Organizácia spojených národov

Najdôležitejšími celosvetovými medzinárodnými organizáciami je Organizácia spojených národov(OSN), organizácia so všeobecnou kompetenciou a k nej pridružené medzinárodné odborné organizácie, s ktorých každá má špeciálnu kompetenciu.
Organizácia spojených národov
Prvou svetovou organizáciou kolektívnej bezpečnosti bola Spoločnosť národov (League of Nations). Sídlila v Ženeve. Svoju činnosť začala v roku 1920. Jej zakladajúca listina (štatút), pakt bol súčasťou Versaillskej zmluvy (zákon č. 507/1921 Sb.). Nestala sa však univerzálnou organizáciou a nepodarilo sa jej zabrániť vzniku 2. svetovej vojny. Svoje pôsobenie skončila v r. 1946. Jej budovy a majetok prešli na OSN.

OSN bola založená v roku 1945. Jej ustanovujúca konferencia sa konala v San Franciscu od 25. apríla do 26. júna za účasti 50 štátov. Prerokovala návrhy veľmocí z Dumbarton Oaks a z Jaltskej konferencie a po ich podstatnom doplnení prijala text charty. Táto zakladajúca listina – charta – vstúpila do platnosti 24. októbra 1945. K tomuto dátumu sa splnila podmienka jej vstupu do platnosti, a to uloženie ratifikačných listín všetkými piatimi veľmocami a väčšinou ostatných signatárskych štátov (čl. 110 ods. 3 charty).

Faktickú činnosť však začala OSN až 20. januára 1946 na prvom zasadaní Valného zhromaždenia, ktoré ustanovilo ostatné orgány, hlavne bezpečnostnú radu a vyriešilo základné otázky vnútorného života organizácie.

Sídlo OSN
Sídlo OSN je v New Yorku. Časť sekretariátu sídli v európskych úradovniach OSN, v Ženeve a vo Viedni. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag.

OSN má svoju zástavu, ktorej vzhľad upravila rezolúcia valného zhromaždenia z 20. októbra 1947; v svetlomodrom obdĺžnikovom poli je biela polárna projekcia zemegule s dvomi olivovými ratolesťami, ktoré symbolizujú svetový mier.

Ciele a zásady OSN
Cieľom činnosti OSN sa venuje preambula a čl. 1 charty. Cieľom OSN je:
uchrániť budúce pokolenie pred svetovou vojnou, ktorá už dvakrát priniesla ľudstvu nevýslovné strasti,
pestovať znášanlivosť a žiť v mieri ako do dobrí susedia,
zjednotiť svoje sily a udržať medzinárodný mier a bezpečnosť,
uskutočniť účinné kolektívne opatrenia, ako i iné vhodné kroky na posilnenie svetového mieru,
prijať zásady a zaviesť metódy zaisťujúce, že ozbrojené sily nebudú užívané inak ako v spoločenskom záujme,
rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov,
uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu – hospodársku, sociálnu, kultúrnu a humanitárnu,
podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň vo väčšej slobode,
podporovať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám,
vytvoriť pomery, za ktorých môžu byť zachované spravodlivosť a ústa k záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv a iných prameňov medzinárodného práva,
byť strediskom, ktoré zlaďuje činnosť štátov pri dosahovaní spomínaných cieľov.

O zásadách, ktorými sa má OSN a jej členovia riadiť pri usilovaní a dosiahnutí týchto cieľov,sa zmieňuje čl. 2 charty.


Podľa neho ide o tieto zásady:
Zásada zvrchovanosti
zásada poctivého plnenia členov OSN záväzkov prebratých podľa charty
zásada mierového urovnania sporu medzi členskými štátmi
zásada vystríhania sa hrozby silou alebo použitia sily proti inému štátu
povinná účasť na akciách OSN podľa kapitoly VII. Charty
nezasahovanie OSN do záležitostí, ktoré patria v podstate do vnútornej právomoci ktoréhokoľvek štátu
záruka organizácií, že štáty, ktoré nie sú jej členmi, budú konať podľa týchto zásad, ak to bude nutné na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

OSN mala v prvých rokoch len 60 členov. Dnes je ich 191. Členom OSN môže byť štát zvrchovaný, mierumilovný, ochotný a spôsobilý plniť záväzky, vyplývajúce z Charty OSN (čl.4). Nových členov prijíma valné zhromaždenie na odporúčanie BR OSN.

