Operačný manažment

1.Operačný manažment, pojmy, definície:

Predmetom OM sú procesy a produkty! OM predstavuje systematické organizovanie a riadenie procesov, ktoré transformujú vstupy do hotových produktov schopných uspokojovať potreby a to jednak v ziskových, ako aj neziskových organizácií.
OM = časové, priestorové a funkčné usporiadanie a usmerňovanie procesov prebiehajúcich v organizácií.

Subjekt riadenia:
a) jednotlivec
b) vnútorne usporiadaný komplex organizácie útvaru, ktorého obsahom činnosti je vykonávanie riadiacich aktivít.
Subjekt riadenia môže predstavovať diferencovaný počet spravidla hiearchicky usporiadaných útvarov, ktoré tvoria tzv. organizačnú štruktúru riadenia

Objekt riadenia – organizované skupiny ľudí vykonávajúce určitý komplex účelových činností. Jedná sa o:
a) podnikateľské činnosti (výrobné, obchodné, dopravné)
b) verejnoprospešné
c) správne

Predmet riadenia – typy činnosti vykonávané jednotlivými organizačnými zložkami subjektu riadenia (nákup, zásobovanie, predaj, výroba...)

História OM – pôvodne išlo o preduction management, neskôr nastali posuny v súvislosti so zmenou tržného správania a prostredia, ako aj s rozvojom techniky a informatiky. Došlo k rozšireniu predmetu a skúmanie operácií každého druhu a to nielen vo výrobe, ako aj pri poskytrovaní akýchkoľvek služieb od zákazníka počnúc a dodávateľa končiac.
Dochádza aj k integrácií funkcií. Okrem objemových kritérií sa začína prikladať akcent na kritéria – kvalita, N...

Príbuzné disciplíny:
a) logistika
b) riadenie kvality
c) projektové riadenie
d) priemyselné inžinierstvo















2. Produkt a proces

Proces: skupina logicky usporiadaní aktivít z jasne definovanými vstupmi a výstupmi, pričom vstupy sa v priebehu procesu transformujú na výstupy.
Typy transformácie: fizikálna (delenie, rezanie), chemická, biologick á, informačné, priemesťňovanie, uchovávanie.

Procesný reťazec (logistický) – vzájomne prepojené procesy a zúčastnené jednotky podieľajúce sa na tvorbe produktu od jeho projektovania cez zaisťovanie vstupov, vlastnú tvorbu produktu až po odovzdanie zákazníkovi.

Dekompozícia a agregácia v procesnom reťazci:
Projektovanie Zásobovanie Výroba Montáž Expedícia

Napr. zásobovanie:
Pl. Potreby Výber dodávateľa Vystavenie objednávky Sledovanie objednávky Uskladnenie dodávky

Operácie:

Vypísanie Kontrola správnosti Odoslanie

Úkony Úkony

Pohyby Pohyby

Pridávanie hodnoty pre zákazníka: pri analýze operácií dva druhy činností:
1. činnosti pridávajúce hotnotu pre zákazníka
2. činnosti nepridávajúce hodnotu pre zákazníka, sú technologicky nevyhnutné, stratové

Faktory ovplyvňujúce proces 5M:
1. Man – človek
2. Machine – stroj
3. Material
4. Methody
5. Milien – prostriedky

Spôsoby grafického znázornenia procesov:
a) vývojové diagramy
b) postupový diagram
 = premiestňovanie
=činnosti meniace účitkové vlastnosti
=skladovanie
= kontrola kvality
 = čakanie

Zásady riadenia a organizovania procesov.
a) rytmickosť
b) vyvažovanie plynulosti medzi jednotlivými tokmi a procesmi
c) paralelnosť a proporcionálnosť

Produkt – definícia: v širokom zmysle je to výsledok produkčnej činnosti, výrobky a služby.
Produkty rozlišujeme:
a) produkty na končnú spotrebu (potraviny, odevy., obuv..ˇ
b) produkty určené na výrobnú spotrebu (stroje, zariadenia)

