Perzská ríša Achaimenovcov vznikla približne v 6. st. pr. n. l. Osvojili si babylonskú kultúru, používal staré klinové písmo upravené na 36 hlások (podľa fénického). Panovník Darájavauš I. (Dáreios) zaujímavými nápismi vyzdobil mestá Súsy a Persepolis. Nádherné skalné reliéfy nájdeme v oblasti Bahistúnu a Nakše Rustame. Z ďalších miest spomeňme Kandahár, Sardy a napr. aj Baktru. Obyvatelia Perzie boli zaťažovaní nemilosrdnými daňami potrebnými na udržiavanie chodu ríše. Perzia bola kozmopolitná, čo dokladajú napr. aj reliéfy nájdené na obradnom schodisku vedúcom do apadany (hlavná audienčná miestnosť v Persepolise). Dochovali sa na nich posolstvá 23 národov prinášajúcich dari či poplatky (tribúty). Achaimenovské paláce boli zároveň aj správnymi centrami. Skutočným centrom moci bol ale palác v Súsach. Územie Perzie bolo obrovské, napr. v 5. st. pr. n. l. zahŕňalo aj staré jadro Egypta, Babylónie, Asýrie, Malú Áziu, údolie rieky Indu a iránsku náhornú plošinu.
Oficiálnym náboženstvom bolo "učenie Zarathuštru", kt. žil asi v 7. st. pr. n.l. a hlásal večný zápas boha dobra Ahura Mazdy (Ormuzda) a boha Dobra Anró Mainjuš (Ahriman). Človek mal žiť čistým životom, pomíhať bohovi dobra a po smrti získať blaženosť. Pozostatky svätých písiem iránskych sa nazývajú Avesta (zákon). Avestu tvoria knihy Vendidad (zákon protidémonský), Jasna (obahuje rozl. motlitby vo forme litánií a gáthy - veršované spevy) a tzv. Malú Avestu, kt. najdôležitejšou súčasťou sú jašty (chválospevy).
Zarathuštrovo náboženstvo sa rozpadalo zároveň s rozkladom ríše Peržanov (cca za Alexandra Veľkého). V tomto období žil aj reformátor Máni (216 pr. n. l.), ktorý sa snažil zlúčiť perzskú tradíciu s krasťanstvom a indickou filozofiou buddhizmu a vytvoriž tak svetové náboženstvo. Jedho snahu ale jeho súputníci chápali ako protinárodnú a manicheizmus bol tvrdo potláčaný. Z vyznávačov Zarathuštrových dnes zostala v Indii le n sekta Parsov. V 7. st. n. l. sa vlády definitívne ujal islam.