Opál

1. História opálových baní až súčasnosť:
Na východnom Slovensku máme jedinečnú európsku raritu - opálové bane.
Opálové bane v Dubníku podľa názoru odborníkov skrývajú poklad. Je pravdepodobné, že drahé opály staroveku mali svoj pôvod práve na Dubníku.
Dubník, sa nachádza do dvadsaťosem kilometrov od Prešova, v strede severnej časti Slanských vrchoch. Toto Dubnické kutisko poskytovalo hlavne mliečne opály. Tri km na sever, je Šimonka, kde boli najvýdatnejšie ložiská mimoriadne kvalitného opálu.

Aj súčasná ťažba drahého opálu v Austrálii je porovnateľná s ťažbou drahého opálu na Dubníku pred 150 rokmi.

Písomné zmienky a história opálu v Dubnických baniach:
Prvá písomná zmienka o ťažbe drahého opálu na Dubníku pochádza zo
14. mája 1597 v povolení, ktoré vydal cisár Rudolf II. pre Alberta Magnusa (Poľsko). Toto povolenie ho zmocňovalo hľadať opál na celom území Uhorska.
Ďalším dokladom je reskript z 5. novembra 1603, ktorý vydal tiež cisár Rudolf II. o obhospodarovaní baní, pričom sa spomína práve opál.

To, že ťažba drahých opálov na Dubníku je staršia ako uvedené dokumenty možno považovať za preukázané, pretože doktor De Boodt, opisuje vo svojej práci z roku 1609 starú, zavalenú baňu na drahý opál a povrchové dobývanie.

Obdobie rokov 1840 – 1918:
V rokoch 1840 až 1880 Dubnické ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu ako práve v Dubnických baniach.
Veľké konkurencia zo svetových nálezísk Austrálie a Mexika donútili opäť otvoriť naše bane . Za predmet banského podnikania bol drahý opál. Okrem neho sa mohol ťažiť aj mliečny , voskový a lojový opál. Nová rozloha bola 361.474 m štvorcových .

Spolu bolo 14 štôlní s dĺžkou :
Karol 700 m
Leština 500 m
Ján 70 m
Bučina 150 m
Baska 110 m
Apolónia 350 m
Paulína 450 m
Močár / Delňa / 400 m
Fridrich 400 m
Ľudovít 750 m
Richard 250 m
Emília 70 m
Jozef 1350 m
Viliam 700 m

Obdobie rokov 1922 – 1991:
Ťažba v dubnických opálových baniach sa definitívne skončila už v roku 1922. V roku 1896 totiž odišli jej poslední nájomcovia bratia Egerovci, ktorí prepustili 150 baníkov. V rokoch 1896 - 1922 bane spravoval štát, ktorý počet baníkov neustále znižoval. Aj keď ich bolo menej ako 60, neprestajne sa dostávali k novým ložiskám. V tej chvíli však prišiel z Budapešti a Prahy zákaz brúsiť opály. Z pôvodných trinástich brusičov ostali na konci len traja. Surové opály odovzdali do štátnej pokladnice v Budapešti a Prahe. Nikto však nehľadal odbyt, väčšinou zostali uložené ako depozity. Hodnota opálu nad 100 karátov je skoro milión dolárov.

V rokoch 1920-1921 expert Ing. Slávik napísal správu, podľa ktorej mala banská ťažba perspektívu ešte dvesto rokov - v prípade vhodných podmienok a vhodného nájomcu. Nikto to však nebral na vedomie.

Celých sedemdesiat rokov trvalo v opustených baniach rabovanie. V roku 1991 dostala bane súkromná firma.

Dubnické opálové bane sú okrem iného špecifické aj tým, že v nich zimujú mnohé ohrozené druhy netopierov.

Na záchranu opálových baní v Dubníku vznikla v roku 1991 aj nadácia Dubnické opálové bane. Nadácia sa snaží aj o založenie banského múzea v Dubníku.
Správcom 1380-metrovej banskej turistickej trasy je akciová spoločnosť Opálové bane Dubník.


Obdobie rokov 1991 – 2002 a oživenie v súčasnosti:
Po roku 1991 realizuje na základe registrácie prieskumných prác základný prieskum firma SAVARNA, ktorej bolo v roku 1994 rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR určené prieskumné územie v etape vyhľadávacieho prieskumu na ploche presahujúcej 20 km2.

