Osobnosť manažéra, štýl a etika jeho činnosti

Osobnosť manažéra, štýl a etika jeho činnosti

Každá profesia pre výkon požadovaných činností si vyžaduje istý objem vedomostí, osobnostných vlastností, zručností, ale aj sociálno-psychologických vlastností.
Manažérske činnosti vyžadujú odbornú profesiu, ktorá sa výrazne odlišuje od ostatných profesií. Aj na odbornú profesiu manažérov – vedúcich pracovníkov na rôznych úrovniach riadenia, je potrebný celý rad spoločenských osobnostných vlastností.
Manažéri, ktorí majú rovnakú kvalifikáciu, blízke psychologické, pedagogické a sociálne predpoklady a tiež rovnaké funkčné postavenie, vôbec nemusia riadiť svoj pracovný kolektív rovnako efektívne. Niektorí majú opakujúce sa konflikty s podriadenými a iní si zas získajú oddanosť všetkých svojich podriadených. Prečo je to tak? Odpoveď na túto otázku spočíva v rôznych štýloch a metódach práce, ktoré nezodpovedajú štruktúre osobnosti vedúceho pracovníka, alebo vedomom nevyužívaní všetkých možností, ktoré manažér pre vedenie ľudí má. Môžu to byť samozrejme aj nevyhovujúce podmienky vytvorené pre daný okruh činnosti vedúceho alebo podriadených spolupracovníkov.
Dobrý manažér nie je ten, ktorý vie riadiť v optimálnych – učebnicových – podmienkach, ale ten, ktorý úspešne zvláda skutočne existujúce problémy. Aby sme pochopili štýl práce, riadenia a vedenia ľudí, musíme sa zaoberať osobnosťou vedúceho pracovníka a jeho rolami, ktoré sa majú približovať s jeho riadiacimi funkciami.

1.3.2 Osobnosť manažéra a jeho roly

Osobnosť je celkový sumárny pojem pre charakteristiku človeka ako celku. Iba v rámci svojej osobnosti môže človek meniť svoje správanie. Osobnosť je jedinečné spojenie psychických rysov, ktoré charakterizujú jednotlivca. Psychickými rysmi rozumieme: schopnosti, zručnosti a znalosti, vlastnosti, potreby, motívy, postoje, hodnoty. Osobnosť sa v hovorovej reči chápe ako osoba výnimočných schopností, výnimočného pôsobenia, prípadne výnimočného mocenského vplyvu a významnej autority.
Pojem „osobnosť“ sa však neviaže len na vynikajúce osoby, ale jej nositeľom je každá osoba, každý človek. Človek – zamestnanec – je teda osobnosťou, ktorá je v pracovnom procese ovplyvňovaná i samotným pracovným procesom. Ak má byť ovplyvňovaná účinne, je potrebné poznať štruktúru osobnosti, t.j. schopnosti, motiváciu, temperament, charakter a postoje osobnosti. Ide vlastne o relatívne stále usporiadanie charakteristík osobnosti, ktoré vytvárajú individuálny základ pre správanie a konanie. V štruktúre osobnosti sú niektoré zložky relatívne stabilnejšie, iné, naopak, dynamicky premenlivé.

Schopnosti sú sústavou znalostí a skúseností, ktoré sú predpokladom optimálnej a efektívnej realizácie pracovnej činnosti. Umožňujú úspešne zaujímať profesijnú tzv. služobnú pozíciu a rolu. Schopnosti môžeme rozdeliť na všeobecné, t.j. percepčné, psychomotorické, intelektové a špecifické, t.j. vyjadrujúce vzťah k povinnostiam, vzťah k druhým ľuďom, vzťah k sebe samému a vôľové vlastnosti.

