Pedagogická psychológia
Predmet a systém pedagogickej psychológie
Predmet
Zmeny psychiky žiaka vplyvom výchovy Psychologické problémy pedagogickej činnosti učiteľa a jeho vplyv na žiaka Psychologické zákonitosti výchovno-vzdelávacieho procesu v školských a iných výchovných zariadeniach
Systém Všeobecné otázky Špeciálne otázky
Psychológia vyučovania
Psychológia výchovy
Špeciálno pedagogické otázky výchovy
Pedagogická psychológia
veda o človeku, špeciálna psychologická disciplína, vo vzťahu k pedagogike hraničná
Pedagogická psychológia patrí medzi špeciálnu psychologickú disciplínu.
Školská psychológia
samostatná aplikovaná psychologická disciplína, ktorá uplatňuje psychologické poznatky, prostriedky, metódy a techniky v podmienkach školy.
Významy:
Chápe sa ako jedna z disciplín k učiteľskej príprave a jej úlohou je integrovať, syntetizovať psychologické poznatky pre potreby riešenia konkrétnych školských situácií učiteľom. Chápe sa ako psychologická špecializácia a jej obsahom je náplň práce školského psychológa. Odborné psych. služby sa poskytujú prostredníctvom služieb psychológov ktorí môžu pracovať na školách.
Učenie Pojem učenie, zovšeobecnili sa tézy:
V učení sa správanie jedinca mení podľa výsledkov jeho vlastnej činnosti. Pre aktivitu učenia má hlavný význam motivácia. V úrovni učenia existujú individuálne rozdiely.
Žiadna teória učenia nedospela do štádia, aby ho vedela adekvátne objasniť.
Učenie je súčasťou všeobecnej psychológie, ktorá sa zaoberá procesmi ľudského a subhumálneho učenia. Vytvára umelé a izolované experimenty, vytvára modely učenia, triedi teórie učenia. Učenie je súčasťou pedagogickej psych., vytvára prirodzené a experimentálne situácie, skúma učenie v konkrétnej podobe, formuluje zákonitosti učenia vzhľadom na vek, na zvláštnosti osobnosti, obsah osvojovaného materiálu a podmienky učenia. V psychológii učenia sa využívajú poznatky: pedagogiky, kybernetiky, vedy o počítačoch, teória umelej inteligencie, kognitívnej vedy...
Učenie je zložitý proces s mnohými interakčnými zložkami.
Problémy učenia vznikajú ak je nedostatok v niektorej z týchto zložiek alebo v ich interakcii, čo komplikuje pedagogicko-psychologickú diagnostiku a sťažuje hodnotenie jedinca. O učení nestačí uvažovať ako o schéme, ktorá má rôzne časti, ale treba brať do úvahy interakčný proces a rozlišovať medzi zložkami nad ktorými má jedinec alebo žiak vedomú kontrolu, napr. rozhodovanie a tými, ktoré nemá pod kontrolou, napr. pamäť.
Tento model /rozdaný xerox/ sa používa ako všeobecný model posudzovania procesov učenia a komunikácie.
Na reprezentatívnej úrovni sú tri procesy:
percepcia
asociácia
expresia
Reprezentatívna úroveň je najvyššia, používa symboly vo vôľových aktivitách.
Na automatickej úrovni sú dva procesy: sekvenčná pamäť a združovanie. Táto úroveň obyčajne funguje pod úrovňou vedomia jednotlivca. Napr. si osvojujeme syntax. Obe úrovne sú podstatné pre učenie.
Tvorivosť
Tvorivosť sa dá vymedziť z hľadiska psychológie:
Tvorivá činnosť sa vymedzuje ako činnosť, ktorej výsledkom je niečo nové, a to
z hľadiska spoločnosti /vynález, dielo,…/
z hľadiska jednotlivca
i vtedy, ak žiak samostatne príde k poznatku
Tvorivosť znamená súhrn vlastností osobnosti, ktoré sú predpokladom pre tvorivú činnosť, alebo pre tvorivé riešenie problémov.
Kritériá:
novosť
originálnosť
nešablónovitosť
neuniformnosť
Cvičenie:
hrdina M... v.... p .... s....
Myšlienkové operácie:
konvergentné a divergentné
Konvergentné
logicko-deduktívne, uplatňujú sa v úlohách s jediným riešením, ide o zbiehavý typ myslenia do jediného bodu. Súvisí s rozvojom všeobecnej inteligencie, sú algoritmické, schématické, systematické.
Divergentné
využívajú sa v úlohách, v ktorých treba riešenie hľadať, objavovať, ide o rozbiehavý typ myslenia, uplatňuje sa pri úlohách s otvoreným riešením, súvisí s rozvojom tvorivých schopností.
Faktory tvorivosti /celosvetovo 24/:
Fluencia - /fluently – plynulý po ang./, schopnosť produkovať množstvo nápadov, bohatosť myšlienok a predstáv, sleduje sa uvoľnenosť myslenia Flexibilita, pružnosť myslenia – schopnosť vytvárať rôznorodé riešenia, schopnosť prekonať jeden smer riešenia a prejsť na iný Originalita – schopnosť produkovať nové myšlienky, ktoré sa líšia od iných, sú často dôvtipné, prekvapujúce, bystré Redefinovanie – schopnosť ktorá sa zakladá na zmene, či už zmene významu informácie alebo štruktúry spracovávaného Senzitivita – citlivosť na problém, sme citliví na problémy, schopnosť vidieť problém, nedostatok, medzeru... Elaborácia – schopnosť vypracovať riešenie do podrobnosti, detailov
Prekážky tvorivosti alebo brzdiace činitele rozvoja tvorivosti:
strach z toho, že budem smiešny – strach aktivuje náš lymbický systém a tlmí činnosť mozgovej kôry obava, či je moja schopnosť taká dobrá ako sa očakáva a spoliehanie sa na autoritu a mienku iných prílišné kritické hodnotenie vlastných myšlienok – cenzúra v mozgu, samopotláčanie vysoko vyvinuté superego – príliš aktívne svedomie plné zákazov druh osobnosti – príliš prispôsobivý jedinec, nevíri hladinu okolo seba, bude ticho, nebude spontánny negatívne osobnostné charakteristiky – extrémna snaha o perfektnosť, príp. prílišná bojazlivosť, trvalý pesimista... súvisí s potrebou moci a kontroly – uplatňovanie princípu moci a kontroly v zmysle toho, že iba oni majú pravdu, prekážka v tvorivosti vlastnej, ale aj okolia vyjednávači – vyjednávajú pri riešení konfliktov, získavajú obe strany, bývajú zvyčajne tvorivejší, kompromisy... časová tieseň – málo času, žiadna alebo minimálna tvorivosť malá pružnosť myslenia alebo funkčná fixácia – príklad so žobravým mníchom na večeri u kniežaťa – zjesť polievku bez lyžice.
IQ nie je žiadny podstatný znak človeka, ide iba o priemernú hodnotu niekoľkých schopností. To, čo o človeku vypovedá, je odhad hornej hranice jeho rozumovej kapacity. Pre školskú úspešnosť je rozhodujúca motivácia, rozhodujúci je profil nadania, alebo profil schopnosti jedinca.
Skutočný výkon v škole môžeme merať a hodnotiť len vzhľadom k profilu nadania. Výkon je vždy výkonom v pomere k daným schopnostiam. V škole sa nedá hodnotiť individuálne, máme rovnaké nároky na všetky deti, rovnaké chyby prinesú rovnaké známky.
KOGNITÍVNY ŠTÝL
Kognitívny štýl – oblasť štúdia - poznávania osobnosti, týka sa myslenia (predovšetkým vnímania). Chápeme kognitívny štýl ako organickú súčasť osobnosti.
Triedy KŠ
spojené s emočnými odozvami
spojené s racionálnym myslením
bez potrebnej úvahy
úvaha o tom, ktoré triedypoužiť
Dimenzie KŠ:
presnosť – približnosť: (BRUNER),
Presnosť
odkladanie tvorby hypotézy do tej doby, pokiaľ nebude dostatok informácii.
Približnosť
závislosť na poli - nezávislosť na poli: (Hermen Witkin)
hovorí sa je aj globálnosť – analytičnosť
globálnosť –globálni ľudia sú menej schopní ľudia ako anlytický v danej situácii odlíšiť podstatné podnety od nepodstatných (menej schopní rozhodovať o dôležitosti )
uvážlivosť
impulzívnosť: (Jeromen Kagenem)
uvážliví ľudia robia menej chýb ako impulzívni, zvlášť pri podnetných a náročných úlohách, túžba urobiť, vedieť hneď na prvý krát správne.
Impulzívni
revolverový systém „strieľajú“ či trafia správnu odpoveď
Ďalšie kognitívne štýly:
(Gregoric): konkrétne - abstraktné, postupný – náhodný.
Myers: 16 štýlov kombináciami Jungových dimenzií: osobnosti vnímania – intuícia, myslenie – cítenie, extraverzia – introverzia
Sociálne správania, zručnosti.
Dyadická interakcia
sociálna interakcia vo dvojici. Komunikácia hovorením, počúvaním a nonverbálnymi signálmi
Metakomunikácia ukazuje, že osoba, s ktorou hovoríte, počúva a reaguje a týmito odozvami naznačuje, čo sa deje v jej mysli. Metakomunikácia je pravdepodobne vrodeným znakom.
