Okres Malacky

Okres Malacky
1. Úvod - charakteristika územia okresu Malacky
Okres Malacky bol zriadený zákonom NR SR c.221/1996 Zb. o územnom a správnom
usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol úcinnost dna 24.7.1996. Katastrálne
územie okresu Malacky tvoria dve mestá Malacky a Stupava a 24 obcí : Borinka,
Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyna, Láb, Lozomo, Malé Leváre, Mariánka,
Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica,
Studienka, Suchohrad, Velké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor,
Vojenský obvod Záhorie. Okres Malacky sa nachádza v západnej casti Slovenka cca 26
km od Bratislavy. Západnú hranicu okresu tvorí rieka Morava, ktorá zároven vytvára
prirodzenú štátnu hranicu s Rakúskom. Na severe hranicí okres Malacky s okresom
Senica, na juhovýchode susedí s okresom Pezinok a prirodzenou hranicou je pohorie
Malých Karpát. Južná cast okresu je ohranicená územím hlavného mesta SR
Bratislavou. Väcšiu cast územia okresu zaberá Záhorská nížina, ktorá je súcastou
Viedenskej tektonickej depresie Viedenskej kotliny. Na základe geologického vývoja je
možné rozdelit Záhorskú nížinu na Borskú nížinu a Chvojnícku pahorkatinu, pricom
okres Malacky sa rozprestiera na Borskej nížine. Borská nížina vznikla medzi Alpami a
Karpatami poklesom zemskej kôri v neogéne a kvarteri. Jej výpln tvoria neogénne
sedimenty, ktoré vystupujú na povrch len ostrovkovite. Najväcšiu cast povrchu
pokrývajú viate piesky. Východne~od Záhorskej nížiny leží pohorie Malých Karpát,
ktoré je tvorené kryštalickými horninami / kryštalickými brydlicami prikrytými
druhohornými vápencami a kremencami /. Na záhorskej strane Malých Karpát sa
nachádza Borinský a Plavecký Kras s jaskynami, vyvierackami a kanonovitými údohami
/ Zbojnícka jaskyna, Prepadlé, Deravá skala/.
Celková rozloha okresu je 98 157,70 ha. Clenenie pôdneho fondu je nasledovné :
polnohospodárska pôda 34 246,2
orná pôda 24 978,9
vinice 341,3
záhrady a ovocné sady 1 580,1
lúky a pasienky 5 544,7
lesná pôda 48 207,1
rybníky a vodné plochy 1 998,5
ostatné plochy 5 215,7
zastavané plochy 3 168,8
Územie okresu je rovinaté, mierne zvlnené so stúpajúcou nadmorskou výškou k
pohoriu Malých Karpát. V minulosti územie prešlo zložitým geologickým vývojom.
Na geologickej stavbe Záhorskej nížiny sa podielajú hlavne sedimenty z obdobia
holocenu - nivné sedimenty a splachy / piescitohlinité sedimenty / a z obdobia
plaistocénu - reprezentované eolickými formami / viate piesky a pieskové duny / ,
riecnymi formami / fluviálno-štrkovopieskové terasy bližšie nešpecifikovaného veku /. Z
obdobia neogénu sú zastúpené hlavne íly, sliene, piesky, podradné štrky, vápence.
Tieto tretohorné a štvrtohorné útvary môžeme rozclenit ešte na niekolko castí a to :
a/ viate piesky - z obdobia wurm a holocénu, v území južne od Malaciek
b/ fluviálne sedimenty - z obdobia risského glaciátu, tvorené zo štrkov a piescitých
štrkov. Vyskytujú sa v okolí Malaciek, Gajár, Malých a Velkých Levár,
Studienky, Plaveckého Štvrtku, Lábu, Zohoru, medzi
Suchohradom a Vysokou pri Morave. c/ fluviálno-mokrad'ové sedimenty - z
obdobia holocénu. Zaberajú súvislé plochy južne od Kostolišta, pozdlž potoka Malina, až
po ústie rieky Moravy.
d/ fluviálno-nivné sedimenty - z obdobia holocénu. Zastúpené piescitohlinitými
sedimentami. Zaberajú územie pozdlž rieky Moravy menšie úseky pozdlž potoka
Malina.
e/ proluviálne sedimenty - nachádzajú sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Sú tvorené
najmä hlinami a piescitými štrkmi. Tvoria súvislú na úpätí Malých Karpát.
Geologická skladba Malých Karpát - patriacich do tzv. Vysokotatranského oblúka - je
zložená prevažne zo žuly, so žilami aplitov a pegmatitov. Nepatrný význam majú
kryštalické brydlice a sedimentárne série. Druhohorné série sú zastúpené kremencami
a vápencami.
Z hladiska hydrologického patrí Záhorská nížina a západné svahy Malých Karpát do
povodia rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja. Medzi najvýznamnejšie
toky povodia Moravy patrí Malina, Rudava a Záhorský kanál. Hustota siete vodných
tokov je malá, ovplyvnená rozsiahlymi územiami viatych pieskov a silne poznacená
zásahom cloveka / úpravy tokov a hydromeliorácie /. Významným hydrogeologickým
cinitelom je množstvo otvorených vodných plôch, vodných nádrží / Kuchyna-Vývrat,
Vodná nádrž Kuchyna, Vodná nádrž Lozorno a Lintavy, Vodná nádrž Tomky l. a Vodná
nádrž Tomky ll., Vodná nádrž Rohožník na potoku Vývrat, rybníkov vo Velkých
Levároch, Jakubove, Malackách, Stupave, ktoré sa využívajú na chov rýb. Z hladiska
prírodných podmienok prevažná cast územia okresu patrí do teplej a mieme suchej
oblasti. Na území okresu sa nachádzajú dve chránené krajinné oblasti CHKO Malé
Karpaty a CHKO Záhorie , 8 štátných prírodných rezervácií, 1 chránená študijná plocha
a 2 chránené prírodné výtvory.
