Oznamovacie sústavy

Oznamovacie sústavy
Základným dorozumievacím prostriedkom ludí je rec, ktorá sa prenáša zvukovým
vlnením. Ak zvukové vlnenie prináša príjemcovi nejakú správu alebo informáciu,
hovoríme o akustickom signály. Správa v oznamovacej technike sa nazýva každá
skutocnost, ktorú treba oznámit z jedného miesta na iné bez ohladu na vzdialenost,
formu správy alebo použitý oznamovací prostriedok. Na prenos správ sa používa
oznamovacia sústava. (Fyzika pre 3.rocník gymnázia, s.216)
Schéma oznamovacej sústavy
Prvú cast oznamovacej sústavy tvorí zdroj správ Z, z ktorého informácia vychádza
napr. Vo forme akustického signálu. Kedže prenos signálov v oznamovacích sústavách
sa uskutocnuje elektromagnetickým polom, takže treba premenit energiu akustického
signálu na elektromagnetickú energiu. Na premenu energie sa používajú
elektroakustické menice, napr. mikrofón M, v ktorom sa mechanické kmitanie mení na
elektrické. V casti K sa signál upraví do tvaru vhodného na prenos. Potom postupuje v
pôvodnom tvare, alebo sa upraví do kódu ( Morseova abeceda), alebo sa upravujú
podla modulácie. Vlastný prenos môže prebiehat po oznamovacom vedení SV, ktoré má
tvar kábla alebo vodicov telefónnej siete. Casto sa prenos v tvare elektromagnetického
vlnenia uskutocnuje aj volným prostredím. Na tento úcel slúži vysielac V a prijímac P.
Takú oznamovaciu sústavu nazývame rádiokomunikacná sústava. V prijímacom
zariadení D sa signál dekóduje- premení sa na pôvodnú správu.
No a výstupným clenom sústavy je znova elektroakustický menic- reproduktor R. V
nom sa elektromagnetická energia signálu premiena spät na energiu zvukového
vlnenia.
V oznamovacej sústave pôsobia na prenášaný signál rozlicné vplyvy, ktoré
spôsobujú
šum. Môžu ho spôsobit atmosferické poruchy, kozmické vplyvy, nepravidelný pohyb
elektrónov vo vodicoch, indukcia nepravidelne premenlivých napätí a pod.
Takou oznamovacou sústavou je aj rozhlas, telefón, telegraf, televízia, dokonca aj
mobilný telefón.
Túto oznamovaciu sústavu môžeme ukázat na príklade rozhlasového vysielania.
Vysielanie:
Na zaciatku každého rozhlasového vysielania je skutocný zvuk, ci je to hudba, rec
alebo iný druh zvuku. V rozhlasovom štúdiu od svojho zdroja zvukovými vlnami do
okolitého prostredia. Zvukové vlny dopadnú na mikrofón, v ktorom sa ich energia mení
na energiu elektromagnetickú. Vznikne striedavý elektrický signál, ktorého frekvencia
je zhodná s frekvenciou zvukových vln.
Tento signál nízkofrekvencných mikrofónov sa potom zosilnuje nízkofrekvencným
zosilnovacom. Upravuje sa v zvukovej reci a znova zosilnuje na napätie potrebné na
dialkový prenos do vlastného vysielaca a to zvycajne káblovým prenosom. Vo vysielaci
sa nízkofrekvencný signál zoslabený dialkovým prenosom znova zosiluje v
nízkofrekvencných zosilnovacoch. Nízkofrekvencný signál z koncového zosilnovaca má
už pomerne velký výkon, jeho frekvencia a priebeh je však rovnaký ako na výstupe v
réžií. Týmto signálom by bolo možné napájat priamo reproduktory. Keby sme ho však
priviedli na anténu vysielaca, nešírili by sa z nej do priestoru elektromagnetické vlny.
Pre tento úcel je vhodný len vysokofrekvencný signál, ktorý však zasa nemožno v
reproduktore zmenit na zvukové vlny. Zostáva teda riešenie, že do antény vysielaca
treba privádzat vysokofrekvencný signál, do ktorého je urcitým spôsobom zapísaný
nízkofrekvencný signál, ktorý chceme prenášat. Tomuto zápisu hovoríme modulácia.
Nízkofrekvenciu nazývame modulacnou a vysokofrekvenciu nosnou, lebo slúži na
prenos nízkej frekvencie priestorom pomocou elektromagnetických vln.
Prenos:
Nosná frekvencia vzniká v oscilátore budica vysielaca, zosiluje sa vysokofrekvencným
zosilnovacom a spolu s nízkofrekvencným signálom prichádza do modulátora.
Modulátor je spravidla spojený s koncovým stupnom vysielaca, z ktorého nosná
frekvencia prichádza do antény vysielaca.
Prijímanie:
Úlohou zosilnovaca v prijímaci je presne obrátená funkcia vysielaca.
Vysokofrekvencná cast prijímaca musí vybrat zo všetkých zachytených signálov
spolocnou anténou len jeden a podstatne ho zosilnit. Pri tomto výbere hrá základnú
úlohu paralelný rezonancný obvod, ktorého možno zmenou kapacity naladit na žiadaný
modulovaný signál niektorej vysielacej stanice. Za vysokofrekvencnou castou prijímaca
nasleduje demodulátor , ktorého úlohou je oddelit modulacný nízkofrekvencný signál
od nosného. Za demodulátorom pracuje nízkofrekvencný zosilnovac, ktorý zosiluje
nízkofrekvencný signál na úroven, ktorá je potrebná na vybudenie reproduktora.
Reproduktor premení nízkofrekvencný elektrický signál na zvukové vlnenie totožné zo
zvukovým vlnením v štúdiu vysielaca.