Aktivity zamerané na produkt:
1. Rozhodovanie o druhu, rozsahu, štruktúre, kvalite a parametroch produktov
2. Inovačné aktivity produktu (inovačná stratégia a politika podniku)
3. Príprava a tvorba nových produktov
4. Zavedenie nových produktov do výroby
5. Aktivity zabezpečujúce uplatnenie nových produktov na trhu

TYPY PRODUKTOV:
1. Podľa charakteru produktu - vlastností:
a) výrobky (materialna povaha)
b) služby (nemateriálny povaha)

2. Podľa kritéria použitia:
a) P finálne spotreby
b) Produkty výrobnej spotreby

3. Podľa spôsobu použitia:
a) p jednorazovej spotreby (potraviny)
b) p opakovaného použia (dlhodobej sporeby, napr. odev...)

4. Podľa charakteru dopytu:
a) so sezónnym dopytom (kolísavým), napr. letná obuv a pod.
b) s klesajúcim dopytom
c) s rastúcim dopytom

5. Podľa kritéria zakončenosti (finalizácie):
a) ukončené produkty – odev, obuv...
b) poloprodukty (medziprodukty) – z hľadiska podniku so jeho finalnym produktom a z hľadiska použitia si vyžadjú ďalšie spracovanie (múka, vlákna..)

6. Podľa množstva:
a) kusy
b) séria
c) hromadná

7. Podľa pohyblivosti:
a) stacionárny
b) pohyblivý

8. Podľa zložitosti:
a) jednoduchý
b) zložitý

9. Podľa tvaru a podoby:
a) upravovateľný
b) formovateľný


Podľa počtu druhov výrobkov možno rozlišovať:
 Podniky produkujúce jeden produkt (automobil)
 Podniky produkujúce viacero produktov


Základné druhy záujmu manažmentu:
1. Projektovanie produktov ( ak sú nové, tak: vlastný vývoj, zakúpenie licencie, franschesing)
2. Projektovanie produkčných procesov
3. Priestorové usporiadanie prod. Procesov
4. Časové zosúladenie – plánovanie priebehu v čase
5. Riadenie nákupu, zásob a skladovania
6. Organizácia a riadenie údržby
7. Vlastné riadenie prevádzky
8. Balenie a expedícia


































3. Výroba, výrobný manažment:

Výroba = transformácia vstupov na požadované výstupy pomocou pracovnej sily, strojov a nástrojov, prípravkov.

Výrobný systém – stroj, prístroj, budovy, ľudia – to fyzické, čo vidíme na dielňach

Účel výroby: tvorba výrobkov vo svojej podstate predstavuje transformáciu materiálu do formy schopnej uspokojovať určitú konkrétnu potrebu človeka. Východiskom je vždy produkt.
Na výrobný proces možno pozerať tak, že z hľadiska danej organizácie ako aj z hľadiska určitého štátu, ba aj celosvetovej ekonnomiky. Produkt, ktorý je z hľadiska podniku finálnym produktom môže byť z hľadiska ekonomiky poloproduktom (oceľ)

Manažment výroby: - dispozitívny systém, ktorý zadáva úlohy výrobnému systému.
Práve výrobná činnosť podniku tvorbou výrobkov (nachádzajúcich uplatnenie na trhu za cenu prinášajúcu nielen úhradov N ale aj tvorbou zisku) vytvára zdroje nevyhnutné pre dlhodobé fungovanie a rozvoj podniku.
Výroba je dôležitou strategickou zvraňou v konkurencii, teda tvorba výrobnej stratéfie je jednou z najvýcznamnejších súčastí stratégie podniku.
Manažment výroby, práve tak ako manaažment akejkoľvek oblasti, sa zakladá na vykonávaní základných funkcií:
- plánovanie
- organizovanie
- aktiváciu
- kontrolu

Logistika: intefrované plánovanie, vykonávanie a kontrolovanie hmotných as nimi spojených informačných tokov od dodávateľa k odberateľom. Ide o premostenie časových a materiálových rozdielov medzi dopytom a ponukov.

