Ombudsman

Ombudsman
Z histórie vývoja inštitútu verejného ochrancu práv
(ombudsmana)
Výraz ,,ombudsman“ je švédskeho pôvodu. Funkciu ombudsmana zriadil švédsky král
Karol XII. Zárodkom tohto pojmu je stredoveké slovo ,,umbup“ (moc, autorita), ktoré
pravdepodobne pochádza z islandciny. ,,Ombud“ oznacuje osobu, ktorá koná v záujme
iných. Inštitút ombudsmana bol prvýkrát zakotvený vo švédskej ústave roku 1809.
Inštitút ombudsmana od pociatku jeho existencie sa chápe ako ústavný orgán,
vykonávajúci kontrolu nad cinnostou exekutívy a dalších orgánov. Súcasne sa chápe
ako aj úrad na ochranu právomocí orgánov štátnej správy a samosprávy.
Až do polovice 20. storocia príklad Švédska nasledovalo len Fínsko, ktoré tento inštitút
zriadilo roku 1919. Od 50. rokov sa pridávalo coraz viac krajín a úplný vrchol nastal v
90. rokoch po páde totalitných režimov. Výsledkom tohto procesu je v súcasnosti
preniknutie inštitútu ombudsmana do právnych systémov krajín takmer celého sveta.
Inštitút ombudsmana je zriadený takmer v 70 štátoch sveta. Inštitúcia ombudsmana
teda pôsobí v rozdielnych prostrediach s rozdielnou právnou kultúrou, a tým
rozdielnymi prístupmi k tomuto inštitútu.
Všeobecne o ombudsmanovi
Všeobecne možno povedat, že ombudsman je osobnost, ktorú štát poveril ochranou
práv obcanov. Väcšinou sa právomoc ombudsmana vztahuje na oblast výkonu štátnej
správy, ale táto právomoc je v rôznych krajinár rôzna. Verejný ochranca práv nemá
donucovaciu moc, stojí mimo štátnych mocí a pôsobí silou svojej autority.
Inštitút ombudsmana v demokratickej spolocnosti je miestom, kde obcania môžu v
odôvodnených prípadoch vyjadrit svoj nesúhlas alebo problémy pri styku najmä s
orgánmi verejnej správy. Je predovšetkým inštitucionálnym hovorcom obcanov vo
vztahu k štátnym orgánom. Plní tiež funkciu sociálno – psychologickú. Funkcia
ombudsmana je osvedcená inštitúcia na tlmenie konfliktov medzi obcanmi a štátom.
Všeobecne ho možno charakterizovat takto: vždy pomáha obcanovi v styku so správou,
pôsobí na a správnost a korektnost administratívneho konania, je cinný na základe
stažnosti, alebo na základe vlastnej iniciatívy, na plnenie svojich úloh má velmi
rozsiahle práva na informácie, ciže štátne orgány sú povinné mu poskytovat
informácie. Zriadenie inštitútu ombudsmana v SR
Pri príležitosti pripravovania Ústavy SR v lete r.
1992 mimovládna organizácia Slovenský helsinský výbor oslovila poslancov SNR a
ministrov spravodlivosti SR listom, vyzývajúcim, aby sa pri tvorbe základného zákona
štátu pamätalo aj na potrebu zriadit inštitút ombudsmana. Až vláda Mikuláša Dzurindu,
jeho kabinet si dal záväzok vypracovat úpravu inštitútu ombudsmanského typu, vložiac
ju do svojho programového vyhlásenia za 03. novembra 1998. 23. februára 2001
schválená novela Ústavy a v rámci nej osobitný clánok, ktorým bol s úcinnostou od 1.
januára 2002 zriadený inštitút verejného ochrancu práv v Ústave SR. (ôsma hlava,
druhý oddiel – verejný ochranca práv)
Podla výsledného znenia je teda v zmysle clánku 151, odstavca 1 Ústavy Verejný
ochranca práv nezávislým orgánom, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným
zákonom podiela na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri
konaní, rozhodovaní alebo necinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie,
rozhodovanie alebo necinnost v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi
demokratického štátu.
Verejným ochrancom sa môže stat iba osoba, ktorú navrhne najmenej 15 poslancov NR
SR a ktorá zároven nie je clenom politickej strany, v den volby dosiahla vek 35 rokov a
je volitelná do parlamentu. Funkcné obdobie je pätrocné.
Rozsah pôsobnosti ombudsmana:
Ochranca je oprávnený prešetrovat podnety, ktoré poukazujú na porušenie základných
práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb konaním, rozhodnutím alebo
necinnostou orgánov správy.
Ochranca práv je oprávnený z vlastnej iniciatívy prešetrovat súlad postupov a konaní
orgánov verejnej správy s právnym poriadkom SR a s princípmi demokratického
právneho a štátu, ak sa domnieva, že boli porušené základné práva a slobody fyzických
alebo právnických osôb.
Spôsob cinnosti ochrancu:
Pri ochrane práv a slobôd fyzických a právnických osôb ochranca:
1, Prešetruje postup orgánov verejnej správy.
2. Podáva upozornenia orgánom verejnej správy na nesúlad ich konania, rozhodnutia
alebo necinnosti s právnym poriadkom SR alebo s princípmi demokratického a
právneho štátu spolu s odporúcaniami na urobenie nápravy.
3. Podáva návrh na zacatie správneho konania alebo vstupuje do zacatého správneho
konania.
4. Orgánom verejnej správy a NR SR podáva podnety na zmenu všeobecne
upravujúcich vnútorné pomery orgánov, ktorý ich vydal.
5.
Vypracúva a publikuje správy o svojej cinnosti.
Inštitút ombudsmana môže zaniknút z obligatórnych a fakultatívnych dôvodov.
Obligatórne: nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorý bol ombudsman odsúdený
za úmyselný trestný cin alebo ktorým bol odsúdený za trestný cin a súd nerozhodol o
podmienecnom odložení výkonu trestu odnatia slobody, resp. strata volitelnosti.
Fakultatívne: situácia, ak zdravotný stav verejnému ochrancovi práv dlhodobo,
najmenej však pocas troch mesiacov, nedovoluje riadne vykonávat povinnosti. Verejný
ochranca práv sa môže vzdat svojej funkcie aj písomným oznámením predsedovi
národnej rady.
Desatrocné úsilie sa naplnilo vymenovaním Doc. JUDr. Pavla Kandráca, CSc. dna 19.
03. 2002 za prvého slovenského verejného ochrancu práv. Svojej funkcie sa ujal
zložením slubu do rúk Národnej rady SR dna 27. 03. 2002 v zmysle zákona c.
564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.
Pomoc verejného ochrancu práv
Verejný ochranca práv nemôže zrušit alebo zmenit rozhodnutie žiadneho orgánu. Môže
príslušný orgán upozornit, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne alebo je
necinný. Ak tento orgán neurobí vo veci nápravu, alebo nedostatocnú nápravu, verejný
ochranca práv v takomto prípade môže sa obrátit aj na nadriadený orgán a ak taký
neexistuje, tak sa môže obrátit priamo na vládu SR.
________________________________________ __________________________
Zdroje: