Ombudsman EU

1. Úvod
Pri uplatňovaní základných práv a slobôd v každodennom živote je potrebné, aby sa každý domohol bez zbytočných formalít rýchlej právnej ochrany v prípade ak sa domnieva, že základné práva a slobody sú porušené na základe konania, rozhodovania, alebo nečinnosti orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, alebo právnických a fyzických osôb, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

2. Z histórie vývoja inštitútu verejného ochrancu práv
Funkciu ombudsmana zriadil švédsky kráľ Karol XII. V roku 1713 poveril ombudsmana dozorom nad správaním sa kráľovských úradníkov. Ustanovil tak dôveryhodnú osobu na preskúmanie správania sa vyberačov daní, sudcov a ostatných úradníkov, ktorí konali v mene kráľa. Neskôr sa tento úradník stal kancelárom justície.

Približne o sto rokov neskôr bol inštitút ombudsmana prvýkrát zakotvený vo švédskej ústave (1809). Švédsko je krajina, kde sa prvýkrát v histórii začali objavovať kontúry slova ombudsman. Odvodzuje sa od slova „ umbup „ pochádzajúceho zo stredovekej švédštiny, znamenajúceho moc alebo autoritu. Švédske slovo „ ombud „ označuje osobu, ktorá koná v záujme iných.

Inštitút ombudsmana sa od počiatku jeho existencie chápe ako ústavný orgán, vykonávajúci kontrolu nad činnosťou exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy.

Inštitút ombudsmana prenikol do právnych systémov krajín takmer celého sveta. Pozícia ombudsmana sa spoločenským a ústavným vývinom nielen vo Švédsku menila a dotvárala. Jeho rozdielne pomenovanie, postavenie a náplň činnosti závisí od špecifického spoločensko-politického vývinu jednotlivých krajín.

Inštitút ombudsmana je zriadený takmer v 70 štátoch sveta. Majú ho monarchie, republiky, štáty anglo-amerického právneho systému, africké štáty, štáty Ázie i Austrália. Inštitút ombudsmana sa zriaďuje i v štátoch bojujúcich o demokraciu. Inštitúcia ombudsmana pôsobí v rozdielnych prostrediach s rozdielnou právnou kultúrou, a tým aj s rozdielnymi prístupmi k tomuto inštitútu. Všeobecne možno povedať, že ombudsman je osoba, ktorú štát poveril ochranou práv občanov. Pôsobnosť ombudsmana sa vzťahuje na oblasť výkonu štátnej správy, ale rozsah pôsobnosti a jeho právomoci sa v jednotlivých krajinách líšia.

Ombudsman je pri vykonávaní svojho úradu nezávislým orgánom, ktorý na základe podnetov alebo z vlastnej iniciatívy kontroluje a namieta výkon správ bez toho, aby ho mohol zmeniť alebo zrušiť. Konkrétne právomoci rôznych inštitúcií ombudsmana sa v detailoch líšia, všade sa využívajú na posilnenie právnej ochrany ako inštitúcia kontroly správy.

3. Inštitút ombudsmana
Všeobecne možno povedať, že ombudsman je osobnosť, ktorú štát poveril ochranou práv občanov. Väčšinou sa právomoc ombudsmana vzťahuje na oblasť výkonu štátnej správy, nakoľko jeho činnosť je zameraná na prešetrovanie sťažností jednotlivcov na postup prípadne nečinnosť orgánov verejnej moci. Táto právomoc však v rôznych krajinách rôzna. Verejný ochranca práv nemá donucovaciu moc, stojí mimo štátnych mocí a pôsobí silou svojej autority.

Inštitút ombudsmana sa vo svete rozšíril po druhej svetovej vojne. V demokratickej spoločnosti je miestom, kde občania môžu v odôvodnených prípadoch vyjadriť svoj nesúhlas, alebo problémy pri styku najmä s orgánmi verejnej správy. Preto ombudsman nie je len tzv. „ múr nárekov „, ale predovšetkým inštitucionálnym hovorcom občanov vo vzťahu k štátnym orgánom ( napriek tomu, že nemá rozhodovaciu právomoc). Plní tiež funkciu sociálno-psychologickú nakoľko tlmí konflikty medzi občanmi a štátom.

V každom štáte, kde úrad ombudsmana pôsobí, ombudsman predkladá parlamentu správy o stave dodržiavania základných práv a slobôd. Popri tejto najstaršej úlohe sa v ústavách, ombudsmanom priznávajú ďalšie kompetencie, ktoré nemajú iba upozorňovací charakter.

