Peter Karvaš - Polnočná omša

Citáty :



Marián : Za prekrývanie partizána - smrť. Za zatajenie neznámeho človeka - smrť. Za pomoc osobe nevedenej v evidencii - smrť. Prejde im chuť - raz navždy!



Vilma : Musela prísť! Dobre tak! Ľudia sa už do kože nepratali! Nehanebníci! Sodomiti! Zlata sa nažrali, boha zapredali...párili sa už ani tí psi na ulici! Teraz prišiel trest boží - nuž trpte!



Vilma : Ničoho sme sa nedopustili. Boh nás netresce, ale skúša.



Marián : Neviete...ako vyzerá peklo! Nič neviete. Voľakedy som sa nazdával, že tam čerti rohatí varia duše v kotloch...He. Somárstvo, čo? Potom som si predstavoval, že je peklo taký velikánsky koncentrák...a plno popravných čiat a vápenných hrobov...Aj to je sprostosť - veď či sa dá popraviť mŕtvy človek? Ale teraz už viem, ako vyzerá peklo. Je to také šíre pole...všade špinavá hmla... A na tom poli - deti...Behajú sem i tam... akoby sa naraz boli pojašili alebo čo...Kučeravé deťúrence s velikánskymi okáľmi...s roztrhanými nohavicami a s holými zadkami ani ružové jabĺčka... To je peklo.



Marián : Zakapeme na tvojho syna! Kvôli nemu všetci zahryzneme do zeme...! Ja sa bez neho zaobídem, boha mu!



Vilma : Že sa nehanbíš...Musíme podstúpiť všektko. Musíme Ďurka zachrániť.



Marián na adresu židov : Nevráti sa! Môžete spokojne spať! Človek strelený do tyla a spálený vo vápne sa nemôže vrátiť!



Vilma o bohu : Nechaj ty boha! On vie, čo robí! Či ho my môžeme pochopiť...? Ak sa stalo, čo sa stalo - nuž on tak chcel! Tak a neinak! My sme iba jeho nástrojom-



Odpoveď od Paľa : Bravo! Až prídu naši a opýtajú sa nás: Kto je zodpovedný za tieto beštiálne zločiny proti ľudskosti? Kto utopil ideály humanity v strašnom mori krvi...? Povieme: Obráťte sa láskave na pánaboha - za všetko je zodpovedný on!



Vilma : To je pán dôstojník. Myslíte na Ďurka! Musíme ho zachrániť, čo by sme hneď ostali o žobráckej palici, rozumiete?! Ďurko nesmie umrieť! Na nič iného nemyslite - iba na Ďurka! Pánboh ho chrni! Počuli ste?!



Brecker : Áno...syn je pýcha! Matky a otcovia môžu mať dcéry, vlasť - má vždy synov! Dcéry zbožňujeme, ale na synov sme pyšní!



Ďurko : Katka...Katka, povedz - zradia ma?

Zradia ma, Katka? Zradia...?! Ja viem dobre, že ma nezradia - ale prečo...? Lebo si na rátacej mašinke vyrátali, že bude lepšie držať s nami! Boja sa boja - všetci! Paľo bol v povstaní, aj keď len na skok - vie, kto sú partizáni...Otec sa bojí o rodinu, o povesť, o obchod... Mama sa bojí božieho trestu... Marián sa bojí Paľa a rodičov a Angely... A všetci sa boja mňa!



Marián Breckerovi : Od zbabelosti...! Kristaboha ja tvojho oficierskeho! Kto ma do toho dostal...! kto nás učil - vyzuť, do tyla, zakopať! Kto do nás hučal, že bude nová Európa, čo? Kto sľuboval hory doly a kto púšťa teraz boľševikov na Slovensko, čo?!



Brecker : Tak. Ja som ho zabil! A vy? Vy ste kto, prosím? Trúchliaci pozostalí...? Smútiaca rodina...?!



Brecker : Zdá sa, že jediný, kto sa k vášmu synovi správal celkom korektne, som ja. Nezveličujem, ak poviem, že všetko prebehlo absolútne dokonale. Povedal by som - hygienicky. Smrť nastala za zlomok sekundy.



Brecker : Tak ak vás to zaujíma - áno. Celé mesto. I vás, madam! I teba! A nie takým primitívnym spôsobom, aký som nútený používať. Nedostal by som hysterický záchvat ako pán komandant! To si pamätajte! - Ja iba vykonávavam dejiny. Môj odbor nie sú vlastne mŕtvi, ale štatistika. A ak chcete vedieť - nudí ma to. C est la guerre. Keby nebolo tu i tam nejakého občerstvenia...Partizán Juraj Kubiš bol takýmto občerstvením. To jeho dievča mohlo byť takýmto občerstvením - ďaleko neušla, o hodinu ju máme. Na to sa spoľahnite!



Paľo klame Katke : Psi prašiví...! Vy si, Katka, neviete predstaviť, čím sme tu prešli! Viem, ani vám nebolo ľahko...tamhore..Ale tu...Ďurka popravili! Mariána odvliekli! Angele na česť siahli! Ponižili, mučili, vykradli nás...!



Valentín klame Katke : Ech...čo tí tu navystrájali...kto by to bol veril...? Veď sú to kultúrni ľudia ako my, nie dáke obludy...- A ja som o ničom nevedel...! Mne v tomto dome nikto nič nepovie...! Aj tak zle počujem, nikdy neviem, čo sa tu robí... Ale teraz musíme pokope, Katka...ako rodný s rodným...V kresťanskej láske...



Postavy :

Valentín Kubiš

Vilma - jeho žena

Marián - starší syn

Ďurko - mladší syn

Angela - ich dcéra

Paľo - jej muž

Katka - Ďurkovo dievča

Poručík Brecker