Prvá etapa vyhľadávacieho prieskumu, realizovaná na lokalite Libanka, bola ukončená koncom roku 1998 výpočtom zásob. V roku 1999 bolo prieskumnej organizácii SAVARNA vydané MŽP SR osvedčenie o ložisku drahých opálov s celkovými zásobami presahujúcimi 2,5 mil. ton, ktoré sú za predpokladu rovnakej ťažby ako za čias najväčšej slávy dubnických opálových baní, t.j. 25 000 ton ročne, dostatočné na 80 rokov.

V roku 2000 bola založená akciová spoločnosť Opálové bane Dubník, ktorej hlavnou úlohou je zrealizovať obnovenie ťažby a spracovania drahého opálu.
Okrem prípravy ťažby realizuje firma Opálové bane a. s. aj rekonštrukciu starých banských diel po ťažbe drahých opálov. Doteraz sa realizovala rekonštrukcia ústia štôlne Viliam a obnova hlavných chodieb štôlne Jozefa Viliam.


V roku 2002 Opálové bane a. s.
Nadácia Dubnické opálové bane a Štátna ochrana prírody, Banská Bystrica zrealizovali sanáciu šachty Fed do hĺbky
17 m. Táto šachta je najdôležitejším vletovým otvorom prezimujúce netopiere.

Nadácia Dubnické opálové bane
Nadácia Dubnické opálové bane vznikla v roku 1999 a jej účelom je podporovať: ochranu zimoviska netopierov v dubnických opálových baniach ako najväčšieho zimoviska netopierov na Slovensku spočívajúcu v zabezpečení, tvorbe a ochrane vletových otvorov a banských diel,

obnovu, rekonštrukciu, ochranu a sprístupnenie kultúrno - historických a technických pamiatok, banských diel a stavieb po ťažbe drahých opálov,

zriadenie múzea opálových baní na Dubníku, vytvorenie a udržiavanie turistických a náučných chodníkov v oblasti opálových baní, vytvorenie a udržiavanie skanzenu dokumentujúceho život, techniku a kultúru prvých ťažiarov drahého opálu.

Do dnešného dňa nadácia sprístupnila cca 750 m podzemných priestorov a pokračujú práce na zabezpečení a sprístupnení ďalších častí. V súčasnosti nadácia realizuje projekt obnovy starej banskej osady Dubník, ktorý je finančne podporený program CBC PHARE.

Problémom rozvoja cestovného ruchu v oblasti Dubníka je najmä zlá infraštruktúra. Najväčšie ťažkosti spôsobujú zlé cesty, budúci rok sa prakticky nebude dať prejsť zo Zlatej Bane do Červenice. Nadácia sa s týmto problémom obrátila na správu ciest Prešovského samosprávneho kraja, no doteraz nedostala odpoveď.

2. Charakteristika dubnického opálu:
Dubnický drahý opál je skutočný skvost. Považovali ho za drahý kameň, v roku 1936 mu však tento etalón odobrali. Dubnické opálové bane by boli schopné za osem rokov dodať jednu tretinu svetovej produkcie drahého opálu a 88 rokov vydržať pri produkcii 25-tisíc karátov ročne.

Unikáty opálu:
Najväčším opálom, ktorý sa tu našiel, je Harlekýn, roku 1771 surový 607-gramový kameň, uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni. V čase svojho nálezu bol ocenený na 700 000 zlatých dukátov. (Čo je dnes viac ako miliarda slovenských korún.)

Ďalším unikátom je tzv. Izabelin náhrdelník, šperk osadený dubnickými drahými opálmi ktorý v roku 1540 daroval Ján Zápoľský svojej manželke. Tento šperk je uložený v zbierkach Národného múzea v Budapešti.
Z obdobia (1908) je zaznamenaný unikátny nález 3,5 kg mliečnej geody. Správca baní ju nazval „sedliackou papučou“ lebo mala veľkosť 12 cm šírku a 7 cm hrúbku. Našli ju v 15 obzore štôlne Viliam v stropnej dobývke. Pri vyprosťovaní sa rozbila na dva rovnaké kusy.

3. Ťažba opálu a určenie ceny:
Od roku 1911 mala ťažba ustavične klesajúcu tendenciu . Za rok 1913 sa celkove vyťažilo 10 859 kusov vo váhe 1 994 , 10 karátov . V tejto neradostnej atmosfére začiatkom prvej svetovej vojny vyvolal veľký rozruch mimoriadny nález drahého opálu, v septembri 1914 . Stalo sa to v strope chodby , ktorú razili z tzv. severného porubu medzi dedičnou štôlňou Viliam a 15 obzorom . Nález vyvolal veľkú radosť , lebo predstavoval kus , ktorý v surovom stave vážil 1082 / 16 karátu , po ukončení výbrusu vážil 681 / 16 karátu . Mal ohnivú , karmínovo červenú , fialovo modrú , trávovozelenú farbu a zlatisté trblietanie . Ocenili ho na 68 .000 korún . Po výbruse dostal tvar klinu . Opál bol široký 25 mm , hrubý 3,8 mm , vysoký 11 mm.