Hlavnými orgánmi OSN sú
Valné zhromaždenie
Hospodárska a sociálna rada
Bezpečnostná rada OSN
Do roku 1995 ním bola Poručnícka rada, Medzinárodný súdny dvor a sekretariát.

Valné zhromaždenie OSN
Valné zhromaždenie (General Assembly – GA) tvoria všetky členské štáty. Každý z nich má jeden hlas. Schádzajú sa na pravidelných zasadnutiach raz ročne, na zvláštnych alebo naliehavých zvláštnych zasadnutiach.
Právomoc VZ je veľmi široká. Môže konať o všetkých otázkach alebo záležitostiach, ktoré patria do rámca charty alebo sa týkajú právomocí a funkcií iných orgánov OSN, s výnimkou prípadov, ktorými sa zaoberá BR OSN.


Koná o otázkach týkajúcich sa
Udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti
regulácie ozbrojenia a odzbrojenia
odstránenia kolonializmu
rozvoja medzinárodnej hospodárskej, sociálnej a kultúrnej spolupráce
technickej pomoci rozvojovým štátom
ochrany ľudských práv a slobôd
pokrokového rozvoja a kodifikácie medzinárodného práva

Ak však prerokúva konkrétny spor alebo situáciu, ktorá by mohla vyžadovať neozbrojenú alebo ozbrojenú akciu, je povinná záležitosť postúpiť BR OSN.

Ku všetkým týmto otázkam prijíma VZ odporúčania, ktoré nie sú pre členov právne záväzné. V prípade podpory celej členskej základne však majú značnú morálnu a politickú váhu. Preto ak k ich schváleniu stačí podľa charty dvojtretinová väčšina prítomných a hlasujúcich členov, schvaľujú sa v posledných rokoch spravidla formou konsensu, vyhlasovaného predsedom bez hlasovania.

Okrem takýchto rezolúcií, ktorých každé pravidelné VZ prijíma viac ako 200, schvaľuje ročne jednu alebo dve deklarácie. V nich slávnostne potvrdzuje existenciu platných zásad medzinárodného práva, vykladá ich alebo formuluje ich obsah z hľadiska lege ferenda.

VZ má tiež významné funkcie vo vnútornom živote organizácie
Prerokúva, schvaľuje a robí odporúčania k výročným správam jednotlivých orgánov OSN
Volí nestálych členov BR OSN a členov Hospodárskej a sociálnej rady
Spolu s BR OSN volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora
Na odporúčanie BR OSN menuje generálneho tajomníka
Schvaľuje rozpočet organizácie, stanovuje príspevkové kvóty jednotlivých členov a kontroluje finančné hospodárenie
Na odporúčanie BR OSN môže zbaviť výkonu členských práv člena, proti ktorému OSN podnikla preventívnu alebo donucovaciu akciu
Člena, ktorý sústavne porušuje zásady charty, môže z organizácie vylúčiť

Rozhodnutia VZ o týchto otázkach sú právne záväzné pre všetky členské štáty i pre príslušné orgány OSN.

VZ sa uznáša dvojtretinovou alebo prostou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov. Za hlasujúcich sa považujú tí členovia, ktorí odovzdali kladný alebo záporný hlas.


Dvojtretinová väčšina sa vyžaduje pri rozhodovaní o dôležitých otázkach, ako sú
Otázky udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti
Otázka prijímania nových členov
Voľba členov BR OSN a hospodárskej a sociálnej rady
Rozpočtové otázky

Pri rozhodovaní o iných – hlavne procedurálnych otázkach stačí prostá väčšina. Aby sa VZ mohlo vôbec uznášať, musí byť prítomná najmenej polovica všetkých členov organizácie.VZ si zriaďuje niekoľko pomocných orgánov, výborov, komisií, inštitúcií a programov.


