Osobnostné crty ideálneho vodcu

Osobnostné crty ideálneho vodcu
Osobnostné crty ideálneho vodcuJedným z typických charakteristík skupinového
myslenia je prítomnost silného vodcu. Existuje vela výskumov, ktorá sa zabývajú
otázkou, co robí z ludí dobrých vodcov a ako najlepšie viest ostatných. Weber
identifikoval zdroje vodcovskej autority:Racionálna autorita: ktorá vyplýva z
presvedcení, že vodca je reprezentantom legitímnych noriem a zákonov.Tradicná
autorita: prameniaca z viery v dôležitost tradície a kontinuity.Charizmatická autorita:
ktorá je dôsledkom povahy vodcu.
Neskôr identifikoval Collins a Raven šest foriem spolocenskej moci. Niektoré z týchto
foriem moci majú len vodcov, zatial ostatní môžu mat i iní clenovia skupiny, a to i
namiesto vodcu:1.moc odmenovat – moc pridelovat rôzne druhy odmien.2.donucovacia
moc – moc trestat.3.referencná moc – moc dosiahnutá vdaka tomu, že ostatní clenovia
skupiny túžia sa s daným jedincom identifikovat.4.expertná moc – moc vyplývajúca z
toho , že urcitý clovek má väcšie znalosti než ostatní clenovia skupiny.5.legitímna moc
– moc, ktorú ostatní rešpektujú vdaka pozícii urcitého cloveka ci vdaka iným sociálnym
normám.6.informacná moc – moc založená na vlastníctve ci znalostí urcitých
informácií.Bales a Slater publikovali v roku 1955 výsledky série pozorovania malých
skupín. Vyplynulo z nich , že ludia, ktorí najviac prispievajú do skupinovej diskusie,
väcšinou užívajú jeden z dvoch nasledujúcich postupov: bud sa sústredí predovšetkým
na úlohu, alebo majú na zreteli hlavne dobré interpersonálne vztahy. V naviazanosti na
toto zistenie identifikoval Bales dva typy vodcov, ktorí sa objavujú vo väcšine skupín.
Prvý je špecialista na úlohy a druhého Bales nazýva špecialistov na sociálne
emócie.Špecialista na úlohy má predovšetkým záujem na tom, aby skupina dosiahla
svojich cielov, zatial co špecialistovi na sociálne emócie ide o spolocenské vztahy vo
vnútri skupiny a o motiváciu ich clenov.
Niektorí vodcovia dokážu sklbit obidve role. Firestone, Lichtman a Colamosca sa
domnievajú , že skupina nemá len jedného (ci dvoch) vodcu, ale vždy sa volí vodca
vhodný pre práve aktuálnu úlohu. To znamená, že skupina môže mat v rôznej dobe
rôznych vodcov. Krech, Crutchfield a Ballachey popísali pät charakteristík úspešného
vodcu skupiny:1.skupina ho musí vnímat ako svoju súcast.2.musí mat vlastnosti a
názory, ktoré má skupina ako celok.3.musí byt pre clenov skupiny modelom.4.skupina
ho musí vnímat ako niekoho, kto im pomáha dosiahnut ciele.5.musí skupinu pozitívne
reprezentovat navonok.Štýl vedeniaVodca môže využívat svoju moc najrôznejším
spôsobom. K najzaujímavejším objavom tejto problematiky patrí, že v skupinách ci na
oddeleniach s najvyššou produktivitou väcšinou nenájdeme vyhranené úlohy
orientovaných vedúcich. Roethlisberger a Dickson urobili sériu výskumov v
hawthornskej továrne a zistili, že úseky vedené majstrami, ktorí sa silno sústredili na
produktivitu a na to, aby ich úsek splnil plán, mali menšiu produktivitu než tí, ktorých
majstrom išlo o udržanie pozitívnych sociálnych vztahov medzi pracovníkmi.Lewin,
Lippitt a White zrovnali v roku 1939 tri rôzne štýly vedenia chlapcenských záujmových
krúžkoch.
Jedna chlapcenská družina mala vedúceho, jeho štýl vedenia bádatelia oznacili ako
autokraticky. Tento vedúci bol silne zameraný na úlohy, k chlapcom sa správal prísne a
stále ich kontroloval. Druhá skupina mala demokratického vedúceho, ktorý sa o
chlapcov zaujímal a casto s nimi diskutoval o tom, co robia. Tretia skupina mala
vedúceho jeho štýl vedenia by sa dal oznacit ako laissez – faire. ( Laissez . faire franc.
je heslo klasického liberalizmu ktoré môžeme volne preložit ako „ ponechat volný
priebeh“ ).ten väcšinou chlapcov nechal, aby si robili, co chcú.Vyšlo najavo, že rôzne
typy vedenia majú rôzne výsledky. Autori štúdií vždy po nejakom case vymenili
vedúcich, aby získali istotu, že prícinou rozdielnych výsledkov nie sú osobnosti
chlapcov.
Výsledky však i potom zostali rovnaké. Chlapci z družiny autoritárskeho vedúceho
pracovali pilne, ale len co odišiel z miestnosti, úplne prestali pracovat. K dosiahnutiu
nejakého cielu potrebovali neustále kontrolu. Tiež prejavovali egoizmus – sústredili sa
na svoju vlastnú úlohu a druhým nepomáhali. Chlapci, ktorí mali demokratického
vedúceho , pracovali radostne a bez prerušenia, a to i vtedy , ked vedúci opustil
miestnost. Tiež si vzájomne pomáhali a zaujímali sa o to, co robia druhí. Chlapci,
ktorých vedúci používal štýl laissez – faire, naopak nepracovali takmer vôbec. Bezcielne
blúdili a zrejme sa nudili. Prejavovali velmi malá záujem o danú prácu.