Základné riadiace okruhy vo výrobe:
1. Okruh orientovaný zákaznícky
2. Okruh orientovaný prognostikou


















6. Hierarchia riadenia výroby

Hierarchia výroby – požiadavky kladené na výrobu, výroba musí byť:
a) kapacitne vyhovujúce
b) zaistená odpovedajúcou technológiou
c) musí zabezpečovať požadovanú kvalitu
d) zabezpečiť požadovanú flexibilnosť (kvalitatívne i kvantitatívne)
e) kvalifikovaní pracovníci
f) inovatívna
g) dosahovať požadovanú produktivitu.

Pri zabezpečovaní uvedených požiadaviek výr. manažment musí riešiť tento rad problémov:
A) technických
B) organizačných
C) personálnych
D) materiálových

Hlavné rozhodnutia manažmentu výroby:
1. Rozhodnutia základnej povahy o: KAPACITE – kde, čo, ako budeme robit, organizačné rozdelenia kapacity do jednotiek, konkrétne technologické zabezpečenie tejto kapacity
2. Rozhodnutia infraštrukturálnej povahy
- personálne zabezpečenie
- systém riadenia a zabezpečenia výroby
- systém kontroly a zabezpečenia zásob
- systém kontroly kvality
- systém kontroly N a využitia zdrojov
- analýza procesnej a štrukturovanej výroby a zložiek zabezpečujúcich

Hiearcha výroby – ASPEKTY:
1. v členení procesu do subsystémov v rámci vertikálnej štruktúry
2. v prave nadriadených stupňov poskytovať základné ukazovatele a mantily nižším stupňom riadenia
3. v závislosti od úspechu vyšších stupňov od úrovnieplnenia ukazovateľov na nižsích stupňov.

Hierarchia riadenia výroby sa rozčleňuje do 3 stupňov:

1. Strategické riadenie výroby
a) koncepcia výrobku Ekologické a sociálna dôsledky
b) koncepcia zdrojov Výrobná stratégia
c) koncepcia konkurenčnej výroby (napr. vedenie v N)

2. Taktické riadenie výroby
Výrobný program Ekonomické a sociálne dôsledky
Kapacity strojné a ľudské
(obsah a koncepcia) Taktiky (napr. úzke miesta)

3.Operatívne riadenie
Výro. množstvo Použitie kapacity
Nákup Stavy zásob
Termíny Dodacia pohotovosť

Predmet takéhoto riadenia:
STRATÉGIA - koncepcia výrobok – trh
- koncepcia zdrojov
- konkurenčná pozícia
TAKTIKY - výrobný program
- vybavenie
- organizácia
OPERATÍVA - sortiment
- zabezpečenie zdrojov
- lehoty a kapacity









































7. Normatívna základňa pre riadenie výroby

Normatívna základňa = súhrn noriem usporiadaných do relatívne samostatného info systému

Štandarizácia = systematický proces výberu, zjednocovania a účelovej stabilizácia jednotlivých variantov riešenia, postupov, vstupných prvkov a ich kombinácií, ako aj výstupných provkov činnosti a info v procese riadenia výroy

Účel štandarizácie (cieľ) = rozmanitosti, náhodnosti vo výrobnom procese, ako aj zabezpečenie jednoznačnosti výkladu prijatých rozhodnutí, prístupov a prvkov.

Normy plnia tieto funkcie:
a) sú podkladom pre kvalitný plán
b) slúžia na kontrolu efektívnosti spotreby výrobných činiteľov
c) slúžia ako nástroj racionalizácie
d) sú nástrojom zabezpečenia proporcionality

ČLENENIE NORIEM:

NORMY
RIADENIE PROCESU VSTUP PRVKOV
VÝST. PROCESU SPOSOBU
PREMIEN SPOTREBY VÝR.
ČINITEĽOV KOMBIN.
OPERAT. RIAD.
VýROBY VÝSTUP.
PRVKOV VÝROB.
PROCESU
Základ. organ. vzťahy:
- Štatút
- Pracovný poriadok
- Platový por.
- Spisový por.
- Skartovací - Matice a normy
- Stroje a zariadenia
- Nástroje
- Prípravky - Pracovné postupy
- technolog. Postupy
- Kontrola a montáž
- Log. Montážne Normy:
- času
- mater., energie
- kapacít
- výrobných zásob
- nedokončenej výroby
- hotových výrobkov - veľkosť dodávok
- takt
- rytmus
- priebežná doba
- výrobný predstih
- rozpracovaných výrobkov
- podiel kreatívneho triedenia - defínícia
- typizácia
- unikácie
Čiastkové činnosti:
- príjem,výdaj
- kontrola kvality
- evidencia
- obeh dokladov
- zmenové konanie
Princípy kódovania a číselníky:
- strojov
- náriadia
- nástrojov
- technolog. postupy








ČAS SMENY PRACOVNÍKA

Nutný informovateľný čas
a) čas jednotkovej práce
- čas závodnej práce
- čas smenovej práce

b )čas všeobecne nutných prestávok
- čas jednotkových všeobecne nutných prestávok
- čas závodných všeobecne nutných prestávok
- čas smenových všeobecne nutných prestávok
-
c) čas podmienečne nutných prestávok
- čas jednotkových podmienečne nutných prestávok
- čas závodných podmienečne nutných prestávok
- čas smenových podmienečne nutných prestávok


Zbytočný stratový čas
a) osobné straty
b) technologicko organizačné straty (straty času z viac práce, straty čakaním)
c) straty z vyššej moci





























8. Operatívne plánovanie

Operatívne riadenie je komplexný systém, ktorý pozostáva z nasledujúcich podsystémov:
1. Operatívne plánovanie
2. Operatívna evidencia výroby
3. Metódy vlastné riadia výrobného procesu
4. Zmenové a odchýlkové konanie

Operatívne plánovanie (OP):
A) odbytu
B) výroby
C) nákupu

Z hľadiska času OP:
a) štvrťročné
b) mesačné
c) dekádne
d) týždenné
e) denné
f) smenové

Princípy OP:
1. Vypracovanie základnej filozofie plánovania
2. priebeh plánovania
3. nástroje plánovania
4. koordinácia a intefrácia plánov
5. definícia zodpovednosti v plán. procese

Operatívne plánovanie: je základný nástroj operatívneho manažmentu. Je sústavou operatívnych konkrétnych plánov a to z nasledujúcich hľadísk:
a) Z hľadiska integrácie jednotlivých väzieb v oblasti riadenia, ktoré sa podieľajú na tvorbe plánu a musí zároveň riešiť optimálne využitie zdrojov
b) Z hľadiska zabezpečenia všetkých činností, ktoré sa podieľajú na informačnom procese a na jeho príprave – zabezpečenie materiálu, pomocných a obslužných procesov
c) Z hľadiska postupného upresňovania plánov z hľadiska vecného aj časového

OP musí spĺňať tieto požiadavky:
1. musí nadväzovať na strategické a taktické plánovanie
2. musí zabezpečiť realizáciu požiadaviek trhu na základe maximálnej prispôsobivosti pri dynamicky sa meniacich požiadavkách
3. musí koordinovať činnosť všetkých oblastí a všetkých stupňov riadenia a musí pre nich vyjadriť jednoznačné a kontrolovateľné úlohy
4. zároveň zabezpečiť efektívnosť celého procesu a kontretizuje všetky úlohy z hľadiska vecného, časového a priestorového
5. zabezpečenie termínovej nadväznosti jednotlivých častí
6. výrobné úlohy špecifikuje na výrobu jednotlivých dielcov, podzostáv a zostáv






Členenie plánov z hľadiska terminovaného a vecného:
- maximálna termínová úroveň je ŠTVRŤROK a na nej plánujeme:L
a) odbyt
b) výrobu
c) zásobovanie

- na MESAČNEJ plánuj
a) výrobu
b) zásobovanie

- na úrovni DEKÁDNEJ plánuj: a) výrobu

Základom každého plánovania je plán odbytu:
A) plánovania odbytu:
1. Zákaznícke – synchronizácia výroby s odbyto
2. Emancipovaný (nezávislý) – neberie do úvahy sezónne vplyvy
3. Prognostické modely _ na základe minulých skúseností a prieskumu definuj odbyt a na jeho základe sa snaž synchronizovať výrobu.

