OSN

OSN Vznikla 24. 01.1945 v San Franciscu

mala 51 zakladajúcich členov, medzi nimi aj Česko – Slovensko. Jej cieľom je bojovať za ľudské práva, zabezpečiť mier, hospodársku, sociálnu, kultúrnu a humanitnú spoluprácu vo svete. Sídli v New Yorku, no orgány OSN sa nachádzajú po celom svete.

Má viacero oficiálnych jazykov:

angličtina, ruština, francúzština, španielčina, čínština, arabčina. OSN je organizáciou takmer všetkých štátov, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte. Je to záväzok zničiť vojnu, prehlbovať ľudské práva, rozvíjať sociálny pokrok a priateľské vzťahy medzi národmi a používať túto organizáciu ako stredisko pre sledovanie svojich krokov. Najvyšší predstaviteľ: Generálny tajomník Kofi A. Annan z Ghany (od 1.1.1997) Počet

členských krajín:
191
Vstup SR:
19. január 1993 Výška členského príspevku
SR: 485 490 USD

Členom OSN sa môže stať každý štát, ktorý prijme záväzky obsiahnuté v Charte. O prijatí nového člena rozhoduje Valné zhromaždenie na odporúčanie Rady bezpečnosti. Najdôležitejšími dokumentmi OSN sú Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd a Medzinárodná Charta OSN.

Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd bola prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením OSN. V roku 1966 boli k tejto deklarácii pridané dva pakty: Pakt občianskych a politických práv a Pakt ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv.

Deklarácia ľudských práv má 8 bodov:

1. všetci ľudia sa rodia slobodní a seberovní, majú rovnaký nárok na ľudské práva a slobody
2. rovnaké právo na slobodu, život, osobnú bezpečnosť
3. právo byt právnickou osobou
4. právo na ochranu (zákonom)
5. právo na súkromie
6. slobodu pohybu
7. právo na vzdelanie
8. povinnosti voči spoločnosti (najmä podriadenosť zákonu) Zvyšok tvoria sociálne, politické, kultúrne a ochranné práva. Charta OSN je základný dokument OSN, ktorý vytyčuje ideály a ciele tejto organizácie.

Pozostáva z nasledovných kapitol:

1. Ciele a zásady (čl. 1-2)
2. Členstvo (čl. 3-6)
3. Orgány (čl. 7-8)
4. Valné zhromaždenie
5. Rada bezpečnosti
6. Pokojné riešenie sporov (čl. 33-38)
7. Akcie pri ohrození mieru , porušení mieru a útočných akciách (čl. 39-51)
8. Oblastné dohody (čl. 52-54)
9. Medzinárodná hospodárska a sociálna súčinnosť (čl. 55-60)
10. Hospodárska a sociálna rada
11. Deklarácia o nesamosprávnych územiach (čl. 73-74)
12. Medzinárodná poručnícka sústava (čl. 75-85)
13. Poručnícka rada
14. Medzinárodný súdny dvor (čl. 92-96)
15. Sekretariát (čl. 97-101)
16. Rôzne ustanovenia (čl. 102-105)
17. Prechodné bezpečnostné opatrenia (čl.106-107)
18. Zmeny (čl. 108-109)
19. Ratifikácia a podpis (čl. 110-111)

Ciele OSN :

1. Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a predchádzať ohrozeniu mieru, odstrániť jeho ohrozenie a potlačiť každý útočný čin alebo iné porušenie mieru. Ďalej mierovými prostriedkami uskutočňovať úpravu alebo riešenie situácií, ktoré by mohli viesť k jeho narušeniu.

2. Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčovania národov, ako aj robiť každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru.

3. Medzinárodnou spoluprácou riešiť hospodárske, kultúrne, sociálne alebo humanitné problémy a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám bez rozdielu veku, rasy, náboženstva...

4. Byť strediskom, ktoré by uvádzalo do súladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.

Zásady OSN:

1. Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov.

2. Všetci členovia OSN plnia svedomite záväzky, ktoré prevzali podľa tejto Charty, aby tak zabezpečili všetkým práva a výhody vyplývajúce z členstva.

3. Všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť.

4. Všetci členovia OSN sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj iných spôsobov, ktoré sú v rozpore s cieľmi OSN.