Dostal príznačný názov „Svetová vojna“
Určenie ceny za opál. V podstate išlo o jemnosť, váhu, veľkosť, tvar, farbohru a bezchybnosť exemplárov . Za rozhodujúcu okolnosť sa považuje hranica jedného karátu.

4. Delenie a druhy opálov:
Drahý opál
Najdôležitejším rozlišovacím znakom od ostatných opálov je jeho svojská farbohra.

Na dopadajúcom svetle je žltkastý, zelenkastý, modrastý. Pri niektorých je len jedna farba červená, zelená, belasá, alebo do zlata hrajúca, a to komplexne v celej hmote. Pri jednofarebnom opále bola najcennejšia farba zlatožltá (zlatý opál) a zelená. Iný drahý opál sa skladá z pestrofarebných drobných bodiek z čoho sa celý kus z toho trblieta v rôznych farbách. Pri ďalších sa tvoria akési platničky, ktoré sa k sebe radia ako mozaika a presvitajú vo všetkých základných farbách. Inokedy sa cez hmotu predierajú plápolavé zvlnené pruhy. Podľa týchto znakov sa obchodnom svete trblietavý opál, harlekýn opál a plápolavý opál. Toto názvoslovie sa udržalo dodnes.

Farby, ktorými sa vyznačuje drahý opál, nie sú pigmentové , ale vznikajú interferenciou svetla tak , ako farby na mydlovej bubline alebo na okraji rozbitého skla. Vyhovoval názor, že drahý opál sa skladá z tenkých lameliek, často poprerastaných malými mikroskopickými trhlinkami, ktoré vyvolávajú interferenciu. Tieto poznatky sa museli akceptovať pri brúsení a leštení opálu. Proti vyblednutiu farieb sa opál najlepšie chráni umiestnením v blízkosti vody alebo pokrytím surovými zemiakmi. Ak opál stratí lesk v takom prípade sa má znova potrieť mäkkou kožou posypanou zinkovým popolom alebo parížskou červeňou.

Ohnivý opál
Svojou prenikavou farbou tiež patrí medzi drahé opály. Prechádza do vínovo žltej, alebo sýto hnedej farby pri plnej priesvitnosti i pri priezračnosti. S ohnivým opálom sa môžeme stretnúť sporadicky aj na Dubníku.

Materský opál
Je tmavý trachyt s rozptýlenými a vtrúsenými vzorkami opálu, najčastejšie však len zelenými, ktoré sa od nej odrážajú. Celý kus potom hrá pôsobivými farbami. Tento efekt sa môže zvýšiť tým, že sa pórovitá materská hornina poleje olejom, miernym plameňom sa rozloží, čím sa hornina zbaví černe, pričom pestré čiastočky opálov oveľa lepšie vyniknú. Základ materského opálu najčastejšie tvorí andezit a trachyt.

Mliečny opál
Patrí medzi tie druhy opálu, ktoré nemajú farbohru drahého opálu. Je mliečne biely s nádychom modrastej, žltkastej alebo zeleno bielej farby. Na Dubníku sa vyskytoval veľmi hojne.

Machový opál
Je vlastne mliečny opál, prerastený čiernymi v podobe stromu sa rozvetvujúcimi škvrnami alebo žilkami, tzv. dendritami. Na Dubníku sa našiel veľmi zriedka.

Porcelánový opál
Opál je druh mliečneho opálu, ktorý je celkom biely a nepriesvitný.

Voskový opál
Má svoj názov podľa od farby žltého vosku. Na Dubníku bol hojne ťažený.

Drevený opál
Sa zaraďuje medzi polo-opály. Je to do hneda alebo žlta sfarbený opál a vykazuje ešte štruktúru dreva. Brúsi sa podľa štruktúry dreva. Takto upravený je veľmi pekný a používa sa na ozdobné predmety.

Hyalit
Alebo sklený opál, buď celkom bezfarebný, alebo len trochu hrajúci do modra. Má veľmi pekný lesk a veľmi ťažko sa brúsi. Vyskytuje sa ako povlak na iných horninách.

