periodizácia literatury

3.Periodizácia literatúry
(Obraz človeka v umeleckej literatúre od najstarších čias po súčasnosť. Porovnanie jednotlivých literárnych periód.)
STAROVEK
( 3. tisícročie p.n.l – 5. storočie n.l.)
STREDOVEK
(5. storočie – 15. storočie)
HUMANIZMUS a RENESANCIA
( 14 stor. – 17. stor.)
BAROK
(16. stor. – 18. stor.)
KLASICIZMUS a PREROMANTIZMUS
( 17. stor. – 19. stor.)
ROMANTIZMUS
( ½19. stor.)
REALIZMUS
(koniec 19. stor. – zač. 20 stor.)
MEDZIVOJNOVÁ LIT.
(1918 – 1945)
LITERATÚRA PO ROKU 1945
SÚČASNÁ LIT. od roku 1989

ORIENTÁLNA LITERATÚRA
Delenie:
sumerská
achadská
staroegyptská
hebrejská
indická
antická (grécka, rímska)

Or.Lit. = EPOSY – predchodca románu, epický žáner, oslavovali hrdinské činy svojich panovníkov, vystupovali fantastické prvky, nadprirodzené bytosti, do deja zasahovali bohovia Kompozícia eposu:- propozícia – oboznámenie čitateľa s postavami a prostredím deja /enumerácia?/ - invokácia – vzývanie múz na pomoc napísať dielo - konflikt – bojová akcia, zápas, opis zápasu - zásah bohov do deja - opis vedľajších udalostí - víťazstvo – koniec boja, vyplýva didaktický zámer, myšlienka diela + ponaučenie - typické pre toto obdobie je, že človek, bohovia (vlastnosti ako ľudia) a príroda = JEDNOTA - Sumerská lit. – neznámy autor = Epos o Gilgamešovi (o priateľstve) Hebrejská lit. – Biblia(Starý, Nový zákon) Staroveká dráma – počiatky gréckej drámy súvisia s oslavami boha Dionýza, súčasťou bol zbor, prednášateľ, herec, súčasťou dram.vystupovania slovo + tanec Predst. – Euripides, Aischylos, Aristofanes, Sofokles – Kráľ Oidipus (nachádzajú sa tu typické zanky gréckej tragédie, keď veštiareň mu predpovedala osud a on mu chce uniknúť ale aj tak mu neunikne OSUD – človek sním zápasí za porušenie zákonov človeka stíha trest, osud je vopred predurčený; človek zápasí s osudom) dielo Antigona (zápas medzi štátnymi zák. a zákonmi ľudskosti) Grécka a Rímska lit. - Plautus – charakterové komédie, postavy z periférie spoločnosti (slúžky, vojaci) - komicky vystihuje neresti rím. spol. – krivé zrkadlo spol. - diela : Chvastúň, Komédia o hrnci Hómer – potulný slepý spevák, - eposy Ílias, Odysea – o trójskej vojne; Ezop – BÁJKY- krátky epický útvar, v kt. vystupujú persinifikované zvieratá, v závere vyplýva ponaučenie (zvieracie bájky) Rímsky básnici : Vergílius- pastierske eposy Horácius – rady do života/šťastie Ovídius-láska
STREDOVEK
( 5.- 15. storočie)

ľudia neboli spokojný s prítomnosťou, odvracali sa od pozemského života k nadpozemskému pretože pozemský ž. bol nepriateľný - dôraz sa kládol na FORMU ( ozdobnosť j., rétorický štýl, básnické prostr.) ale ja na OBSAH - tvorivá metóda – imitácia = napodobňovanie - kontrast: božské > ľudské

DELENIE : Feudálna svetská – historické veršované piesne, veršovaná epika, hlavná postava : zidealizovaný rytier- hrdinstvo si vyslúžil za vernosť národu i kráľovi - pamiatky – Nemecko Pieseň o Niebelungovi - Francúzsko Pieseň o Ronaldovi - Rusko Slovo u pluku Igorovom Mestská svetská – francúzsky žáner Fabliaux (fablio) = veršovaná poviedka - improvizované vystúpenia potulných spevákov (igricov) alebo hercov kt. humorne zosmiešňovali vyššie vrstvy Feudálna náboženská – tvorba bola prejavom náboženskej pokory - básne, žalmy, hymny, hagiografie (životopisy svätcov), legendy - legenda – veršovaný alebo prozaický žáner náboženského chrakt., obsahuje fantastické prvky a mytologické prvky, hl. post. Svätec, mučeník - autor svätý František z Assisi – Spievanky - Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi, Tri Svätoštefánske legendy, Moravsko – Panónske legendy - dramatická tvorba- spočiatku súčasť liturgie, slúžila na náboženské účely - mirakel (mirakúla) – útvar- záchrana kajúcneho hriešnika - ak sa dostávajú svetské prvky, znaky do hier, vznikali mistéria – svetské aj náboženské prvky
HUMANIZMUS A RENESANCIA
(14. – 17 stor.)