Vlastnosti Ide o súbor tých vlastnosti, ktoré nie je možné a ani účelné zo strany manažera meniť. Ide o ťažko meniteľné rysy človeka, ktoré súvisia s jeho biologickou a psychologickou podstatou. Postoje Vyjadrujú celkovú mieru ochoty a lojality človeka. Čo človek chce a čo si myslí . Aké má vnútorne pohnútky pre výkon určitých činnosti.
Každý manažér je vo funkcii vedúceho na určitej pozícii. Mal by sa správať tak, aby jeho konanie bolo v súlade s cieľmi, ktoré presadzuje a mal by striktne dodržiavať etické zásady a k tomu viesť aj svojich podriadených. Platí pravidlo, že čím vyššiu pozíciu manažér zastáva, tým by mal byť prísnejší voči sebe aj z hľadiska dodržiavania etických noriem a pravidiel, pretože podriadení spolupracovníci podľa jeho správania ľahko odhalia možné protiklady.
Pozícia vedúceho je miesto, ktoré zaujíma v organizačnej štruktúre vzhľadom na objekty riadenia, s ktorými vstupuje do služobnej a sociálnej interakcie. Je pridelená na základe organizačných noriem, charakterizuje ju delegovaná právomoc a kompetencia rozhodovať o činnosti riadeného organizačného celku.
Pozíciu vedúceho určujú:
- služobné postavenie manažéra, vymedzené funkčnými povinnosťami,
- úroveň osobného vplyvu, určovaná predovšetkým autoritou.
Objektom manažérskeho pôsobenia sú predovšetkým „zdroje“ organizácie: ľudské, fyzické, informačné a finančné. Manažéri dodávajú a udržujú „hnaciu silu“ na využitie vedomostí, schopností a tvorivého potenciálu podriadených spolupracovníkov, ale aj svojich. Zámerom manažéra má byť optimálne využitie disponibilných zdrojov pre plnenie cieľov a úloh organizácie. Optimalizácia využitia zdrojov manažéra sa realizuje v hlavných manažérskych funkciách: v plánovaní, organizovaní a kontrole, prostredníctvom vhodného vedenia ľudí, v personálnych činnostiach a objektívnom hodnotení.
Prostredníctvom manažérskych funkcií pôsobí manažér na objekty manažmentu a túto činnosť môže vykonávať iba cez psychiku osobnosti.
Osobnosť vedúceho pracovníka (manažér) si vždy vyžaduje situačnú konkretizáciu, pretože iná je predstava o vlastnostiach veliteľa v armáde, iná u vedúceho v kultúre a iná v obchode.
Jednotný, univerzálny model osobnosti manažéra nemôže existovať, pretože manažéri pôsobia v rôznych, svojim zameraním, významom a ďalšími charakteristikami podstatne odlišných organizáciách, ktoré svojimi odlišnosťami už zo základu ich existencie vyžadujú iné metódy riadiaceho pôsobenia, ktoré ovplyvňujú aj požiadavky na vedenie ľudí.
Popri najvýznamnejších vlastnostiach osobnosti vedúceho je dôležitý aj aspekt nazývaný súhrnom postojov. Poskytuje veľmi cenné informácie o jeho predispozíciách, motivujúcich prvkoch a o mechanizmoch aktivity, t.j. o faktoroch, ktoré treba brať do úvahy pri analýze správania budúceho vedúceho pracovníka.
Správanie jednotlivca, a to aj vo funkcii vedúceho je silne závislé od situačných faktorov, teda od spoločenskej situácie, do ktorej je manažér začlenený a v ktorej sa nachádza.
Každý vedúci ako manažér zabezpečuje výkon všetkých riadiacich funkcií, a z toho hľadiska plní niekoľko manažérskych rolí, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a často aj prekrývajú:

interpersonálna rola – spočíva v medziľudskom kontakte riadiaceho pracovníka so svojimi partnermi v rámci organizácie (nadriadení, podriadení, rovnocenní kolegovia)., ale tiež mimo organizácie (zákazníci, dodávatelia). Prejavuje sa napr. reprezentáciou, vedením spolupracovníkov, spojením medzi organizáciou a jej okolím.
informačná rola – jej podstata je v účasti manažéra pri tvorbe, zbere, prenose, triedení, selekcii a využívaní informácií. Najčastejšie sa prejavuje pri komunikácii s internými a externými partnermi.
rozhodovacia rola - spočíva v účelovom výbere optimálneho riešenia problému z možných variant v danej situácii, rozhodnutí, až po realizáciu a kontrolu plnenia svojho rozhodnutia.
Administratívna rola – je dôležitým doplnkom a predpokladom uvedených rolí. Pozostáva z bežnej práce s príslušnými potrebnými dokladmi, napr. korešpondencia, právne dokumenty, rozpočty a pod. Jej úloha rastie alebo klesá v súvislosti s postavením a pôsobením funkcie manažéra na určitom stupni riadenia.