Hlavné orgány pôsobia v čase pravidelných zasadnutí VZ, v ktorých sú zastúpení všetci členovia
Politických a bezpečnostných
hospodárskych a finančných
sociálnych
humanitárnych a kultúrnych
administratívnych a rozpočtových
právnych.

Procedurálne výbory VZ sú
1. Riadiaci výbor
2. Výbor pre preskúmanie poverovacích listín
Riadiaci výbor je zložený z predsedu VZ, jeho podpredsedov a predsedov hlavných výborov.
Prerokúva predbežný program konania, dodatkové i ďalšie navrhnuté body a odporúča VZ, či ich má zaradiť na svoj program. Pomáha predsedovi VZ pri zostavovaní programu konania pre každú plenárnu schôdzu. Koordinuje činnosť všetkých hlavných výborov.

Stále výbory VZ sú
1. Poradný výbor pre administratívne a rozpočtové otázky
2. Výbor pre príspevky
Oba sú založené zo znalcov, volených na základe ich osobnej odbornej kvalifikácie a získaných skúseností.
Desiatky pomocných výborov ad hoc sú zriaďované na prerokúvanie rôznych otázok, napr. pre otázky odzbrojenia, mierové využitie kozmického priestoru, mierové využitie atómovej energie, plnenie Deklarácie o poskytnutí nezávislosti koloniálnym krajinám a národom, definíciu agresie alebo pre kodifikáciu zásad medzinárodného práva, týkajúceho sa priateľských vzťahov s spolupráce medzi štátmi.

Neskôr VZ ustanovilo
Komisiu pre medzinárodné právo
Komisiu pre právo medz. obchodu
Inštitút OSN pre výcvik a výskum
Univerzitu OSN
Konferenciu OSN pre obchod a rozvoj
Rozvojový program OSN
Program OSN pre životné prostredie
Detský fond OSN,atď.

Schôdze VZ a jeho pomocných orgánov sú verejné, ibaže by príslušný orgán rozhodol zo zvláštnych dôvodov o uzavretí zasadania. Tajne sa hlasuje iba pri voľbe členov alebo osôb do orgánov funkcií. Pracovnými jazykmi VZ sú angličtina, arabčina, čínština, francúzština, ruština a španielčina.

Bezpečnostná rada OSN
Bezpečnostná rada (BR OSN, Security Council – SC) je ďalším hlavným orgánom OSN. Má podľa charty prvotnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Je organizovaná ako malý, efektívny a pohotový orgán, vybavený rozsiahlou zvláštnou právomocou, ktorá má zabezpečiť rýchlu a účinnú akciu OSN, ak to bude vyžadovať udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Pri výkone týchto funkcií koná menom všetkých členov organizácie.

BR je zložená z 15 členov (do r. 1965 – 11). Stálymi členmi sú: Čína, Francúzsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké a Veľká Británia. Ostatných 10 nestálych členov je volených na dvojročné funkčné obdobie (každý rok o piatich), s ohľadom na príspevok dotyčného kandidáta ma udržanie medzinárodného mieru a na zásadu spravodlivého zemepisného zastúpenia.

Zákl. poslaním BR OSN je prerokúvať medzinárodné spory a situácie, ktorých ďalšie trvanie by mohlo ohroziť medzinárodný mier a bezpečnosť. V takýchto prípadoch sa im odporúča vhodný postup alebo prostriedky mierového urovnania. Vo viac ako 30 prípadoch rozhodla BR o vyslaní zvláštnych mierových jednotiek na obnovenie alebo udržanie mieru (napr. v bývalej Juhoslávii).

Ak dôjde k ohrozeniu mieru, porušeniu mieru alebo útočnému činu, môže rozhodnúť o nevojenských alebo vojenských akciách proti rušiteľovi. Nevojenské akcie môžu zahrnovať úplné alebo čiastočné prerušovanie hospodárskych stykov, spojov železničných, námorných leteckých, poštovných, telegrafických alebo rádiových, ako i prerušenie diplomatických stykov.

