Peter Jaroš : Tisíc ročná včela

Peter Jaroš : Tisíc ročná včela
(román)
Generačný román zachytáva príbehy viacerých, po sebe nasledujúcich generácií rodín, ich osudy, vzájomné vzťahy a spolunažívanie členov rodín. Väčšinou má bohatú dejovú líniu, pretože okrem hlavných postáv sleduje aj život menej dôležitých postavičiek. Generačný romám môže mať aj autobiografický charakter, keď spisovateľ čerpá z vlastnej minulosti (detstva) a prítomnosti.
- rodinná sága – má bohatú dejovú líniu,
- román je oslavou ľudskej práce (roľníctvo, murárstvo)
- pracovitosť, vytrvalosť sú vlastnosti, ktoré majú aj včely,
- dôležitá je tu aj láska - krásna, úprimná
- vypočítavá, tragická
- Dej sa odohráva v Hybe (rodisko autora) v rokoch 1891 – 1918.

Starý Pichanda – roľník murár.
Murárčil po celom Rakúsko - Uhorsku. V dedine bol obľúbený – vedel rozprávať zaujímavé príbehy, rád sa zabavil pri víne. V jeho rodine vládla dobrá nálada.
Bol iný ako ostatní dedinčania – nechodil do kostola, mal rád mapy, zemepis – sníval o ďalekých krajinách. Včelárčil a zaoberal sa ovocinárstvom (skúšal novoty).
- Život ďalších generácií bol už menej harmonický.
Syn Valent: - Vyštudoval právo, stal sa pánom.
Oženil sa s vypočítavou, bohatou Hermínou. (Jeho bývalá milá Hanka zomiera pri pôrode aj s Valentovým dieťaťom).
Dcéra Kristína- V prvom manželstve nemohla mať dieťa. Ako vdova žila s Julom
Mitronom a porodila 2 nemanželské deti. Starla sa aj o slabomyseľnú Julovu ženu -Matildu.
Syn Samo – sa oženil s Máriou a zostali u rodičov.
Samo bol tiež murárom a roľníkom , no zárobky už boli malé a boli časté štrajky.
Prezývali ho včela (chodil do včelína) a tiež bol kritický k náboženstvu.
Mali 6 detí.
Najstaršieho Janka zastrelili pri jeden demonštrácii, ktorej boli len svedkami.
Dcéru Emu usmrtili mlynské remene.
Ostatné deti dal vyštudovať:
Samko Peter Karol Marek
- horár - hodinár - umelecký maliar Ani jemu sa nedarilo.
Odišiel so ženou
do Ameriky. Odišli na (1. svetovú) vojnu a už sa nevrátili.

- Dej prerušujú historické dokumenty o obci Hybe, novinové správy o bojoch -
Kombinácia umeleckého štýlu s publicistickým alebo s odborným je typický znak postmoderny.

- Autor využil znaky magického realizmu: neskutočné javy, sny sú včlenené do realistického rozprávania.
- Nachádzame tu fantazijné, groteskné, zázračné a absurdné prvky (sen Martina Pichandu o tom, ako hrá v bruchu veľryby karty so svojou bývalou milou.



Rodokmeň rodiny Pichandovcov:
Martin Pichanda + žena Ružena


Samo + Mária Valent + Hermína Kristína + Matej
+
Julo Mitron
Janko Samko Peter Karol Ema Marek

Ivan Žofka

Román je sfilmovaný – režisér : Juraj Jakubisko (nemanželské deti)
Ďalšia tvorba: Filmový scenár: Pacho, hybský zbojník


František Hečko: Červané vino

Dej sa odohráva vo vinohradníckej oblasti, na západnom Slovensku.
Opisuje osudy troch generácií Habdžovcov.
V postave Marka zobrazil Hečko sám seba.
Ústredné postavy:

Michal H. – bohatý, panovačný gazda.
Jeho žena Verona: bezcitná, skúpa, (navonok pobožná).
Michal sa nemohol zmieriť s tým, že jeho syn Urban sa oženil s chudobnou sirotou Kristínou.
Urban a Kristína a syn Marek– odchádzajú žiť do vinohradníckej dediny Vlčindol.
Žijú ťažkým ale čestným životom.
Po Markovi sa im narodili – Magdaléna, Cyril a Metod.
Keď Urban narukoval do 1. sv vojny, o gazdovstvo sa staral 10 ročný Marek a Kristína.
Michal nechcel vidieť Kristínu ani pri svojej smrteľnej posteli.
Keď Kristína ochorela, o gazdovstvo sa staral Marek s Magdalénou.
Michal po smrti zanechá ½ gazdovstva Marekovi. No žije na ňom stará mama Verona.
Urban postupne prichádza o všetko, začne piť a po smrti Kristíny sa celkom opustil.
Marek odchádza študovať do vinohradníckej školy.
V závere si Marek vezme za ženu svoju dávnu lásku Luciu (proti vôli jej otca). Podobne ako Kristína a Urban pred 20. rokmi odchádzajú s prázdnymi rukami. Odnášajú si iba svoju lásku.
Autor vyzdvihuje najvyššie hodnoty – prácu a lásku.
Rodokmeň rodiny Habdžovcov:
prababička

Michal Habdža + Verona


Urban + Kristína Mikuláš Filip


Marek + Lucka Magdaléna Cyril a Metod Adamko