Pedosféra

Pedosféra
Základné poznatky o pedosfére
Pôdotvorné cinitele: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf,
podzemné a podpovrchové vody a vplyv cloveka, cas. Pôda sa skladá z neživej a živej
zložky. Pedológia, Pedogeografia
Pedológia: zaoberá sa štúdiom pôd.
Pedogeografia: rozšírenie pôd, vztah pôd a ostatných zložiek krajiny, úlohu pôd v
krajine. Živá : živé organizmy- edafón
Neživá: anorganická a organická cast.
Anorganická: Pevný -minerálne a horninové casti
Kvapalný -pôdna voda,
Plynový -pôdny vzduch.
Organická: Humus( rozložené casti org.)
Pôdna voda a pôdny vzduch vo volných priestoroch- pôdnych póroch. Vlastnosti pôdy:
fyzikálne( zrnitost a štruktúra)
chemické( reakcia pôdy- zásaditá, kyslá, neutrálna a sorbcný komplex)
biologické( úrodnost- prirodzená a kultúrna)
zrnitost- velkost minerálnych a horninových castíc
Castice väcšie ako 2mm tvoria skelet a jemnozem, menšie ako 2mm íl, prachový
piesok, piesok.
Podla zrnitosti urcujeme pôdne druhy. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré
majú približne rovnakú zrnitost( textúru). Základné pôdne druhy: pôdy
lahké(piesocnaté)
pôdy stredne tažké(hlinité)
pôdy tažké(ílovité)
V horských oblastiach tvorí významnú zložku skelet. Dôležitá je aj pôdna štruktúraschopnost
pôdnych castíc zhlukovat sa alebo rozpadávat sa na štruktúrne agregáty. Od
nej závisí úrodnost pôdy. Najvhodnejšia je drobnohrudková štruktúra. Najdôležitejšia
vlastnost pôdy je úrodnost- schopnost pôdy poskytovat rastlinám také životné
podmienky, ktoré môžu uspokojit ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch pocas
celého vegetacného obdobia.
Vznik a vývin pôdy
Základná schéma
pôdotvorné cinitele + pôdotvorný proces + pôdne horizonty + pôdny profil + pôdny tip
Pôdotvorné cinitele podmienujú pôdotvorný proces.
Pôdotvorný proces je súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré
prebiehajú v pedosfére. Pôdne horizonty- zákonite usporiadané vrstvy, odlišujú sa
farbou a vlastnostami a možno ich pozorovat na pôdnom profile. Pôdny tip- základná
jednotka delenia pôd.
Urcitý pôdny tip je velká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej
kombinácie pôdotvorných cinitelov.
Zákonitosti rozšírenia pôd na Zemi
Pôdne typy Zeme sa menia s geografickou šírkou od rovníka k pólu a s nadmorskou
výškou od úpätí k vrcholom.
Geografické zonálnosti: horizontálna a vertikálna
Výnimku tvoria zóny nivné, ktoré sa vyskytujú pozdlž vodných tokov vo všetkých
pásmach- sú azonálne.
Pôdotvorné procesy a pôdne typy Zeme
 zóna cerveno-žltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov
-nachádza sa v rovníkových oblastiach
V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces- feralizácia, pri ktorom sa
pôdna hmota obohacuje o volné Fe2O3 a volné Al.  zóna cervených pôd
saván
-najväcšie plochy v Afrike a J. Amerike
Dalej od rovníka v suchom tropickom podnebí- proces oželeznenia- feritizácie, bližšie k
rovníku feralizácie .
 púštové pôdy tropického, subtropického a mierneho pásma
Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod
1%).
Púšte: piesocnaté, kamenisté, hlinité, štrkovité
 žltozeme a cervenozeme vlhkých subtropických lesov
-juhovýchod USA, stredná a juhovýchodná Cína, južné Japonsko
Pri chem. zvetrávaní sa pôdy obohacujú o oxidy Fe- oželeznenie.  gaštanové
pôdy
-suché nízkotrávnaté stepi
Sú plytšie a obsahujú menej humusu, sú suchšie a casto bývajú i zasolené.
 cernozeme
-vlhšie vysokotrávnaté stepi a lesostepi mierneho pásma
Cernozemný proces- hromadením kvalitného humusu z korenov stepných tráv a bylín
sa vytvoril hlboký (60-100cm) tmavosivý až sivocierny humusový horizont.
 hnedozeme
-spraše v nížinných dubových lesoch mierneho pásma
Proces ilimerizácie- presakujúca voda premiestnuje ílové castice z hornej do spodnej
casti, kde sa hromadia. Pod humusovým horizontom, ktorý väcšinou nepresahuje
30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont obohatený o íl.
 hnedé lesné pôdy
-listnaté lesy kontinentálneho pásma na silikátových horninách
Proces zaílenia- sialitizácie. Väcšinu pokrývajú lesy.  podzolové pôdy
-chladné podnebie s vysokými zrážkami, Európa, Euroázia, Kanada
Podzolizacný proces- chemický rozklad minerálov (okrem SiO2) silnými org. kyselinami.
 tundrové pôdy
-polárne krajiny s riedkou vegetáciou
Nízka teplota redukuje biotické i chemické procesy. Org. hmota sa rozkladá pomaly a
vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu, ktorý sa hromadí na tvrdej nerozloženej
hornine alebo na dlhodobo zamrznutej vrstve (permafroste).
Clenenie pedosféry na malom území
-ovplyvnujú zákonitosti podmienené miestnymi hydrologickými a geomorfologickými
cinitelmi
Na malých územiach aj pri rovnakej makroklíme sa pôdny pokryv zákonite mení podla
miestnych rozdielov hydrologicko-geologicko-geomorfologickýc h podmienok.
Pôda patrí k nenahraditelným prírodným zdrojom. Pre cloveka má mimoriadny význam
najmä v polnohospodárstve. Správnym spôsobom hospodárenia sa môžu dobré
vlastnosti pôdy, ktoré vznikali a vyvíjali sa po tisícrocia, udržovat a zlepšovat.
Neuváženými zásahmi ich môže clovek lahko poškodit alebo znicit.