zač. v Taliansku (13./14.stor.), obdobie vynálezov : Kopernik, Galilei, kompas, strelné zbr. - znovuzrodenie antiky – najväčšia inšpirácia, obnovenie človeka v duchu ant. Ideálov (obroda) - odmietali feudálne a cirkevné myslenie - prekladali ant. Liter. Diela, mali mravoučnú funkciu - H – ľudský R – obroda, zmena - dôraz sa kládol na pozemský život, vyzdvihovali právo človeka na slobodné užívanie života, radosť / potešenie z pozemského života - vyzdvihovala sa úloha rozumu, význam jednotlivca Taliansko – Danté Alighieri – Božská komédia (100 spevov, Raj, Očistec, Peklo) G. Bocaccius – Dekameron F. Petrarca – Sonety pre Lauru Francúzsko – F. Vilón – Malý testament, Veľký testament F. Rabelais – Gargantuel a Pantagtruel Španielsko – Calderon de la Berca – Život je sen Lafé de Vega F minet de Cervantes de Savedera – Dômyselný rytier Don Quijóte de la Manche Anglická H a R lit. – William Shakespeare – tragédie, komédie, tragikomédie, hist.hry - hrdinovia majú silné citové a myšlienskové protiklady - osudy končia tragicky, napriek tomu sa nevzdávajú vznešených ideálov - Komédia omylov; Richard III.,II.; Hamler, Rómeo a Júlia, Othelo, Kráľ Lear, Mackbett, Búrka BAROK ( 16. – 18. stor.) - zač. v španielsku a taliansku - B – pochádza z výtvarného umenia, neskôr zasiahol aj L, znaky – dekoratívnosť, pompéznosť, patetickosť - situácia v spol. nebola priaznivá, obdobie tureckých vpádov, 30. ročná vojna, náboženské nepokoje – neistota - pozemský život nepriateľný / obracali svoju pozornosť najmä na nadpozemský život ale aj na pozemský kt. zobrazovali ako rýchlo pominuteľný, skazený - veľa protikladov v tom, že kládli nadpozemský ž. ako vzor, dokonalosť, pravda (duchovné >materiálne, staré > nové, sily zla > sily dobra, túžba po nadpoz.ž. > strach zo smrti ) - jazyk a výrazové prostriedky – antitéza ( protiklad – Kvety zla), hyperbola, ozdobnosť

DELENIE : náboženský B – katolícky, protestantský Svetský B – šľachtický, meštiansky, ľudový Predstavitelia : Torquato Tasso - Oslobodený Jeruzalem (špan.) John Milton – Raj stratený, Raj znovu nájdený (angl.) nemec - Hans Chriestoffel von Griemelhasen – Dobrodružný Simplicius Simmplicisimus česká lit. – Ján Amos Komenský – reformátor školstva v diele Didactica magma (Veľká didaktika) uviedol reformu školstva slovenská lit. – memoáre a cestopisy- zaznamenávali udalosti spojené s Turecko – tatárskym zajtím/ náboženským prenasledovaním/ súdy ... - Štefan Pilárik st. - didakticko – reflexívna poézia – Benický, Gávlovič - Matej Bel, Ján Simonides, Móric August Beňovský KLASICIZMUS (17. – 19. stor.) - K- odvodené od Klasik – dokonalý – vychádzal z filozofie racionalizmu (racio – rozum) - umenie a lit. slúžila vyšším spoloč. vrstvám (králi, šľachta – mecenáši Um.) - zdôrazňovala sa úloha rozumu v U - svet sa zobrazoval pravdivo lebo iba v pravde je obsiahnutá krása, - objektívne spoznávanie skutočnosti, zdôrazňovala sa harmónia, súlad, presnosť, poriadok - inšpirácia- renesancia čiže ja antika - mravný konflikt členenie žánrov : - vysoké žánre – elégie, ódy, eposy, veršované drámy, tragédie, postavy z vyššej spol vrstvy - nižšie žánre – komédie, frašky, každodenné problémy ľudí francúzska dráma – Peire Corneille, Yean Racine – len tragédie - Yean Baptiste Poguelin pseudonym Moliére – ? morálky Tartuffe, Misantrop, Škola Mužov, Škola žien, Lakomec slovenská lit. – idea osvietenstva , Bajza, Fándly, Bernolák, Kollár, Hollý ROMANTIZMUS (½ 19. stor.) - pád feudalizmu, nastupuje kapitalizmus - obdobie Veľkej fran. burž. Revolúcie - keďže revol. nanplnila ich očakávania, ľudia sa cítili bezmocný, nepochopený cudzincami v spol. - izolácia od spol. / dostávajú sa do duše, do svojho vnútor. Sveta - rozpor ideálu(sen o lepšej spol.) a skutočnosti (nenaplnenie snov) = revolta – romantizmus - zanky : cit, fantázia, obrazotvornosť (mohli preniknúť do svojho vnútra) - nový hrdina – TITAN- nositeľ mimoriadnych schopností,no v snahe niečo dosiahnuť umiera - postavy LD- samota, nepokoj, opustenosť - autoštylizácia – stotožnenie sa autora sa postavou (cez postavu vyjadruje myšl.) - žánrový / druhový synkretizmus (miešanie žánrov, druhov) - inšpirácia v antike – romány, lyricko- epické skladby , rozdiel so slovenskou tvorbou kde bola inšpirácia ľudová slovesnosť – balady, témy minulosti Francázska lit. - Victor Hugo – snaha zobraziť ľstivú politiku fr.cirkev. hodnost. - Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári Nemecká lit. – Johann Wolfgang Goethe – Utrpenie mladého Wertera, Faust - Henrich Heine , Fridrich Schiler, Novalis Anglická lit.- Geroge Gordon Byron – Childe Haroldova púť, Don Juan Ruská lit. – A. S. Puškin – Eugen Onegin, Kapitánová dcéra - Lermontov – Hrdina dávnych čias Poľská R lit. – Adam Mickiewicz Maďarská R lit. – Sándor Petofi Česká R lit. – Jozej Kagfan Tyl, Karol Jaromír Erben, Karel Hynek Mácha, B. Němcová Slovenská R lit. – Štúrová generácia – Štúr, S. Chalupka, Sládkovič, J. Král, J. Botto