Osvietenstvo

Osvietenstvo
-široké myšlienkové hnutie 18.st., ktoré pôvodne vzniklo v Anglicku a postupne
ovplyvnilo celý politický vývin v Európe
-osvietenectvo malo v rôznych krajinách rôznu podobu, ale najrozsiahlejšiu formu a
dôsledky nadobudlo vo Francúzsku
-tam už v 17 st. pôsobili volnomyšlienkari – hnutie libertínov, ktorí znevažovali
despotickú vládu a autority vôbec, boli presvedcení, že sociálnu nespravodlivost, a moc
cirkvi možno odstránit najmä rozvojom vedy jej šírením, zvyšovaním vzdelanosti a
reformami, ktoré by uskutocnovali osvietení a vzdelaní panovníci
-OF nadviazala na racionalizmus a empirizmus, hlavne na myšlienky – silu ludského
rozumu a skúsenost
-Filozofi vytvorili koncepcie:
A/ prirodzenej morálky
B/ prirodzeného práva
C/ prirodzeného náboženstva
D/ spolocenskej zmluvy
Predstavitelia: Charles Louis Montesquieu, Jean-Jacques Rousseau, Votaire a Denis
Diderot
CH.L.Montesqueieu – francúzsky osvietensky filozof, historik
-diela: Perzské listy, Anglická sloboda, O duchu zákonov, Úvahy o prícinach velkosti a
úpadku Rímanov
-už v prvých prácach sa snažil pochopit vnútornú logiku a filozofiu dejín – preto sa
pýtal nielen na to, co sa stalo ale aj preco sa to stalo
-dielom O duchu zákonov – sa zaradil medzi politických a právnych vedcov
-ako prvý použil porovnávaciu metódu – porovnal politické zriadenia Anglicka a
Francúzska s imperátorskym Rímom – skúmal pôvod a funkcie spolocenských,
politických a právnych inštitúcii
-tvrdil, že podniebie, spôsob života, geograficka poloha, forma vlády urcuje obcianske a
politické zákony – potom zákony jedného národa nemusia vyhovovat inému národu
-spolu s Louckom bol autorom koncepcie delby práce – rozdelenie moci na
zákonodarnú a výkonnú a súdnu moc, uprednostnoval výkonnú moc – panovník má
právo veta a môže zrušit zákony vydané parlamentom
-uprednostnoval konštitucnú monarchiu
F.A. Voltaire – bol nekorunovaným filozofom 18.st., plodným spisavatelom, básnikom,
dramatikom, historikom
-diela: Filozofické listy, Filozofické listy, román Candile
-za svoju literárnu a politickú cinnost sa dostal do Bastily a až do vyhnanstva v
Anglicku, kde strávil 3 roky a mohol porovnat angl. a francuz. Spolocnost a pochopit
rozdiely
-po návrate z Anglicka opísal svoje poznatky a skúsenosti v diele Filozofické listy
/Anglické listy/ - prednosti anglického riešeni a formuloval ako odporúcania na riešenie
francuz. Pomerov:
a/ oboznámit sa s Louckovou empirickou teóriou
b/ podporovat mechanickú fyziku Newtona
c/ uznat deistické chápanie náboženstva
Deizmus – uznáva Boha ako neosobnú, prvotnú prícinu sveta
-stvoritel a prvý hybatel
-ten, kto dal svetu zákony
-garant morálky – dobro bude odmenené a zlo potrestané
Deistické stanovisko je svojim spôsobom kritikou zjaveného náboženstva a oficiálnej
cirkvi.
-rešpektovat princíp tolerancie ako predpoklad obcianského spolužitia
-usilovat sa o parlamentarizmus – táto vláda umožnuje verejnosti podielat sa na vláde
Filozofický slovník – nie je to súhrn pouciek, dogiem, ale nástroj rozumu
Hlavnú pozornost venoval problémom bytia a aktivity cloveka v spolocosti
J.J.Rousseau – okrem filozofie, práva a politiky sa zaujímal aj o prírodné vedy,
pedagogiku a hudbu
-diela: Rozprava o vedách a umeniach, Rozprava o pôvode a prícinách nerovnosti
medzi ludmi, Spolocenská zmluv, Emil alebo o výchove
-predmetom jeho F – clovek a jeho osud
-obhajoval obycajných ludí
-bol prvým kritikom ludskej civilizácie a priemyselnej spolocnosti – bol presvedcený, že
pokrok vied a umenia vedie k degenerácií a morálnemu úpadku
-kritika vedy a poznania je jadrom diela Rozprava o vedách a umeniach
-vo výchove dietata je možný návrat k porírode – požiadavka vychovávat dieta v
súlade s prírodou – dielo Emil alebo o výchove
-riešil filoz. Poroblém – clovek a jeho sociálne bytie – dobrým al. zlým sa stáva v
dosledku spolocenského vývoja – hlavný podiel na tom má súkromné vlastníctvo, ktoré
spôsobuje sociálnu nerovnost medzi ludmi
-v diele Spolocenská zmluva – ponúka riešenie tohto problému – a tým je uzavretie
novej spolocenskej zmluvy medzi obcanmi a štátom – štát zabezpecí obcanom práva a
ochranu, panovník nie je privilegovaný ale je sútastou zmluvného vztahu a ak ho poruší
lud má právo zvrhnút ho – právo na revolúciu
-nerozhoduje jednotlivec ale všeobecná vôla