5. Všetci členovia poskytnú OSN všemožnú pomoc pri každej akcii, ktorú urobí v súhlase s ustanoveniami Charty, a vystríhajú sa poskytovať pomoc ktorémukoľvek štátu, proti ktorému robí OSN preventívnu alebo donucovaciu akciu.

6. OSN dbá, aby i štáty, ktoré nie sú jej členmi, konali podľa týchto zásad, ak to je potrebné pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

7. Nijaké ustanovenie Charty nedáva OSN právo zasahovať do vecí, ktoré patria do vnútornej právomoci štátov.

8. Členstvo v OSN je otvorené všetkým mierumilovným štátom, ktoré akceptujú záväzky obsiahnuté v Charte, a sú ochotné a spôsobilé tieto záväzky plniť.

9. Štáty prijíma za členov Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady.

Hlavné orgány OSN :

Valné zhromaždenie
Bezpečnostná rada
Hospodárska a sociálna rada
Poručenská rada
Medzinárodný súdny dvor

Sekretariát Všetky sídlia v New Yorku, iba Medzinárodný súdny dvor, má sídlo v Haagu.

Valné zhromaždenie sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, každý má jeden hlas. Rozhodnutia o dôležitých otázkach, sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou, rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú prostou väčšinou.

Funkcia predsedu Valného zhromaždenia sa každý rok obsadzuje z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinsko-americkej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov. Funkcie a právomoci

Valného zhromaždenia :

Valné zhromaždenie má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty. Dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka.

Zaoberá sa najmä otázkami zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, otázkami odzbrojenia, medzinárodnej politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, výchovnej a zdravotníckej spolupráce, otázkami uplatňovania ľudských práv a slobôd pre všetkých. Bezpečnostná rada je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Má 15 členov:

5 stálych členov

Čínu, Francúzsko, Ruskú federáciu, Veľkú Britániu USA a

10 nestálych členov volených na dvojročné funkčné obdobie

Každý člen Bezpečnostnej rady má jeden hlas. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov, pričom žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti. Ak nechce stály člen znemožniť prijatie určitého rozhodnutia, môže sa hlasovania zdržať. Len Bezpečnostná rada má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné plniť.

V prípade ohrozenia mieru môže vyzvať členské štáty k použitiu hospodárskych sankcií i podniknúť vojenskú akciu proti agresorovi. Vykonáva poručenské funkcie OSN, odporúča prijatie nových členov OSN i vymenovanie Generálneho tajomníka a spolu s Valným zhromaždením volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora. Pracuje nepretržite, predstaviteľ každého jej člena musí byť stále prítomný v sídle OSN. Členský štát, ktorý trvalo porušuje zásady Charty OSN, môže Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady z OSN vylúčiť. Hospodárska a sociálna rada je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií. Rada má 54 členov. Slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach .

Vypracúva odporúčania a štúdie na ich riešenie zvoláva medzinárodné konferencie, pripravuje pre Valné zhromaždenie návrhy zmlúv, poskytuje služby členským štátom OSN, vedie konzultácie s príslušnými mimovládnymi organizáciami o otázkach, ktorými sa zaoberá Hospodárska a sociálna rada. Pôvodnou úlohou Poručenskej rady bolo vykonávať správu poručenských území a bývalých kolónií, no v súčasnosti existujú návrhy na jej zrušenie alebo reformu.

Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom OSN

Skladá sa z 15 sudcov, ktorí sa volia na obdobie 9 rokov v oddelenom hlasovaní. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag v Holandsku. Sekretariát je obslužným a informačným orgánom OSN. Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorý je menovaný na päťročné funkčné obdobie.

UNICEF je detský fond OSN, ktorý vznikol 11.12.1946

a sídli v New Yorku. Je pod záštitou OSN a pôsobí v krajinách, ktoré sú jej členmi. Pomáha deťom vo viac ako 160 krajinách. Hlavnými cieľmi sú lepšia starostlivosť o zdravie a výživa, nezávadná voda a primeraná hygiena kvalitné základné vzdelanie. Svoju činnosť financuje z dobrovoľných príspevkov vlád členských krajín a nevládnych organizácií. Nezanedbateľným príjmom sú výťažky z predaja tovaru darčekového charakteru so znakom UNICEF .