Ombudsman je nezávislý, nepodriadený a neutrálny inštitút spravidla majúci imunitu. Svojou činnosťou však nenahradzuje činnosť nezávislých súdov, pretože veci, o ktorých sa už koná na súde, nie sú v kompetencii ombudsmana. Pôsobí autoritou svojej osobnosti, môže navrhovať riešenia zistených nedostatkov, nemá zákonodarnú iniciatívu, môže zverejňovať skutočnosti, ktoré zistil pri prešetrovaní podaní a sťažností. Spravidla má právo prístupu k dokumentom orgánov verejnej moci. Okrem ombudsmanov s tzv. všeobecnou pôsobnosťou môžu byť ombudsmani pre konkrétne oblasti, resp. činnosti ( pre väzenstvo, na ochranu detí, pacientov a pod. ), resp. pre určité teritóriá ( miestny ombudsmani, ombudsmani EÚ.....).

Vo vymedzení postavenia ombudsmanov v rámci ich vecnej a osobnej pôsobnosti v rôznych krajinách možno charakterizovať ich spoločné fundamentálne črty:
ombudsman vždy pomáha občanovi v styku so správou,
pôsobí na správnosť a korektnosť administratívneho konania,
je činný na základe sťažností, alebo na základe vlastnej iniciatívy,
na plnenie svojich úloh má veľmi rozsiahle práva na informácie.

Vychádzajúc z uvedených okruhov pôsobnosti, hlavnou náplňou funkcie ombudsmana je:
a/ právna ochrana formou intervencií
zabezpečenie práva na slobodu
urýchlenie správneho konania

b/ preventívna právna ochrana

zabrániť svojvôli – jednotný výklad práva ( medzi úlohy ombudsmana patrí aj odporúčať výklad práva, ktorý on považuje za správny – ombudsman má možnosť pôsobiť na jednotnú prax pri výklade práva a pomáhať tak predchádzať prípadom svojvôle)

podnety zákonodarcom ( ombudsman môže a má upozorňovať na medzery, nedostatky alebo nejasnosti platných zákonov a navrhovať zmeny)

c/ získanie dôvery

Ombudsman plní dôležitú úlohu pri zachovávaní dôvery medzi občanmi a správou. Táto úloha zahŕňa:

pedagogické pôsobenie ombudsmana
ombudsman svojou činnosťou pomáha predchádzať vrchnostenskému správaniu sa úradníkov v správe

sprostredkovateľská úloha ombudsmana ( ombudsman sa neorientuje jednostranne proti orgánom používajúcim právo, dôležitú úlohu má ako sprostredkovateľ medzi občanmi a správnymi a súdnymi orgánmi)

v prípade konfliktov a problémov vo vnútri správy sa správny úradníci sami môžu obrátiť na ombudsmana a predložiť mu svoj problém

d/ publicita

Ombudsman musí mať k dispozícii iné možnosti, ktoré by vyrovnávali absenciu formálnych mocenských prostriedkov. Najdôležitejším predpokladom úspechu ombudsmana je preto publicita jeho konania. Ombudsman na jednej strane vytvára väčšiu transparenciu pre občana a v každom prípade pochopenie pre procesy vo vnútri správy. Na druhej strane vykonáva veľkú osvetovú prácu v rámci samotnej správy.

publicita ako kontrolná funkcia ( dôležitý prvok publicity spočíva v tom, že zvyšuje, alebo vôbec umožňuje odstrašujúci, preventívny účinok opatrení a rozhodnutí, prijatých ombudsmanom.

Ombudsman je pri vykonávaní svojho úradu nezávislým štátnym orgánom, ktorý na základe podnetov alebo z vlastnej iniciatívy kontroluje a namieta určité výkony správy, ale bez toho, aby ich mohol bezprostredne zmeniť, alebo zrušiť.

Hoci sa konkrétne právomoci rôznych inštitúcií ombudsmana v detailoch líšia, všade sa využívajú ako inštitúcie kontroly správy na posilnenie právnej ochrany občana.

4. Európsky ombudsman na prvý pohľad
Inštitúcia európskeho ombudsmana čiže verejného ochrancu práv bola zriadená na základe Maastrichtskej zmluvy z roku 1992. V roku 1995 zvolil Európsky parlament za prvého európskeho ombudsmana Jacoba Södermana, bývalého ombudsmana a ministra spravodlivosti Fínska. V októbri 1999 bol pán Söderman znovuzvolený na ďalšie päťročné funkčné obdobie, ale od 1. apríla 2003 je ombudsmanom P. Nikiforos Diamandouros (Grécko).

Európsky ombudsman vedie vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa nesprávneho konania inštitúcii a orgánov Európskej únie. Medzi tieto inštitúcie patrí napríklad Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky parlament. Ako príklad orgánov Spoločenstva, ktoré ombudsman môže vyšetrovať, môžeme uviesť Európsku agentúru pre životné prostredie a Európsku agentúru pre bezpečnosť a zdravie pri práci. Do jeho pôsobnosti nespadá iba Súdny dvor a Súd prvého stupňa v prípadoch, keď vykonávajú svoju súdnu právomoc.