Sociálna interakcia medzi učiteľom a dieťaťom = dyadická interakcia medzi učiteľom a žiakom
Spoločensky zanedbaný ľudia
deti bývajú obvykle veľmi nezhovorčiví, pretože sú zaujatie vlastných citov im bráni pristupovať k rozhovoru objektívne a vnímať, ako každý z účastníkov ovplyvňuje druhého.
Sociálny status:
uplatňujú sa interpersonálne taktiky, ktoré existujú mimo rámec akýchkoľvek konkrétnych pravidiel – postavenie človeka v spoločnosti.
Sociálny status a škola:
status sa vyskytuje vo všetkých spoločenských inštitúciach, najmä s hierarchickou štruktúrou, takže aj v školách (od riaditeľa cez zástupcu riaditeľa, vedúcich predmetových komisií, triednych a ostatných učiteľov, prevádzkový personál až po žiakov). Tento status slúži prospešnému účelu tak ako rešpekt vyžadovaný z každej úrovne tejto hierarchie voči úrovni vyšším.
Platí, že rešpekt, ktorý si človek získa, platí omnoho viac ako rešpekt z postavenia v úrade. Deťom pripadá v hierarchii školy spodné miesto.
Zbytočné presadzovanie statusu učiteľa:
Ignorácia opdstatnených požiadaviek, prispôsobenie detí s nepríjemnosťami a nepohodlím, zachádzanie s majetkom detí a opovrhnutím, zbytočné prerušovanie detí skôr, ako skončia reč, odmietnutie odôvodnených vysvetlení a ospravedlnení a množstvo ďalších taktík sú známkami toho, že učiteľ presadzuje svoj status nadriadenosti
Sociálna konformita:
Konformita: tendencia riadiť sa podľa druhých.
Formálne (napr. dodržovanie školského poriadku )
Neformálne (napr. dodržiavanie nepísaných pravidiel – skryté pravidlá)
Nekonformita: (Ach) zmena názoru pod tlakom skupiny.
Vrstovnícka skupina = tlak na jedinca so strany jeho vrstovníkov.
Potreba byť prijatý, patriť do nejakej skupiny.
Škola a konformita
deti sa musia naučiť rozoznávať, kedy je konformita na miesta a kedy nie – inak budú s veľkými problémami uplatňovať sociálny úsudok a s problémami budú voliť medzi spoločenskými požiadavkami a vnútorným presvedčením.
Vyučovacia hodina ako spoločenské stretnutie
spoločenské stretnutie medzi učiteľom a triedou.
Tieto stretnutia sa riadia vzorom:
1) Pozdrav
2) Ustanovenie vzťahu = učiteľ hovorí žiakom, čo od nich vyžaduje, počúva ich otázky atď.
3) Zvládanie úloh vyučovacej hodiny = žiaci sa pustia do práce, ústnej či písomnej, prebieha interakcia učiteľ – žiak.
4) Ukončenie vzťahu = učiteľ - ukončenie práce žiakov, vyjadrenie dojmov z hodiny a uloženie úloh.
5) Rozlúčenie
Tu sa využíva verbálna, neverbálna a nonverbálna komunikácia(správanie učiteľa, jeho gestá, oblečenie a výzor ...).
Učiteľov prístup k spoločenskej interakcii:
Mal by vysielať správne sociálne signály (priateľské postoje a prijatia, stupeň spol. jednoty), vytvoriť si rešpekt, vždy niečo ponúknuť (svoje chovanie a zásady), nepredstierať, že je niekým, byť úprimný, dokáže prijímať sociálny kontext.
Previazanosť piatich krokov
kroku predchádza jeden krok a nadväzuje na ďalší krok Dobré ráno deti, Nazdar trieda, úzko súvisí s druhým krokom kde učiteľ hovorí žiakom aby pozorne počúvali, pozerali na pomôcky, pripravili určené knihy alebo domáce úlohy. samostatná vyuč. hodina pozostáva z niekoľkých častí – zvládnutie učebnej látky ukončenie vzťahu – učiteľ povie, čo si myslí o ich práci, a čo očakáva od nich v budúcnosti rozpustí hodinu – rozlúči sa
Komunikácia
egocentrická
sociálne zameraná
Interakčná analýza = analýza komunikácie – pozorovateľ.
Flandersové kategórie pre analýzu interakcie: existuje viac ako 100 podobných systémov.
Prejavy učiteľa:
prijíma a vyjadruje city
chváli a povzbudzuje
prijíma alebo uplatňuje nápady žiaka
kladie otázky
prednáša