Pavel Bunčák - SIESTA
Z knihy: Malý breviár lásky
SIESTA
Izba je celý malý svet
v obloku nebo svieti
a konár kýva na pozdrav
z diaľky čuť hlásky detí.
Postele hrobky sú
kde sa tak sladko sníva
keď bolesť uľaví a deň ťa unaví
a noc je ako čierna hriva.
Na stôl si kladiem chlieb
pohár a kvetinu na obrus zdobený
a knihu zvieranú z voňavých myšlienok.
čo z leta zostali ako dar jeseni.
Štvornohý verný stôl
ako ťa uctiť mám
čo slúžiš učencom
vdovám i rodinám.
Do kresla usadám
a kolíše ma zasa morská vlna
do diaľky vlečie riečny prúd
budúcnosť milostiplná.
Do vázy ružu ponáram
a zašle roky sa nám budú vracať
na tvoju počesť
jak by si mala dvadsať.