Ombudsman obvykle pristúpi k vyšetrovaniu na základe sťažnosti, ale začať vyšetrovanie môže i z vlastnej iniciatívy.

Európsky ombudsman nemôže vyšetrovať sťažnosti proti štátnym, regionálnym alebo miestnym úradom, a to ani v prípade sťažností týkajúcich sa záležitostí Európskej únie. Ako príklad môžeme uviesť ministerstvá, štátne úrady a miestne zastupiteľstvá. Ombudsman nie je odvolacím orgánom pre rozhodnutia, ktoré prijali súdy alebo ombudsmani jednotlivých štátov. Európsky ombudsman nemôže vyšetrovať sťažnosti proti podnikom alebo súkromným osobám.

Ak ombudsman nemôže sťažnosť vyšetriť – napríklad preto, že sa týka štátnej, regionálnej alebo miestnej správy alebo sa netýka chybného konania – vynaloží maximálne úsilie, aby odporučil iný orgán, ktorý vám pomôže. Môže to byť ombudsman určitého štátu alebo regiónu alebo petičný výbor.

5. Aké sú jeho právomoci
Ombudsman má pri vyšetrovaní rozsiahle právomoci. Inštitúcie a orgány únie sú povinné poskytnúť ombudsmanovi požadované informácie a sprístupniť príslušné dokumenty. Členské štáty mu musia rovnako poskytnúť informácie, ktoré môžu pomôcť pri objasňovaní prípadov nesprávnych administratívnych postupov v inštitúciách a orgánoch únie.

6. Aké výsledky sa dajú očakávať
Ak sa prípad počas vyšetrovania uspokojivo nevysvetlí, ombudsman sa môže pokúsiť o priateľské zmierenie, ktoré napraví chyby v administratívnych postupoch a uspokojí sťažovateľa. Ak sa pokus o zmierenie nepodarí, ombudsman môže navrhnúť iný spôsob riešenia prípadu. Ak inštitúcia jeho odporúčania neprijme, môže ombudsman podať mimoriadnu správu o prípade Európskemu parlamentu.

7. Verejný ochranca práv na Slovensku
V Ústave Slovenskej republiky, je od roku 2001 zakotvený inštitút verejného ochrancu práv ( ombudsmana ) – prvým slovenským ombudsmanov sa stal Pavel Kandráč. Verejný ochranca práv je tu charakterizovaný ako nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. Inštitút ombudsmana sa špecializuje výlučne na mimosúdnu ochranu základných práv a slobôd, na rozdiel od orgánov štátnej správy, pre ktoré je táto činnosť vedľajšou úlohou.

Prioritné smerovanie pôsobnosti ombudsmana je voči orgánom štátnej správy, resp. verejnej správy. Hoci nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie žiadneho orgánu ( nemá bezprostrednú rozhodovaciu právomoc takže nemôže sám zo svojej funkcie bezprostredne nariadiť odstránenie aktov, o ktorých sa domnieva, že porušili práva a slobody dotknutej osoby), môže príslušný orgán upozorniť, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne, alebo je nečinný. Ak tento orgán neurobí vo veci adekvátnu nápravu, verejný ochranca práv sa môže obrátiť priamo na vládu SR.

V Ústave Slovenskej republiky je inštitút verejného ochrancu práv zakotvený v ôsmej hlave v druhom oddiely čl. 151a. Rozsah a spôsob činnosti verejného ochrancu práv upravuje zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, ktorý podrobne upravuje rozsah a spôsob, akým sa verejný ochranca práv podieľa na ochrane práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, vo svojich ustanoveniach uvádza oprávnenia verejného ochrancu práv a tomu zodpovedajúce povinnosti orgánu verejnej správy.


8. Záver
Inštitút ombudsmana sa od počiatku jeho existencie chápe ako ústavný orgán, vykonávajúci kontrolu nad činnosťou exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy. Vznikol ako dôsledok potreby osobitnej ochrany proti nezákonným rozhodnutiam štátnej správy a byrokratickým prieťahom. Žiaľ chýbajúce oprávnenie priamej možnosti iniciovania súdneho konania prenáša postavenie verejného ochrancu práv viac z oblasti právnej do oblasti etickej. Zvýrazňuje to aj neexistencia sankčných opatrení voči orgánom verejnej správy v prípade , že nie sú ochotné spolupracovať s verejným ochrancom práv. Podobne verejný ochranca práv nemá k dispozícii ani žiadne právne vymožiteľné prostriedky k tomu aby prinútil orgán, ktorý podľa zistenia verejného ochrancu práv porušuje právo, aby svoje konanie prispôsobil právu.

9. Zoznam použitej literatúry:
Ústava Slovenskej republiky;
z. č. 564/2001 Z. z.. o verejnom ochrancovi práv
Internetový portál kancelárie verejného ochrancu práv www.KVOP.sk
Internetový portál Európskeho ombudsmana