Je súbor programov, ktorý riadi chod používateľských programov v počítači.
Po stlačení tlačítka štart sa objaví ponuka používateľských programov.
Z nich niektoré sú členené ďalej na podskupiny. Obecne platí, že po inštalácií sú všetky aplikácie umiestnené pod ikonou programy. Spustenie aplikácií je možné tromi spôsobmi.
1.najčastejším spôsobom je použitie hlavného panelu, kde po kliknutí na tlačítko štart sa rozbalí strom s ponukou spustiteľných aplikácií
2.dvojité kliknutie na ikonu umiestnenú na pracovnej ploche.
3.je spustenie z príkazového riadku povelom spustiť. Aplikáciu môžeme spustiť aj priamo z prieskumníka.
Sa nachádza v dolnej časti obrazovky. Je na ňom umiestnený štart, hodiny, typ klávesnice, môže byť na ňom umiestnený aj iný zástupca. Ak kliknete pravým tlačítkom myši do voľného priestoru zobrazí sa nám ponuka panelov.
O usporiadaní ikon
Minimalizovanie okien
Vlastnosti.
V okne je možné nastaviť akým spôsobom sa bude panel zobrazovať. Pokial nie je zvolené trvalé zobrazenie, zobrazí sa lišta automaticky, po priblížení kurzora k okraju (zaškrtnuté schovávať alebo stlačením kláves ctrl+Esc) (nezaškrtnuté vždy navrchu ani schovávať) Veľkosť ikon je možné ovplyvniť voľbou „malé ikony v ponuke štart“ ukončiť. Posledná voľba „zobrazovať hodiny“
zabezpečuje ich zobrazovanie okienku z pravej časti panelu.
Štandardne je hlavný panel umiestnený na dolnom okraji obrazovky. My si však môžeme panel umiestniť na ktorejkoľvek hrane obrazovky. Stačí kliknúť na panel do priestoru a za držania tlačítka myši ho umiestniť na požadovanom mieste. Okrem polohy panelu je možné taktiež zmeniť jeho veľkosť. K okraju panelu priblížime kurzor, ten sa nám zmení na obojstrannú šípku a za držania tlačítka môžeme ťahom meniť veľkosť panelu. Vo chvíli, keď sme spokojný z veľkosťou panelu, tlačítko myši pustíme.
Je to operačný systém vytvorený firmou Microsoft. Ide o prvý 32 bitový OS určený pre počítače typu IBM kompatibilné. Jeho tridsaťdvabitovosť zaručuje vyššiu stabilitu systému a umožňuje plne využiť 32bitové inštrukcie procesorov. Minimálna konfigurácia (hardware PC), pre ktorú je systém určený je PC 386/33 Mhz, 4MB RAM.
V tejto konfigurácii pracuje systém v tzv. rozšírenom 386 móde. Pre zmysluplnú prácu, je ale PC 486/66 Mhz, 8MB RAM podmienkou. Nespornou výhodu oproti predchádzajúcemu DOSu je tzv. multitasking. Čo to je? Multitasking jednoducho umožňuje spustenie viacerých programov na vašom počítači súčasne, tzn. umožňuje chod viacerých aplikácii.
Nevýhodou je to, že ak máte málo pamäte RAM, systém musí často ukladať (swapovať) na disk, čo prácu spomaľuje (rýchlosť integrovanej pamäte RAM je niekoľkokrát vyššia ako rýchlosť HDD). Čo je to swapovanie? Jednoducho povedané, ak vám dôjde miesto v pamäti RAM (elektronická pamäť na báze integrovaných obvodov, slúži na ukladanie medzivýpočtov), systém si vytvorí swap súbor, kde medzivýpočty uloží a potom sa k nim vráti.
Ak je ale výpočtov viac (náročné programy, novšie hry), systém muší častejšie ukladať, čo spomaľuje prácu (čítacia hlavička HDD sa musí neustále pohybovať), ale je to vždy lepšie, ako keby sa program nemal vôbec spustiť. Ďalšou veľkou výhodou (a tu Microsoft predbehol aj iné firmy), je to, že systém je vytvorený na báze okien (windows).
