Pedosféra

Pedosféra
Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášta pôsobením
pôdotvorných cinitelov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf,
podzemné a podpovrchové vody a vplyv cloveka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná
veda – pedológia.
Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická
cast. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo volných priestoroch medzi pevnými casticami pôdy t.j. v
pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznacuje priaznivým pomerom medzi pevným,
tekutým a plynným podielom.
Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitost a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické
(úrodnost – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnostou pôdy je
zrnitost, t.j. velkost horninových a minerálnych castíc. Castice väcšie ako 2mm tvoria
skelet a castice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych
pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitost (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy
lahké – piesocnaté
: pôdy stredne tažké – hlinité
: pôdy tažké – ílovité
Pôdna štruktúra je schopnost pôdnych castíc zhlukovat sa alebo rozpadávat sa na
štruktúrne agregáty. Najdôležitejšia vlastnost pôdy je úrodnost – schopnost pôdy
poskytovat rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojit ich požiadávky na
vodu, živiny a pôdny vzduch pocas celého vegetacného obdobia. Pôdotvorné cinitele:
Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ
Pôdotvorné cinitele podmienujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka
triedenia pôd. Urcitý pôdny typ je velká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne
rovnakej kombinácie pôdotvorných cinitelov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi
zákonitostami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnost ( šírkovej pásmovitosti) a
vertikálna zonálnost (výškovej stupnovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne.
V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa
pôdna hmota obohacuje o volne a volne oxidy. Zóna cervených pôd saván:
Zaberá najväcšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Dalej od rovníka v suchom
tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia.
Využívajú sa prevažne ako pasienky.
Púštové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v
nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a cervenozeme
vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a
juhovýchodnej Cíne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy
obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy,
bavlna, tabak, sója, cajovník.
Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej
humusu, sú suchšie a casto bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky.
Cernozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma
cernozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z korenov stepných tráv a
bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivocierny humusovitý horizont.
Cernozem má kvalitný humus, vela živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete
(svetové obilnice).
Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma.
Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestnuje ílové
castice z hornej do spodnej casti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod
humusovým horizontom A, ktorý väcšinou nepresahuje 30cm, leží mocný
hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových
horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väcšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú
typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy:
Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie
a Kanady. Prebieha tu podzolizacný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ),
silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnost.
Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota
ovplyvnuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota
sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú
zamrznuté a v lete rozmocené. Pedosféra
Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášta pôsobením
pôdotvorných cinitelov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf,
podzemné a podpovrchové vody a vplyv cloveka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná
veda – pedológia.
Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická
cast. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo volných priestoroch medzi pevnými casticami pôdy t.j. v
pôdnych póroch.
Úrodná pôda sa vyznacuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným
podielom.
Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitost a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické
(úrodnost – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnostou pôdy je
zrnitost, t.j. velkost horninových a minerálnych castíc. Castice väcšie ako 2mm tvoria
skelet a castice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych
pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitost (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy
lahké – piesocnaté
: pôdy stredne tažké – hlinité
: pôdy tažké – ílovité
Pôdna štruktúra je schopnost pôdnych castíc zhlukovat sa alebo rozpadávat sa na
štruktúrne agregáty. Najdôležitejšia vlastnost pôdy je úrodnost – schopnost pôdy
poskytovat rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojit ich požiadávky na
vodu, živiny a pôdny vzduch pocas celého vegetacného obdobia. Pôdotvorné cinitele:
Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ
Pôdotvorné cinitele podmienujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka
triedenia pôd. Urcitý pôdny typ je velká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne
rovnakej kombinácie pôdotvorných cinitelov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi
zákonitostami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnost ( šírkovej pásmovitosti) a
vertikálna zonálnost (výškovej stupnovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne.
V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa
pôdna hmota obohacuje o volne a volne oxidy. Zóna cervených pôd saván:
Zaberá najväcšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Dalej od rovníka v suchom
tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia.
Využívajú sa prevažne ako pasienky.
Púštové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v
nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a cervenozeme
vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a
juhovýchodnej Cíne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy
obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy,
bavlna, tabak, sója, cajovník.
Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej
humusu, sú suchšie a casto bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky.
Cernozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma
cernozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z korenov stepných tráv a
bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivocierny humusovitý horizont.
Cernozem má kvalitný humus, vela živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete
(svetové obilnice).
Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma.
Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestnuje ílové
castice z hornej do spodnej casti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod
humusovým horizontom A, ktorý väcšinou nepresahuje 30cm, leží mocný
hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových
horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väcšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú
typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy:
Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie
a Kanady. Prebieha tu podzolizacný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ),
silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnost.
Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota
ovplyvnuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota
sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú
zamrznuté a v lete rozmocené. Pedosféra
Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášta pôsobením
pôdotvorných cinitelov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf,
podzemné a podpovrchové vody a vplyv cloveka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná
veda – pedológia.
Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická
cast. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón..
Pôdna voda a vzduch sú vo volných priestoroch medzi pevnými casticami pôdy t.j. v
pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznacuje priaznivým pomerom medzi pevným,
tekutým a plynným podielom.
Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitost a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické
(úrodnost – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnostou pôdy je
zrnitost, t.j. velkost horninových a minerálnych castíc. Castice väcšie ako 2mm tvoria
skelet a castice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych
pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitost (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy
lahké – piesocnaté
: pôdy stredne tažké – hlinité
: pôdy tažké – ílovité
Pôdna štruktúra je schopnost pôdnych castíc zhlukovat sa alebo rozpadávat sa na
štruktúrne agregáty.
Najdôležitejšia vlastnost pôdy je úrodnost – schopnost pôdy poskytovat rastlinám také
životné podmienky, ktoré môžu uspokojit ich požiadávky na vodu, živiny a pôdny
vzduch pocas celého vegetacného obdobia. Pôdotvorné cinitele:
Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ
Pôdotvorné cinitele podmienujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka
triedenia pôd. Urcitý pôdny typ je velká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne
rovnakej kombinácie pôdotvorných cinitelov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi
zákonitostami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnost ( šírkovej pásmovitosti) a
vertikálna zonálnost (výškovej stupnovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne.
V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa
pôdna hmota obohacuje o volne a volne oxidy. Zóna cervených pôd saván:
Zaberá najväcšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Dalej od rovníka v suchom
tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia.
Využívajú sa prevažne ako pasienky.
Púštové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v
nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a cervenozeme
vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a
juhovýchodnej Cíne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy
obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy,
bavlna, tabak, sója, cajovník.
Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej
humusu, sú suchšie a casto bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky.
Cernozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma
cernozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z korenov stepných tráv a
bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivocierny humusovitý horizont.
Cernozem má kvalitný humus, vela živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete
(svetové obilnice).
Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma.
Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestnuje ílové
castice z hornej do spodnej casti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod
humusovým horizontom A, ktorý väcšinou nepresahuje 30cm, leží mocný
hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových
horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väcšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú
typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy.
Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské
plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizacný proces – chemický rozklad
minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú
prirodzenú úrodnost.
Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota
ovplyvnuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota
sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú
zamrznuté a v lete rozmocené.