B) plánovanie výroby: kroky:
1. výpočet častí (komponentov), ktoré potrebujeme na výrobok
2. stanovenie ekonomický výrobných dávok
3. bilancovanie potreby výrobných dávok
4. stanovenie termínov zadávania a odvádzania výrobkov
5. bilancia kapacít pracovníkov a zariadení
6. výpočet potreby nástrojov, náradia a prípravkov
7. stanovenie termínového plánu dielne

C) plán zásobovania: Kroky:
1. plánovanie – postupy:
a) formulácia cieľov
b) určenie veľkosti potrieb
c) stanovenie rámcových cien
d) určenie nákupnej stratégie

2. Realizácia p riadenie nákupu:
a) výskum trhu,
b) vyhľadávnie dodávateľov
c) rokovanie s dod.
d) Uzatváranie kontrakto
e) Strarostlivosť o dodávateľov

3. Realizácia a riadenie logistiky:
a) logistická koncepcia a projekty
b) analýza a voľba mat. toku
c) distribúcia




4. Realizácia a riadenie skladov:
a) príjem tovaru
b) skladovanie
c) kompletzovanie
d) výdaj, expedícia k predaju
e) optimalizácia a riadenie skladových zásob

5. Realizácia a riadenie dopravy:
a) doprava
b) colné a ďalšie služby spojené so špedíciou
c) riadenie externej špedície
d) dodávky na pracovisko


9. Riadenie nákupu a zásob

Riadenie zásob vychádza z:
1. stav objednávok
2. termíny objed.
3. výška objed.
4. rozsah skladovania

Problém sa rieši tak tak, aby celkové N boli minimálne. Ide o tieto druhy N:
- N na zabezpečenie (objednanie až po dodanie)
- Skladovacie N
- N nedostatku (prestoje, ušlý zisk....)

Vlastné riadenie nákupu môže byť:
A) Systém jednorazového objednania (ide o časovo ohraničené zakázky)
B) Systém opakovaného objednávania
g) s pevným rytmom
h) na zákalde signálneho množstva
i) voľné objednávanie (napr. nákup v obchode)

Objednané množstvo = ide o objednanie takého množstva, ktoré dáva min N

Z = Zp + x/2 Z = priemerný stav zásob
Zp = poistná zásova
X = objednané množstvo

Optimálna veľkosť poistnej zásoby = optimálna veľkosť dodávateľských služieb, je maximom rozdielu medzi úsporou N z nedostatku a N na držanie poistnej zásoby

Diferencované riadenie zásob metódou ABC – vychádza z Paretovho princípu 80:20, znamená to napr. že 20% položiek znamená 80% obratu u určitého výrobku.
Príklad:
Ak mám zákazku a na nej 1000 položiek, rozdelíme si tieto položko do 3 skupín ABC:
A) predstavuje čo do početnosti 20% položiek avšak 80% hodnoty v príslušnom výrobku
B) predstavuje 30% položiek čo do početnosti, ktoré sú 15% podielov na celkovej hodnote výrobku
C) predstavuje 50% položiek čo do početnosti, ktoré však predstavujú iba 5% celkovej hodnoty
10. Plánovanie a analýza priebežnej doby


PRIEBEŽNÁ DOBA VÝROBKU
Zákazková fáza Technická príprava Výrobný cyklus ........................................ ...................................... Expedícia

Priebežná doba = doba trvania určitej postupnosti nadväzujúcich činností v určitom logistickom reťazci. Predstavuje dobu na uplatnenie určitej požiadavky na výrobu výrobku až po jeho dokončenie.

