím sa Petržalka stávala aj dôležitou dopravnou križovatkou.
Podstatná cast obyvatelov obce žila v tom case v znacnej biede, co podnietilo
usporiadanie niekolkých dobrocinných akcií.
Rozpínavost fašizmu a tragické udalosti, ktoré postihli Ceskoslovenskú republiku v
dôsledku Mníchova, drasticky zasiahli aj do vývoja Petržalky. V roku 1938 bola obec
pripojená k fašistickému Nemecku. Roky fašistickej poroby predstavovali pre Petržalku
najtemnejšie obdobie v jej histórii, boli to roky biedy, odriekania, udavacšstva a
perzekúcií. Po oslobodení Sovietskou armádou Petržalka pripadla znova k
Ceskoslovensku. Krátko po oslobodení odkryli pri severozápadnom múre miestneho
cintorína 5 masových hrobov so 460-timi obetami nacistickej beštiality. Obyvatelia obce
vybudovali spolocný pamätník s menami 53 indentifiovaných osôb ako trvalý dokument
zverstiev fašistov na väznoch koncentracného tábora v Petržalke.
Súcastou Velkej Bratislavy sa Petržalka stala v roku 1946.
Od roku 1973, kedy padlo rozhodnutie o likvidácii starej Petržalky, sa kryštalizovala
súcasná podoba tohto sídliska. Došlo k obrovskému nárastu domov, bytov i poctu
obyvatelov, co ovplyvnilo výzor ale aj charakter Petržalky. Pre skvalitnenie a
spríjemnenie života sa v minulých rokoch urobilo mnoho, výsledky sú však viditelné už
dnes. Vybudovanie dalších mostov, ktoré umožnujú cestovat do všetkých kútov
Bratislavy, prvej petržalskej nemocnice, ale aj obnova budov a priestorov, ktoré v
minulosti mali velký význam, to všetko smeruje k stále krajšej Petržalke a k návratu k
našim tradíciám.