Charakterizujte idey osvietenstva ako podnet k narúšaniu feudálnych vzťahov, rozvoja národného cítenia v literatúre; Herderova idea slovanstva a podmienky jeho vzniku - národnostný útlak, porovnanie snáh Kollára a Hollého
Osvietenstvo
Je to protifeudálne myslenie na sklonku 17. a začiatku 18. storočia. Na čele francúzskych osvietencov stál Francois M. A. Voltaire. Spočiatku propagoval osvietenskú monarchiu neskôr sa prikláňal k republikánskej forme štátu. Bol vášnivým nepriateľom cirkvi a pokladal ju za úhlavného nepriateľa pokroku.
Slovenská klasicistická literatúra (1780 - 1830)
Klasicizmus a osvietenstvo majú svoje osobitosti v slovenskej literatúre vyvolané slabou ekonomickou a kultúrnou rozvinutosťou Uhorska, v rámci ktorého sa formoval slovenský národ. V slovenskej literatúre tu ide o počiatky národného obrodenia.
Spoločenské a hospodárske pomery:
- zavádzaním manufaktúr sa feudálne výrobné vzťahy menili na
kapitalistické
- Jozef II - hospodárske reformy - 1781 zrušenie nevoľníctva
- tolerančný patent - koniec prenasledovania katolíkov
Zjednocovanie Slovákov v novodobý národ sa dielo vo veľmi akých podmienkach. šľachta zapredala svoj slovenský pôvod a bohaté meštiactvo sme nemali. Jedinými uvedomelými živiteľmi slovenského národného hnutia boli vzdelanci - inteligencia (kňazi a učitelia). Zamerali sa na hospodárske, kultúrne a národné povznesenie ľudu. Ľudovýchovná a národnovýchovná činnosť. Katolícky vzdelanci - spolok Slovenské učené tovaristvo. (Trnava 1792) Nazývame ich národný buditelia a obdobie v ktorom pôsobili - Obdobie národného obrodenia.
Vznik idey slovanskej vzájomnosti
Po skončení napoleonských vojen sa spomalil rozvoj kapitalizmu v Uhorsku. Nastúpila vláda tuhého centralizmu a absolutizmu predstavovaného ministrom vnútra Metternichom. /Úradnou rečou na Slovensku bola maďarčina. Proti stupňujúcemu sa národnému útlaku Kollár, Hollý a Šafárik rozvinuli Myšlienku slovanskej vzájomnosti - to znamená oporu hľadali u ostatných slovanských národov (najmä u Rusov) a v slávnej minulosti Slovákov a Slovanov. Pri rozpracovaní myšlienky slovanskej vzájomnosti sa Kollár opieral o diela nemeckého filozofa Herdera, ktorý hovoril, e predpoklad na uskutočnenie humanity majú Slovania. Myšlienku slovanskej vzájomnosti Kollár osvetlil
v spise: O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými. Z diela vidno, že mu ide najmä o vytvorenie iných kultúrnych vzťahov medzi jednotlivými slovanmi.
Ján Kollár(1793 - 1852)
Narodil sa v Mochovciach, v štúdiách pokračoval v Bratislave a v Jene. Tuspoznal nacionalistické a šovinistické zmýšľanie nemeckej mládeže a uvedomoval si jeho nebezpečenstvo pre slovanské národy. Na štúdiách v Nemecku sa dostal na miesta slovenského osídlenia, ktoré pripomínali u len názvy riek, vrchov a nápisy na hroboch. Obidve okolnosti vplývali na mladého
básnika, ktorý si uvedomoval potrebu zjednotiť porobené slovanské národy pod vedením mocného Ruska.
TVORBA: Literárnu tvorbu začal:
# zbierka Básně - spojenie ľúbostných motívov s vlasteneckými
= báseň Vlastenec odmieta plané vlastenectvo, vyčíta utláčaným, e sa nebúria. Ľúbostná vlastenecká lyrika tejto prvej zbierky sa stala myšlienkovým a kompozičným jadrom širokej lyricko - epickej:
# skladba Slávy dcéra skladba obsahuje 600 sonetov a klasický Předspěv.
Předspěv: podáva v básnickej skratke hlavné motívy spevov: žiaľ nad Slovanským utrpením v minulosti a povzbudivý optimizmus do lepšej a svetlejšej budúcnosti.
(M) Aj zde leží ta, před...
Básnik nad ponemčenými slovanskými kmeňmi v minulosti, keď násilie zvíťazilo nad ľudskosťou. Záchranu videl vo veľkom Ruskom národe, v mene slovanstva žiada pre všetkých vtedajších ujarmených a hanobených Slovanov najväčšiu hodnotu a podmienku života - slobodu:
(M) Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážit každou
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.
Předspěv je napísaný ???