Hydrofán
Patrí medzi najpozoruhodnejšie druhy opálov. Pre komerčné zámery bol však bezcenný.

5. Opracovanie opálu:

Pri spracúvaní opálu sa postupovalo tak, že sa v bani zhruba očistil od hlušiny kliešťami (v súčasnosti sa opál oddeľuje chemicky) potom sa preniesol do brusiarni a nechal sa pár dní vyschnúť.

Spracovanie čerstvo vyťaženého opálu mohlo spôsobiť prasknutie . Väčšie kusy sa zhruba opracovali, aby bol viditeľný ich (vnútorný oheň), podľa ktorého sa potom surovina upravovala. Potom nasledovalo brúsenie. Na túto prvú fázu brúsenia bol určený osobitný pracovník . Opál sa potom formoval do tvaru šošovice alebo elipsoidu. Brúsiť sa začalo na pieskovcovom kotúči . Ďalší brusič brúsil opál na tvrdej brúske, ktorou sa odstraňovali menšie kazy, ako boli pukliny , jamky a pod . Tretí brúsič na vodorovnom drevenom kotúči z lipového dreva, napustenom pemzou , brúsenie dokončil .Ak opál uznali za bezchybný, nasledovala záverečná fáza leštenie.

Opál sa leštil na drevenom kotúči posypanom triepelom. Po skončení sa opál odvoskoval ponorením do liehu. Tu sa nechal asi hodinu , potom sa na plátne dôkladne očistil jelenicou, zvážil sa karát a zaevidoval.

Brúsením a leštením surovina strácala niekedy až 80 % svojej váhy
V r. 1899 sa našlo pár mimoriadne pekných drahých opálov. Opály našli v štôlni Karol. Vyťažené a opracované opály nevyhovovali vkusu a požiadavkám svetového trhu. Uvažovalo sa aj o tom či by nebolo výhodnejšie úpravu a brúsenie na Dubníku celkom zastaviť.

Austrálske opály prichádzali na trh neobrúsené . To brusičom umožňovalo prispôsobiť ich tovar vkusu záujemcov.

Napriek narastajúcej konkurencii bola dobrá povesť dubnických opálov vo svetových odborných kruhoch ustavične živá. Ukázalo sa, že opály dlho ponechané v maternej hornine sa popraskaním znehodnotili. Zásoba brúsených opálov ustavične rástla a obchod s drahokamami mal ustavične námietky proti kvalite i forme opálov. Ministerstvo financií dňom 30 . apríla 1903 brúsenie celkom zakázalo.

6. Liečivé účinky:
Opál - patril už od staroveku k tajomným a vysoko ceneným kameňom, ktorým sa pripisovala neobyčajný a tajomná magická sila. Až do dnešných čias ho však mnohí považujú aj za nositeľa nešťastia. Pravda, dnes máme na tento predsudok vysvetlenie. Opál zosilňuje charakterové vlastnosti - pozitívne i negatívne a tak v "nečistých" rukách môže pôsobiť negatívne. Ľuďom ktorí sú však duchovne čistí a so svojou dušou v rovnováhe však pomáha. Lieči srdce, nervové poruchy a zostruje zrak.

Obecný opál prevažne hnedých až čiernych kalných tónov patrí svojimi zemitými vlastnosťami do základnej čakry, ktorá slúži ako prostredník medzi našim telom a zemou. Umožňuje nášmu organizmu prijímať pravidelný prísun životodarnej energie. Mäsový opál (známy z náleziska pri Dubníku) ovplyvňuje naši vitalitu a pomôže pri chorobách pečene. Chryzopál uvoľňuje kŕč mysle a nechá prehovoriť srdce, podporuje optimizmus, obnovuje sily, znižuje horúčku a je vhodný aj proti nespavosti. Je zelenej farby, podobne ako chloropál a prasopál.

Oba tieto kamene pomáhajú organizmu zbaviť sa toxických látok. Podporujú ľadviny a pečeň. Zmierňujú obavy a strach. Ružový andský opál je kameňom srdca. Tíši nepokoj a citové vzrušenie. Učí nás mať rád všetko živé okolo nás. Lieči srdcové neurózy a posilňuje priedušky a pľúca. Osoží pri najrozličnejších vírusových infekciách. Medový a voskový opál, ktoré majú vplyv na pupočné centrum, podporujú sebavedomie, zmierňujú stres, depresie a účinne pomáhajú pri žalúdočných a črevných problémoch. Mliečno biely opál vnáša svetlo do nášho sklamania a nepohody. Je vhodný pre dojčiace ženy.