Predvýrobný cyklus: predstavuje dobu od uplatnenia požiadavky na výrobu až po zahájenie výroby.

Výrobný cyklus: doba od zahájenie istej operácie až po ukončenie výrobku. Výrobný cyklus obsahuje:
- dobu trvania technologických operácií
- dobu trania netechnologických operácií (manipulačné, kontrolné)
- dobu trvania prestávok (čakanie na uvoľnenie pracoviska, technické nedostatky...)

Výrobný cyklus jednej operácie:
Pre 1 súčiastku:
To = tk
a x ku

To = výrobný cyklus jednej operácie
tk = normovaný čas na jednu operáciu
a = počet súčasne opracovaných výrobkov na 1 pracovisku
ku = koeficient plnenia noriem

Pre výrobnú dávku Td:
Td = tk x d........ + tpz
a x ku x p ku

p = počet pracovísk, na kt. sa súčasne vykonáva výroba
tpz = čas prípravy a zakončenia

Výrobný cyklus jednej súčiastky – Ts:

Ts = 1m To + 1m Tn m = počet technologický operácií
Tn = doba trvania netechnologických operácií



Výrobný cyklus výrobnej dávky ďalej závisí od spôsobu odovzdávania súčiastky z operácie na operáciu, tieto môžu byť:
1. POSTUPNÝ SPOSOB
2. SÚBEŽNÝ
3. KOMBINOVANÝ




1. POSTUPNÝ SPOSOB: - celá výrobná dávka je odovzdávaná z pracoviska na pracovisko vcelku, výrobný cyklus výrobnej dávky je podom daný vzťahom:

Tdv = 1m tk x dv 1m tk = súčet kusových časov jednotlivých operácií
dv = veľkosť dávky

- ak zvažujeme aj časy prípravy a zakončenia a časy netechnologických operácií a prestávok, potom je výrobný cyklus daný vzťahom:

Tdv = 1m tpz + 1m tk x dv +1m Tn tk = kusový čas, Tn = doba trvania netechnolog. Operácií

Výhody: jednoduché a prehľadné operatívne riadenie.
Nevýhody: relatívne dlhý výrobný cyklus.


2. SÚBEŽNÝ SPOSOB:
 ak sa nezvažujú časy prípravy a zakončenia a časy technologických operácií a prestávok:
Tdi = (dv – 1)tkn + 1m tk Tdv – výrobný cyklus dávky pri súbežnom spôsobe odovzdávania.

 ak zvažujeme aj časy prípravy a zakončeovania:
Tdi = 1m tpz + 1m ttk(dv-1)tk1n + 1m Tn1p


3. KOMBINOVANÝ SPOSOB:
 ak sa nezvažujú časy prípravy a zakončenia a časy technologických operácií a prestávok:
Tdzm = 1m tz x dv - 1m-1 tp 1m-1 tp= súčet časov prekrytých operácií


 ak zvažujeme aj časy prípravy a zakončeovania:
Tdzm = Td - 1m-1 tp


Veľkosť výrobnej dávky – berie do úvahy:
1. Náklady na skladovanie
2. Viazanosť kapitálu v zásobách (úroky)
3. Náklady na prípravu a zakončenie

dv = druhá odmocnina z 2 x Npz x Qp
Nj x ns x t











11. Operatívna evidencie, riadenie, zmenové a odchýlkové správanie

Operatívna evidencia : Evidencia vlastného hmotného toku vrátane spotreby výrobných faktorov, plnenie výrobných ploh v čase, v množstve a v kvalite.
Sleduje priebeh výroby, jednotných zákaziek (dávok)v hmotných jednotkách, v prácnosti, v hodnotovom vyjadrení. Eviduje pohyb materiálu, spotrebu materiálu, spotrebu všetkých polotovarov vlastné výroby a sleduje všetky zmeny, odchýlky a straty vznikajúce pri plnení výrobných úloh.
Slúži ako podklad vlastného riadenia výrobného procesu a jeho vyhodnocovanie.

