Pasívne operácie bánk
Hlavnou náplňou činnosti komerčných bánk je vykonávanie množstva rôznych činností s obchodno - podnikateľským zameraním. Z hľadiska banky ide o zosúlaďovanie peňažných zdrojov s ich využitím a zosúlaďovanie bankových aktív s peňažnými zdrojmi.
Toto riadenie bankových aktív a pasív sa uskutočňuje prostredníctvom denných aktívnych a pasívnych operácií a je predpokladom dosahovania hlavných bankových cieľov, t.j. likvidity, solventnosti a ziskovosti (maturitná otázka - komerčné banky).
Základná bilancia banky
aktíva pasíva
- likvidné rezervy - netermínované vklady
- cenné papiere - termínované vklady
- úvery - pôžičky
- iné aktíva - kapitál
Bankové operácie, ktorých výsledok má vplyv na celkovú sumu pasív, sa nazývajú pasívne bankové operácie. Patrí sem predovšetkým príjem vkladov a emisia vlastných dlhopisov. Napríklad vloženie 1 koruny na bežný účet jedného klienta banky sa prejaví vo zvýšení kreditných vkladov klientely a vo zvýšení úhrnnej sumy pasív. Samozrejme, operácia sa prejaví aj v príslušnej položke aktív a v ich celkovej sume, ale primárny bol vstup na strane pasív.
Pasíva banky tvoria dve základné skupiny - vlastné a cudzie zdroje.
Hlavné členenie pasív banky
1. Vlastný kapitál
- akciový kapitál = základné imanie
- rezervy zo zisku
- nerozdelený zisk
2. Cudzie zdroje
- netermínované vklady
- termínované vklady
- depozitné certifikáty
- obligácie
- pôžičky od iných bánk
- úvery od centrálnej banky
1. Vlastný kapitál
Akciový kapitál zodpovedá nominálnej hodnote akcie vynásobenej počtom emitovaných akcií.
Rezervy zo zisku si vytvára banka na krytie možných strát, a to aj nad rámec povinnej tvorby zákonného rezervného fondu.
Nerozdelený zisk - je zisk za účtovný rok po odvodoch a dotáciách všetkým fondom a po vyplatení dividend. O jeho použití rozhodujú akcionári.
2. Cudzie zdroje
Netermínované vklady sú krátkodobé vklady klientov, ktoré si ukladajú na bežné účty v banke, aby s nimi neustále disponovali. Tieto zdroje sú krátkodobé, ich stav sa môže každodenne meniť - prichádzajú na ne platby za realizované výrobky a služby, platia sa z nich faktúry, mzdy atď. Z tohto dôvodu sú tieto najmenej stabilným cudzím zdrojom banky.
Podľa subjektu, ktorý ukladá svoje prostriedky na bežný účet v banke, rozlišujeme:
- bežné účty podnikateľských subjektov
- vklady obyvateľstva
- vklady miestnych orgánov samosprávy a fondov
- vklady bánk
- ostatné vklady
Termínované vklady sú vklady, pri ktorých sa klient dobrovoľne zaviaže k časovému obmedzeniu disponovať s vkladom. Termínované vklady môžu mať rôznu dobu viazanosti a pre banky sú pomerne stabilným peňažným zdrojom. Termínované vklady sa prijímajú v domácej i zahraničnej mene od fyzických i právnických osôb.
Výber termínovaného vkladu môže byť obmedzený dvojakým spôsobom:
- dohodnutým termínom splatnosti
- výpovednou lehotou
Podľa dĺžky viazanosti, resp. výpovednej lehoty ponúkajú banky najčastejšie vklady 1, 3, 6 - mesačné, ročné, dvojročné, príp. aj na dlhšiu dobu.
Určitými modifikáciami termínovaných vkladov sú:
- vkladné knižky prémiového sporenia
- účty stavebného sporenia
- účty poistného sporenia
Depozitné certifikáty sú alternatívou termínovaných vkladov, sú to vlastne cenné papiere vydávané v rôznych nominálnych hodnotách spravidla na krátku a strednú dobu splatnosti. Certifikáty sú platným dokumentom, ktorým banka potvrdzuje prijatie vkladu od právnickej alebo fyzickej osoby a zaväzuje sa vyplatiť ich nominálnu hodnotu po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti. Spravidla bývajú vyplácané na doručiteľa, možno ich previesť na iné osobu, darovať, príp. dediť. Úroky bývajú vyplácané buď priebežne vo vopred stanovených lehotách, alebo jednorázovo - v deň splatnosti vkladu.