Veľkosť okien sa dá meniť posuvníkom (pravý dolný roh okna), alebo priamo uchopením okraja okna. Okno sa zatvára krížikom v pravom hornom rohu (sú tu aj ikonky pre maximalizovanie a minimalizovanie). Uzavretie okna spôsobí uzavretie aplikácie. Systém je graficky orientovaný, tzn., že užívateľ nie je odkázaný na pracné zadávanie príkazov (ktoré sa treba najprv naučiť), ale jednotlivé príkazy, resp. programy majú priradené určité grafické ikony. Jednoduchým kliknutím (alebo dvojklikom) na príkaz vykoná, resp. program spustí.
Programy sú vo formátoch DOS, tzn. *exe, *.com, *.bat, ale nedajú sa v DOSe spustiť. (16 bitový DOSový formát nie je kompatibilný s 32 bitovým formátom Windowsu). Naopak, DOSové programy pod Windows fungujú. Plug and Play je systém, ktorý dokáže automaticky rozoznať zariadenia pripojené k PC (avšak tieto musia PnP podporovať). Užívateľ potom už len zariadeniu priradí príslušný driver (ovládač). Drivery sú v novom stabilnejšom formáte VxD (virtual x driver). Príslušný driver sa vždy načíta do pamäti pri štarte systému.
Avšak pri vymazaní driveru a následnom reštarte sa zariadenie neobjaví (Windows ho ale detekuje). Nevýhodu systému je to, že nie je schopný sa brániť proti laickému zásahu zo strany užívateľa, ak ten vymaže nejaký potrebný súbor, resp. zasiahne do registru Windows (obsahuje informácie o nastaveniach a systéme). Windows sa potom zbúria (´modrá obrazovka smrti´)a prestanú fungovať. A bezmocný užívateľ je potom v afekte schopný naformátovať disk.
Charakteristickým znakom Windows je panel úloh (taskbar), kde sú vyobrazené práve spustené programy. Kliknutie ľavým tlačítkom na aplikáciu v taskbare vyvolá funkciu maximalizovať (okno programu zaplní obrazovku), pravé tlačítko poskytuje tieto voľby:
Obnovit, Zavřít, Maximalizovat. Kliknutie pravým tlačítkom na taskbar vyvolá ponuku pre prácu s oknami (zoradiť, minimalizovat všechny) V pravom dolnom rohu panela úloh je indikátor klávesnice (môže byť nastavený ľubovoľný počet národných klávesníc), býva tu aj repráčik a samozrejme hodiny. Zmena času hodín vyvolá zmenu času v celom systéme (tzn. Aj v DOSe). Panel úloh sa dá presúvať po okrajoch pracovnej plochy ľavým tlačíkom a dá sa meniť jeho veľkosť. V ľavom rohu taskbaru je ponuka Štart.
Vypnout – vypne počítač, resp. reštartuje, alebo návrat do DOSu
Spustit - do dialógového okna napíšete názov programu a windows ho otvorí
Hledat – umožňuje vyhľadanie súborov v počítači a a sieti
Dokumenty – zoznam naposledy otvorených súborov
Programy – odkazy na programy, ktoré sú v PC nainštalované
V ponuke štart funguje pravé tlačítko myši. Pretiahnutím ľubovoľnej ikony na ponuku sa vytvorí v ponuke zástupca.
Pracovná plocha – je plocha, na ktorú si užívateľ môže umiestniť zástupcov na najpoužívanejšie programy, resp. slúži na ukladanie osobných súborov. Obsahuje ikonu TENTO POČÍTAČ, ktorá otvorí okno s hlavným údajmi o počítači. Sú tu údaje o jednotlivých mechanikách v PC (disketová, HDD, CD ROM...), pričom u disketovej je možné vykonávať všetky základné veci s disketou (formátovať, mazať). Veľmi užitočné sú nástroje Defragmentátor (spája jednotlivé súbory, urýchľuje prácu s diskom) a Scandisk (kontrola a opravovanie diskov).
je súčasť zložky tento počítač. Je to veľmi dôležitá časť systému, lebo umožňuje priamo meniť jednotlivé nastavenia – softwéru aj hardvéru. Obsahuje nastavenia monitoru a graf. karty, siete a sieť. hardvéru, sieť. protokolov, multimédií, ovládačov (driverov), umožňuje meniť tzv. miestne nastavenie (mena, dátum...), nastavenie myši, písmen, klávesnice a herných ovládačov. Obsahuje ikonu Systém, ktorá umožňuje prehľad o hardvérovom vybavení počítača. Súčasťou zložky tento počítač je aj zložka Tiskárny, ktorá umožňuje inštaláciu tlačiarne a zmenu jej parametrov.