Systém evidenčných (záznamových) médií:
Výrobným jednotkám (dielne) je výrobná úloha odovzdávaná vo forme termínového,prípadne iného rozpisu operatívneho plánu. S ním sú zároveň odovzdávané potrebné techn. dokumenty: výkresy, návodky, rozpisy.... V závislosti od spôsobu riadenia a od použitých nosičov môže ísť o klasické papierové dokumenty, špeciálne karty, žetóny, algoritmy, preterminálové stanice a podobne.

Algoritmy pre terminálové stanice: podľa stanoveného systému kódovania pracovníkov, súčiastok, výrobkov a zákaziek, robotník po ukončení určitej operácie zadáva na terminálovej stanici, ktorá je situovaná na dielni svoj osobný kód, kód zákazky, resp výrobku a podľa stanoveného algoritmu nakóduje realizované operácie. Tieto info sa potom automaticky prenášajú do riadiacej centrály, ktorá ich agrefuje s ostatnými info a spracuje výsledné zostavy

Operatívne riadenie:
Cieľom OR je regulácia, koordinácia a kontrola priebehu výroby, vychádza zo skúseností, že manaž. predstavuje riadenie spol procesu, ktoré sa v priebehu veľmi rýchlo odchyľuje od žiadaného postupu a výsledku.
Úlohou OR je vlastne komponovať odchýlky reálneho procesu od naplánovaného, ideálneho. To sa môže v zásade uskutočňovať:
1. Princípom ústretovej obrany
2. následným zdolávanim porúch –––-controling

Controling teda musí pracovať v týchto dimenziách:
a) čo musí byť oznámené
b) ako to musí byť oznámené
c) komu
d) kedy

Metódy riadenia výrobného procesu:
A) RIADENIE MAJSTROV – v jednoduchších typoch výroby, kde majster sám zisťuje všetky odchýlky od želaného priebehu procesu, kontroluje stav ukončovania jednotlivých typov akcií a sám vydáva riadiace zásahy na miesta vzniku odchýliek
B) DISPEČÉRSKE RIADENIE – vo viacstupňovej výrobe. Východim podkladom dispečérskej činnosti je kontrola plnenia, všetky info sú dodávané do dispečerskej centrály, kde sa vyhodnocujú a na základe skutočného priebu sa okamžite vydávajú riad. zásahu
C) AUTOMATICKÁ REGULÁCIA VÝR. PROCESU – najmä u aparatúrneho typu výroby, kde je možné realizovať riadenie pomocou techn. zariadení. Regulačnú funciu zabezpečuju PC. Využitie v chem., potrevinárskych výrobách, výroba elektriny, tepla a pod...


Zmenové a ochýlkové konanie: účelom je:
1. zaviesť, udržať systém povoľovania zmie a odchýlok
2. viesť o nich evidenciu, aby bolo možné spätne sledovať ich dopad.

Zmena má trvalý charakter, zaznamenáva sa do dokumentácie, kým odchýlka má iba dočasný char a nezaznamenáva sa do dokumentácie. Aj zmena, aj odchýlka musí byť posúdená zodpovednému pracovníkovi a jedine s ich súhlasom môže byť realizovaná. Systém zmien a odchýlového konania musí byť náležite zdokumentovaný, aby sa v prípade neskoršej potreby dalo spätne zistiť dopad tejto zmeny na kvalitu finálneho výrobku.










































12. Metódy časového a priestorového rozmiestnenia výroby

Priestorové rozmiestnenie výroby – ide o usporiadanie jednotlivých strojov v závislosti od priebehu výroby a od dopravovaného množstva. Rozoznávame usporiadanie strojov, dielní:
A) Predmetové usporiadanie – poradie rozmiestnenia všetkých strojov určuje technologický tok spracované produktu.
B) Technologické usporiadanie – na základné dielne, stroje v dielni jedneho technologického určenia.