Bankové obligácie sú jedným z najstabilnejších zdrojov banky. Obligácie sú strednodobé a dlhodobé úverové cenné papiere s pevnou lehotou splatnosti, v ktorých sa dlžník (emitent) zaväzuje, že v stanovenej dobe splatí nominálnu hodnotu obligácie a že v stanovenej dlbe bude vyplácať úrok. Banky ich emitujú väčšinou na obdobie 2 až 10 rokov, v našich podmienkach zatiaľ prevažne na 5 rokov. Banky ich emisiou získavajú zdroje hlavne na dlhodobé úvery. Obligácie majú formu cenného papiera a možno s nimi obchodovať na kapitálových trhoch. Bankové obligácie, podobne ako vkladové certifikáty a vkladové listy patria medzi dlhopisy. V praxi rozoznávame v závislosti od emitenta obligácií:
- bankové obligácie
- štátne obligácie
- podnikové obligácie
- komunálne obligácie
Úvery a pôžičky od iných bánk - pokiaľ komerčným bankám nepostačujú pasíva získané prostredníctvom vkladových operácií, musia pristúpiť na pôžičky a úvery od iných bánk. Rozdeľujeme ich na dva základné druhy:
- úvery a pôžičky od iných komerčných bánk
- úvery od centrálnej banky
Tieto zdroje sa nazývajú sekundárnymi zdrojmi a komerčné banky ich získavajú obchodmi na medzibankových trhoch. Na získavanie takýchto zdrojov existujú 2 dôvody:
- snaha zvýšiť úverové zdroje
- potreba vyrovnávať pozíciu a dodržať likviditu banky
Úvery a pôžičky komerčných bánk od iných komerčných bánk môžu mať formu krátkodobých, strednodobých alebo dlhodobých úverov. V našej praxi prevládajú krátkodobé úvery. Tieto môžu mať formu reeskontu zmeniek, úveru na bežnom účte alebo dojednaných vkladov.
Pri reeskonte zmeniek banka, ktorá potrebuje získať hotovo - likvidné peniaze predá zmenku inej banke, ktorá je ochotná ju odkúpiť.
Komerčná banka má ďalej možnosť požiadať druhú komerčnú banku o čerpanie úveru na bežnom účte, na ktorom prebieha ich medzibankový platobný styk.
Ďalšou možnosťou získavania zdrojov sú úvery na základe vkladov komerčných bánk v iných bankách.
Úvery od centrálnej banky - centrálna banka poskytuje komerčným bankám úver najmä formou reeskontu zmeniek. Ďalšie formy úverov sú lombardný úver, aukčný refinančný úver a iné.
Poskytovanie reeskontného úveru je obdobné ako medzi komerčnými bankami. Reeskont zmeniek je jedným z menových nástrojov, ktoré centrálna banka používa na ovplyvnenie množstva peňazí v obehu.
Aukčný refinančný úver je úver získaný na aukciách organizovaných centrálnou bankou. Centrálna banka musí vopred oznámiť výšku úveru ponúkaného do aukcie a lehotu jeho splatnosti. Jednotlivé komerčné banky nahlásia výšku požadovaného úveru a ponúkanú úrokovú mieru.
Lombardný úver poskytuje centrálna banka proti vlastnému zálohu bánk. Predmetom zálohu môžu byť:
- cenné papiere
- iné majetkové hodnoty v materializovanej alebo dematerializovanej podobe
Lombardná sadzba, čiže úroková miera, za ktorú sa lombardný úver poskytuje, je vyššia ako diskontná sadzba.
Hodnotenie pasívnych operácií komerčných bánk
Aktívne operácie komerčných bánk sú v pravom slova zmysle podnikateľskou činnosťou bánk. Od nich v podstatnej miere závisí úspešnosť každej banky, pretože sú zdrojom výnosov a tým aj vytvárania zisku komerčnej banky. Všetky obchodné banky uplatňujú pri svojom hospodárení princíp rentability. Pri svojej činnosti sledujú celkovú výnosnosť hospodárenia, pretože na dosiahnutom zisku závisí financovanie ich rozvojových potrieb. Zdrojom zisku sú úrokové rozpätia a čisté výnosy z ostatných bankových obchodov, t.j. poplatky, provízie, kurzové rozdiely pri predaji valút, devíz a pod.