Básnická skladba Slávy dcera je zložená z 5 spevov:
1. Zála 2. Labe, Rén, Vltava 3. Dunaj 4. Lethe 5. Acheron
Dej skladby je veľmi jednoduchý - cestou po rozličných slovanských krajoch (názvy spevov) si autor utvoril priestor pre vyspievanie svojich náhľadov na slovanskú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Jednou zo základných zložiek diela je Kollárova láska k milej. Nikto pred ním v našej literatúre nevyjadril tak pravdivo, odduševnene a poeticky lásku. Druhou, veľmi účinnou zložkou je odduševnené a mnohostranné vlastenectvo. Príčiny biedy v minulosti a prítomnosti Kollár vidí v nesvornosti Slovanov. Vyzýva k jednote, Kollárovo vlastenectvo však nemá nič spoločného so šovinizmom a nenávisťou k iným národom.
Vlastenectvo sa u Kollára spája s prácou pre národ.
(M) Pracuj každý s chuťí uslovnou
na národu roli dedičné
Kollár predpovedá slávnu budúcnosť Slovanov vo veršoch:
(M) Čo z nás Slá?u bude o sto roku?...
1. spev Zála Básnik prirovnáva lásku k vlasti k láske k Míne (dcéra bohyne Slávy). Nevie sa rozhodnú, či dá lásku tam alebo tam. Nakoniec sa rozhodol, e svoje srdce rozdelí na dvoje a rovnaký diel lásky dáva vlasti a rovnaký diel Míne. Chce zjednotiť lásku k žene a k vlasti.
2. spev Labe, Rén, Vltava Píše o pojme vlas, e je to všetko čo má pre svoju tvorbu. Píše, že si ju nemôže predstaviť, ale môže ju len cítiť.
3. spev Dunaj Perspektíva Slovanov v jednote. Prirovnáva ich k láske holubou, e tak radi by sa mali ma aj Slovania. Taktiež rozmýšľa, čo by sa stalo, keby sa Slovania nezjednotili.
4. spev Lethe Vyzvihuje významných mužov Slovanov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Slovanstva.
5. spev Acheron Varuje ľudí, že keď si vyberú najjednoduchšiu cestu, tak sa dostanú do pekla, kto ťažšiu tak do neba.
Význam: Kollárovo dielo podnetne zaúčinkovalo na celé Slovanstvo, najmä na najmenšie a najutláčanejšie Slovanské národy, predovšetkým Slovákov a Čechov. Svojim vlasteneckým zápalom pomáhal Kollár Slovákom V najťachších časoch a jeho dielo sa stalo oporou v najťachších chvíľach náho národného života. Na hrobe má Kollár
napísané: Slávme slávne slávu slávou slávnych.
Ján Hollý (1785 - 1849)
Vo svojom literárnom diele opísal obraz hrdinskosti Slovanov a na konkrétnych obrazoch z histórie rozvinul národnobuditeľskú ideu Slovanstva.
Pochádzal z roľníckej rodiny, pôsobil ako farár na slovenskom vidieku. Najdlhšie (30 rokov) pôsobil v Maduniciach, kde vznikla podstatná čas jeho literárneho diela. Písaval v hájiku Meláč pod starým dubom kde Hollý skúšal a rozvíjal svoj básnický talent na prekladoch z antickej literatúry. Pod názvom Rozličné básne vydal preklady antických spisovateľov (najmä Horatia Vergilia Ovidia).
Hollý napísal tri veľké eposy:
# eposy Metodiáda, Sláv, Svatopluk
# zbierka básní Selanky Autor tu predstavil bezprostrednosť slovenského ľudového života. Ospieval v nich slovenskú prírodu v najkrajších obdobiach roka - na jar a v lete a dedinského človeka pri tvorivej práci.
# epos Svatopluk Dejovou osnovou tohoto eposu v 12 spevoch je postupná Svatoplukova cesta k víťazstvu nad Nemcami. Osudy Svatopluka poskytli básnikovi námet na rozvinutie obrazu veľkého boja za slobodu Slovákov a samostatnosť ich kráľovstva. Hlavný konflikt eposu je v zrážke slovenských a nemeckých vojsk.
Vplyv antiky sa prejavil v kompozícii eposu:
1. čas Propozícia - naznačenie deja, cieľ, ktorý spisovateľ mal pri
písaní eposov.
2. čas Invokácia - vzývanie múzy, ktorá sa volá ???, aby mu pomohla
napísať tento epos.
3. čas Dedikácia - venovanie, tento epos autor venoval jeho učiteľovi -
Jurajovi Pálkovičovi.
4. čas - samotný dej - túto čas rozvíjajú dve dejové línie:
I. línia - hovorí o nepokojoch na hrade Karocmana, ktorý išiel za Svatoplukom, aby išiel proti Veľkej Morave.
II. línia - V nej sa autor zaoberal samotným bojom, zjednotenie ľudu, slovanov a nakoniec ich víťazstvo - Svatopluk sa stal akýmsi národným hrdinom - hrdinský epos. V diela sa strieda hexameter (ľesmetrický ver) a pentameter (pametrický ver).
Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus. Umeleckým spracovaním tém z minulosti podnietil Hollý záujem o národné dejiny. V Selankách uviedol do literatúry v zidealizovanej podobe jednoduchého človeka.
Bol najtalentovanejší básnik píšúci v bernolákovčine.