Faktory, ktoré berieme do úvahy pri rozmiestňovaní strojov:
1. vzájomná nadväznosť – teda, tam, kde ju poznáme
2. prepravovaný objem
3. charakter prepravovaného tovaru
4. prepravné vzdialenosti
Platí zásada, že stroje, resp pracoviská, kde sú najväčšie prepravované objemy by mali vyťč umiestnené čo najbližšie k sebe

Grafické metódy:

Šachovnicová tabulka – znázorňuje prehľadným spôsobom materiálové presuny (spravidla v hmotných jednotkách v t, ktoré sa uskutočňjú za zvolenú jednotku času medzi jednotlivými pracoviskami.
Odvoz P1 P2 P3 Pn
Prísun
P1
P2 500 ton
P3 300 ton
Pn
Do jednotlivých políčok takto zapíšeme objemy, ktoré sú medzi týmito jednotlivými pracoviskami prepravované a potom platí zásada, že medzi pracoviskami, kde je najväčší objem musí čo najemnšia vzdialenosť.

Trojuholníková metóda: princíp spočíva v tom ,že pracoviská medzi ktorými je najväčší prepravoaní objem sa umiesťnia čo najblišie k sebe.
Ďalšie pracovisko, ktorá má najväčší dopravný vzťah(p3), s ktorýmkoľvek z dvoch pracovísk (p1,p2) sa umiestní do trojuholníka k týmto dvom, postupujem ďalej analogicky.

Sankiov diagram:






Analytické metódy:

CRAFT metóda = computerized relative allocation of facilities technique
- predpokladá pozžitie PC techniky a jej cieľom je stanoviť také rozmiestnenie dielní a prevádzok,aby celkové N na manipuláciu boli minimálne
- kriteriálnou funkciou optimálneho riešenia je minimum funkcie
N =
MRP = material requirement planing – systémy plánovania výroby
- technika plánovania potreby materiálu a časového rozvrhovania dodávok materiálu, zadávania a odvádzania vo výrobe, tvorí most medzi riadením zásob a riadením výroby.
- Vychádza z hlavného výrobného plánu pre produkty, na jeho základe vykonáva prepočet potreby príslušných položiek z kusovníka, prepočet potreby príslušných položiek až po nakupovaný materiál a stanovuje lehoty ich prísunu tak, aby výroba a kompletácia v ýrobku prebiehali podľa potreib hl. plánu
- Funguje podľa rovnice:
Počítačová zásoba + dodávka = spotreba + konečná zásoba

Algoritmus počítačového programu, na ktorom je založený systém MRP sa zakladá na dvoch princípoch:
1. MRP rozdeľuje celkové požiadavky na diely a materiály A na komponenty
2. MRP vyvažuje objednávku podľa pl. termínu odvádzania ku ktorému majú byť uskutočnené

Metodika MRP je rozpracovaná v dvoch modifikáciaách:
A) MRP I. – plán materiálových potrieb = material requirements planning
B) MRP II. – plán výrobných zdrojov = manufacturing resource planning


KANBAN – zavedený toyotou a znamená označenie pre kartu všetkých štítok, funguje nasledovne:
a) Odoberajúce pracovisko ak zistí, že stanovená výška zásob (polotovarov) klesla na kritickú hodnotu ohlási túto skutočnosť dodávajúcemu pracovisku tak, že mu odovzdá kartu KANBAN.
b) Vyrábajúce pracovisko musí zabezpečiť dodanie v požadovanom množstve a čase. Dodávaný materiál sa odosiela aj s kartou.

Aby KABAN dobre fungoval, musí platiť:
 Spotrebiteľ (pracovisko) nesmie požadavať ani viac, ani skôr
 Dodávateľ nesmie vyrobiť viac, nesmie odovzdať nepodarky
 Riadiaci pracovník má vyťažovať rovnomerne jednotlivé úseky a pracoviská.

OPT = Optimized producition technology)
- východiskom je úvaha, že vznikajúce úzke miesta majú podstatný vplyv na priebeh výroby, identifikáciu a optimálnym využižím úzkych kapacít môže byť lepsie zabezpečené využitie všetkých výrobných zariadení a priebežných dôb výroby. Ide o riadenie úzkych miest vo výrobe

JIT – Just in time