Na 44. Valnom zhromaždení OSN 20. 11. 1989 sa rozhodlo vypracovať Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť k 2. 9. 1990.

Deklarácia práv dieťaťa obsahuje desať zásad:

1. Nerobiť žiadnu výnimku medzi deťmi, ktorým má byť ochrana ich práv poskytnutá.
2. Dbať na záujmy normálneho, zdravého fyzického i duševného vývoja všetkých detí.
3. Pre každé dieťa zaručiť meno a národnosť.
4. Každému dieťaťu poskytnúť právo na zdravotnú opateru a ochranu vrátane starostlivosti o jeho matku už v tehotenstve.
5. Zdravotne postihnutým deťom zaručiť osobitnú starostlivosť a výchovu.
6. Deťom bez plnej rodičovskej starostlivosti poskytnúť rovnocennú štátnu starostlivosť.
7. Každému dieťaťu zaručiť bezplatnú výchovu a povinné základné vzdelanie tak, aby sa stalo užitočným členom spoločnosti.
8. Všetky deti bez rozdielu uprednostňovať pri ochrane a pomoci v každej potrebnej situácii.
9. Uchrániť deti pred každou krutosťou, vykorisťovaním či zanedbávaním i pred zamestnávaním, pokiaľ nedosiahli primeraný vek.
10. Žiadne dieťa nesmie byť diskriminované pre svoju rasu, náboženstvo, pohlavie alebo iné odlišnosti od iných a všetky deti musia byť vychovávané v duchu porozumenia, priateľstva a mieru medzi národmi.

Predstavitelia SR vo významných funkciách OSN v súčasnosti:

Brigita Schmögnerová, výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie. Peter Tomka, člen Komisie OSN pre medzinárodné právo, predseda Ad Hoc výboru OSN pre medzinárodný dohovor proti reprodukčnému klonovaniu. Od svojho vzniku v januári 1993 sme sa doteraz celkove zúčastnili na 14-tich mierových misiách OSN. Potvrdením serióznosti záujmu a dlhodobej angažovanosti Slovenska na pôde OSN je i naša kandidatúra na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2006- 2007.

Vzhľadom na časté regionálne konflikty a nezhody, ostávajú mierové operácie najviditeľnejšou súčasťou jej aktivít. Vysiela mierové a pozorovateľské misie do jednotlivých regiónov sveta a zjednáva mierové riešenie konfliktov. Angažuje sa aj v oblasti ochrany životného prostredia, napríklad Konferencia OSN o životnom prostredí v Rio de Janiero 1992 a v Johanesburgu 2002, dohody o biodiverzite a zmene podnebia.

Prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (IAEA)

vykonáva dozor nad jadrovými elektrárňami v 90 krajinách, aby zabránila zneužívaniu nukleárneho materiálu na vojenské účely. Poskytuje humanitárnu pomoc obetiam ozbrojených konfliktov. UNESCO (Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru) prispieva k rozvoju medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, komunikácie a informatiky.

Podporuje nezávislú tlač a rozvoj komunikačných systémov. V 81 krajinách sveta, v rátane Grécka, Egyptu, Talianska, Indonézie a Kambodže sa pričinila o ochranu kultúrnych pamiatok. Výsledkom snaženia UNESCO bolo prijatie medzinárodných dohovorov na ochranu kultúrneho dedičstva.

UNICEF v roku 1990 prispel k prijatiu Dohovoru o právach dieťaťa

ktorý sa stal súčasťou medzinárodného verejného práva. Priamym prispením OSN v súčasnosti 60 % dospelých osôb v rozvojových krajinách vie čítať a písať a 90 % detí v týchto krajinách navštevuje školu. Vzdelávacie programy pre ženy v rozvojových krajinách prispeli k zvýšeniu miery ich gramotnosti z 36 % v roku 1970 na 72 % v roku 2000.

V roku 2001 získali spoločne OSN a jej generálny tajomník Kofi Annan (Ghana) Nobelovu cenu mieru za príspevok k riešeniu zásadných ekonomických, sociálnych, ekologických a bezpečnostných problémov súčasného sveta.