Hyalit priezračný opál vnáša do našej mysli čistotu a jasno. Pomáha nám nájsť pravé Ja. Drahý opál patrí k najtajomnejším kameňom. Vyrovnáva problémy medzi našim telom a dušou, jeho dúhové zafarbenie pôsobí na všetky centrá, stimuluje energiu a prebúdza harmóniu. Zápornú energiu vstrebáva, ale keď nie je ihneď očistený, vracia ju do tela nositeľa s väčšou razanciou. Vždy zosilňuje ten emocionálny stav, v ktorom sa práve nachádzame. Drahý ohnivý opál je spirituálny kameň, ktorý robí očistu svojim ohnivým pôsobením. Absolútne nie je vhodný pre tých, ktorý potlačujú hnev, pretože doslova vzplanú nahromadenou negatívnou energiou. Za to lenivých úspešne prebudí k životu.

Má schopnosť vybudiť radosť, nadšenie, spontánnosť a iniciatívu. Drahý čierny opál je najmocnejší. Spoľahlivo uvádza naše centrá do harmónie, mierni depresie a strach zo smrti. Pomáha aj pri nádorových ochoreniach.
Všetky druhy opálu čistíme čo najčastejšie pod prúdom vlažnej vody. Nenechávame ho nikdy nabíjať sa na priamom slnku. Najlepšie sa dobije v noci, keď je mesiac v splne.

Vzorec: SiO2 . nH2O
Tvrdosť: 5,5 - 6,6
Farba: biela, žltá, červená, modrá, zelená, hnedá, čierna
Vryp: biely
Priehľadnosť: priehľadný, priesvitný i nepriehľadný
Lesk: sklený
Štiepateľnosť: nedokonalá
Lom: lastúrovitý
Morfológia: náteky, kôry i zemité agregáty
Hustota: 2,1 - 2,2 g.cm-3
Kryštálová sústava: amorfný
Chemické zloženie: H2O 1% - 27% (prímesi Ca, Mg, Al, Fe, As)
Chemické vlastnosti: rozpustný v HF
Podobné minerály: Chalcedón
Paragenéza: Chalcedón
Výskyt: Dubník, Povrazník, Herľany
Použitie: drahé a ozdobné kamene

ZÁVER
Ťažba opálu na Slovensku určite charakterizuje dobu transformácie ekonomiky ako aj nedostatočnosti finančných zdrojov v SR.

V súčasnom období je preferovaná agroturistika s využívaním prostriedkov fondov EÚ.

Podľa štatistík týchto fondov je využívanie prostriedkov v oblasti východného Slovenska na úrovni 80%.
Pri realizácii tejto zápočtovej práce sme jednoznačne určili lokalitu ťažby opálu ako vhodný objekt na agroturistiku.

Samozrejme nesmieme zabúdať ani na možnosť realizácie obnovenia ťažby opálu v lokalite Dubník ktoré by však bolo finančne veľmi náročné.
Preto sme uprednostnili myšlienku využitia danej lokality na realizáciu agroturistiky s ubytovaním a exkurziami do bývalých lomov alebo s obnovou ručných remesiel v oblasti brúsenia opálu formou kurzov spolu s ručnou výrobou rôznych šperkov a ozdobných predmetov.

Ako dominantný problém je vybudovanie infraštruktúry, ktorá je v tejto lokalite na veľmi nízkej úrovni. V prípade realizácie projektu na obnovu ťažby v tejto lokalite ale aj pri využívaní na agroturistiku by musel novovzniknutý subjekt rátať aj s vynaložením nákladov do infraštruktúry nakoľko finančné zdroje obce sú obmedzené a veľmi nízke.

Ako ďalšia možnosť je aj využívanie bývalých lomov na muzeálne priestory ale tento variant prichádza do úvahy len pri realizácii využitia lokality na agroturistiku alebo pri využití priľahlej dedinky ako skanzenu.

Ťažba a spracovanie opálu v lokalite Dubník bolo v roku 1903 zrušené z dôvodu nedostatočnej kvality opálu pri technologickom spracovaní a to v lámavosti.V súčasnom období pri možnosti nových technológii spracovania laserovou technikou , by bolo vhodné odborné posúdenie možnosti opätovného spracovania, nakoľko Slovensko nedisponuje veľkým bohatstvom v ťažbe drahých kovov alebo kameňov a tak každá možnosť pri realizácii nových ložísk .