Ozbrojené akcie podniká BR OSN leteckými, námornými alebo pozemkovými silami. Môžu zahrnovať demonštráciu ozbrojených síl, blokádu alebo iné vojenské operácie. Rozhodnutie o takýchto akciách – či nevojenskej alebo vojenskej povahy, sú pre členské štáty záväzné.

Ešte pred rozhodnutím o akciách môže BR vyzvať strany, aby splnili dočasné opatrenia, aké považuje za žiadané a potrebné, aby sa predišlo zhoršeniu situácie, napr. ich vyzve, aby pozastavili ozbrojené akcie alebo aby svoje vojenské jednotky z územia druhého štátu.

Povinnosť členov zúčastniť sa na ozbrojených kolektívnych akciách mala byť konkretizovaná v zvláštnych dohodách uzatváraných členmi BR. Zatiaľ ešte žiadna takáto dohoda nebola uzatvorená. Rada môže na vynútenie akcie použiť i oblastné dohody a orgány, ktorých zriaďovanie predpokladá Charta OSN.

Okrem týchto politických funkcií plní BR i úlohy organizačné a správne. Niektoré z nich vykonáva spolu s VZ, ako je odporúčanie žiadosti štátov o členstvo, spoločná voľba sudcov Medzinárodného súdneho dvora alebo menovanie generálneho tajomníka.

BR vykonáva svoje funkcie nepretržite. Každý jej člen je preto povinný byť trvalo zastúpený v sídle OSN. Schôdze BR zvoláva predseda na požiadania niektorého člena rady, generálneho tajomníka alebo VZ.

Schôdzu riadi predseda, ktorým sú postupne členovia, striedajúci sa po mesiacu podľa členských štátov v angličtine v abecednom poriadku. Zasadanie BR sú verejné, pokiaľ by rada nerozhodla z vážnych dôvodov opačne.

Uznesenie BR OSN sa schvaľuje deviatimi kladnými hlasmi. O procedurálnych otázkach sa rozhoduje kladnými hlasmi ktorýchkoľvek členov. O podstatných otázkach tiež rovnakým počtom hlasov, avšak medzi odovzdanými hlasmi musia byť kladné hlasy stálych členov (zásada jednomyseľnosti stálych členov).

BRade pomáha pri vojenských otázkach vojenský štábny výbor, zložený z náčelníkov štábov stálych členov. Výbor expertov im radí v otázkach konajúceho programu. Výbor pre prijímanie nových členov skúma žiadosti štátov o členstvo v organizácií.

Pracovnými jazykmi BR sú angličtina, arabčina, čínština, francúzština, ruština a španielčina.

Hospodárska a sociálna rada OSN
Hospodárska a sociálna rada (Economic and Social Council – ECO – SOC) je ďalším hlavným orgánom OSN. Má veľmi širokú odbornú spôsobilosť. Pod vedením VZ OSN koordinuje hospodársku, sociálnu, humanitárnu a kultúrnu činnosť členských štátov OSN a ich početných orgánov a odborných organizácií.

Hospodárska a sociálna rada (ďalej HSR) je podľa Charty OSN povolaná na to, aby
Vypracovala štúdie a správy
robila odporúčania uvedeným subjektom
podporovala úctu k ľudským právam a napomáhala jej dodržiavanie

Je oprávnená zvolávať medzinárodné konferencie a pripravovať pre VZ návrhy dohovorov v záležitostiach patriacich do jej pôsobnosti, uzatvára dohody o pridružení s medzinárodnými odbornými organizáciami, spolupracuje so 600 medzinárodnými nevládnymi organizáciami a niektorými z nich priznáva poradný status

HSR sa skladá z 54 členských štátov. Jej členovia sú volení VZ na trojročné funkčné obdobie. Každý rok sa volí jedna tretina. Pri voľbe sa dodržiava zásada spravodlivého zemepisného zastúpenia: Afrika má 14 členov, Ázia – 11, Latinská Amerika – 10, východoeurópske štáty – 6 a západné a ostatné štáty – 13 členov.

HSR zasadá dvakrát do roka. Všetky svoje uznesenia schvaľuje väčšinou hlasov prítomných a hlasujúcich členov. Každý člen má 1 hlas. Uznesenie o vnútorných a organizačných otázkach členské štáty zaväzuje. Iné uznesenia majú povahu nezáväzných odporúčaní. Návrhy rezolúcií o dôležitých hospodárskych, sociálnych, humanitárnych a kultúrnych otázkach sa predkladajú na prerokovanie a schválenie valnému zhromaždeniu.

Zasadanie HSR riadi jej predseda alebo niektorý z jeho zástupcov. Sú volení na obdobie jedného roka.

Veľkej škále pôsobnosti HSR zodpovedá početný a rozvetvený systém jej pomocných orgánov. Líšia sa právomocami, funkciami, územným pôsobením a zložením.


Tvorí ju
6 funkčných komisií (štatistická komisia, komisia pre sociálny rozvoj, komisia pre ľudské práva, komisia pre práva žien a komisia pre narkotiká)
5 regionálnych hospodárskych komisií (hospodárska komisia pre Afriku, h.k. pre Európu, h.k. pre Latinskú Ameriku, h.k. pre západnú Áziu a hospodárska a sociálna komisia pre Áziu a Pacifik)
4 stále výbory (výbor pre program a koordináciu, v. pre prírodné zdroje, v. pre nevládne organizácie, v. pre konanie s medzivládnymi organizáciami)
2 komisie (komisia pre ľudské bývanie a komisia pre nadnárodné spoločnosti)
pracovné skupiny a expertné orgány zložené zo zástupcov štátov a odborníkov ad personam pre najrôznejšie otázky (napr. pre rozvojové plánovanie alebo pre prevenciu a kontrolu zločinnosti)

Medzinárodný súdny dvor
Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) je hlavným súdnym orgánom OSN.
Rozhoduje spory medzi členskými štátmi a podáva Valnému zhromaždeniu OSN a BR OSN právne posudky o otázkach súvisiacich s ich činnosťou.
Bol zriadený po skončení 2. svetovej vojny ako jeden zo 6 hlavných orgánov OSN. Podľa Charty OSN bol Medzinárodný súdny dvor (MSD) ustanovený ako hlavný súdny orgán OSN.

Z medzinárodnoprávneho hľadiska je to nový a iný súd, nie je však pokračovaním Stáleho dvora medzinár. spravodlivosti (1. celosvetový súd – ustanovený na základe Paktu Spoločnosti národov, sídlil v Haagu), rovnako ako OSN nie je pokračovateľkou Spoločnosti národov, ale novou svetovou organizáciou. Medzi oboma súdmi i organizáciami však existuje istá formálna a materiálna nadväznosť.

Formálna súvislosť je daná hlavne tým, že štatút MSD je podľa výslovného ustanovenia charty založený na štatúte Stáleho dvora medz. spravodlivosti. Ďalej platilo pri založení medz. súdu, že ak predpokladá nejaká, dosiaľ platná medz. zmluva, jurisdikciu Stáleho dvora medz. spravodlivosti, je po zániku tohto súdu príslušným MSD. Toto nástupníctvo sa však vzťahovalo iba na zmluvné strany štatútu nového súdu. To isté platilo i o obligatórnej jurisdikcii, vzniknutej jednostranným opčným prehlásením podľa čl. 36 Štatútu Stáleho dvora m.s.

Značná materiálna súvislosť je daná tým, že štatút i rokovací poriadok MSD sú z veľkej časti totožné so štatútom a rokovacím poriadkom Stáleho dvora.

Právnym základom činnosti MSD sú
Charta OSN
Štatút MSD – zákon č.30/1947 Zb., ktorý je neoddeliteľnou časťou charty
rokovací poriadok dvora, vypracovaný samostnými sudcami

Účastníkmi štatútu dvora sú ipso facto členské štáty OSN. Byť účastníkom štatútu
Neznamená však samo osebe prijatie obligatórnej jurisdikcie dvora. Význam tohto ustanovenia záleží na tom, že členovia OSN ako takí majú prístup k dvoru a že chápu jeho právomoc a konanie pred ním tak, ako sú upravené v charte a v štatúte dvora.