Súcastou okresu je Vojenský útvar Záhorie.
Z ložísk nerastných surovín sú najvýznamnejšie ložiská zemného plynu, ropy a gazolínu
v lokalitách Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Studienka a Závod, ktoré
sprevádzajú aj termálne vody. Znacný význam pre stavebníctvo tiež majú ložiská
štrkopieskov v lokalitách Vysoká pri Morave a Malé Leváre. V katastri obce Rohožník,
Pernek a Borinka sa nachádzajú kvalitné ložiská vápenca, ktoré sa využívajú na výrobu
stavebných hmôt, hlavne v obci Rohožník / Hirocem a.s. Rohožník /. Tažba stavebného
kamena sa realizuje v lomoch v Sološnici a v Plaveckom Petri. Viate piesky /
zlievarenské piesky / v lokalitách Plavecký Štvnok a Lozorno sa doposial' priemyselne
nevyužívajú. V záujmových územiach obcí Láb a Gajary sú vybudované vo vytažených
ropoplanových ložiskách podzemné zásobníky dovážaného zemného plynu, ktoré
vyrovnávajú nerovnosti v spotrebe zemného plynu pocas celého roka. Uvedený spôsob
uskladnenia zemného plynu sa javí ako najvýhodnejší pri využití vhodných
geologických pomerov vytažených starých ložísk.
VODA
Hydrogeologické pomery:
Kvartérne piesky a štrky nivných území a štrkopiesky význacnejších terás a
náplavových kuželov sa vyznacujú pórovou priepustnostou dobrou až velmi dobrou.
Pre d'alšie pokryvné štvrtohorné útvary - viate piesky a duny je charakteristické taktiež
priepustnost pórová a to slabá až dobrá. Mladšie neogénne súvrstvie ílov, slienov a
pieskov, prekryté sprašou sa vyznacujú pórovou priepustnostou dobrou až slabou. Na
tieto sedimenty sú viazané i artézske vody s negatívnou hladinou/okolie Malaciek/.
Pre staršie neogénne súvrstvie - íly, sliene, piesky a pieskovce je charakteristická
priepustnost pórová a puklinová/slabá/.Hladina podzemmej vody a štvrtohorných
pokryvných útvarov/piescité štrky zväcša s hlinitým pokryvom/ sa pohybujú od 0-2-5
m p. t., sedimenty sú málo zvodnené.
Hlbka hladiny podzemnej vody vo viatych pieskoch, ktoré sú stredne zvodnené, kolíše
od 0-5 m p. t.
Hydrologické pomery sú dané najmä hydrologickými a klimatickými podmienkami.
Malacký okres patrí do povodia rieky Moravy. Morava má v priebehu roka znacne
nevyrovnané prietoky. Priemerný rocný prietok v profile nad Malinou je 1 16 m3/s.
Prítoky na území sú Rudava a Malina. Prietoky týchto tokov sú v priebehu roka
nevyrovnané a v dlhšom casovom rozpoložení v roku úzke.
Dalšími vodnými tokmi sú Záhorský potok, Mociarka, Tancibok, Pernecký potok,
Rudavka, Kuchynská Ma1ina, Rohožnícky potok, Sološnícky potok, Jab1otíovský potok,
Stupavský potok a d'alšie drobné vodné toky.
Vodné nádrže : Kuchyna, Vývrat, VN Lozorno - Hrubé Lintavy
Rybníky : Jakubovské rybníky, Stupavské rybuky, Malacké rybníky
Kvalita vody odráža krajinný priestor, v ktorom sa nachádza. Silne hospodársky
využívané povodie spôsobuje znecistenie rieky Moravy.
6
Kvalita vody v tokoch je výrazne ovplyvnovaná priamym vypúštaním odpadových vôd a
nepriamo geologickými a pedologickými parametrami spojenými s eróznou cinnostou,
únikmi látok škodiacich vodám z polnohospodárskych a priemyselných objektov, ako aj
z neodkanalizovaných sídiel.
Vody používané pre pitné úcely si vyžadujú nárocnú až dvojstupnovú úpravu.
Najnárocnejšia je úprava vody náplavov Moravy v dôsledku vysokého obsahu železa,
mangánu a sírovodíka /vodný zdroj Vampil/.Nie je ojedinelý ani výskyt
metánu.Podzemné vody v oblasti Malých Karpát sú svojou kvalitou väcšinou vhodné
pre pitné úcely. Z 28 geotermálnych oblastí a štruktúr na Slovensku zasahuje do
okresu Lábsko - Malacká elevácia. V Lábsko - Malackej elevácii sa nachádza 6 vrtov,
ktoré sa z dôvodu nízkej výdatnosti, alebo vysokej mineralizácie nevyužívajú.
OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
Udržanie prírodnej rovnováhy na území okresu Malacky napomáhajú dve chránené
územia a to :
- chránená krajinná oblast Malé Karpaty / rozloha 65 504 ha/
- chránená krajinná oblast Záhorie / rozloha 27 522 ha /
Výbornú ekostabilizacnú funkciu v nich plnia národné prírodné rezervácie :
Abrod - k.ú. Velké Leváre
Dolný les - k.ú. Vysoká pri Morave
Horný les - k.ú. Vysoká pri Morave
Kršlenica - k.ú. Plavecký Mikuláš
Pohanská - k.ú. Plavecké Podhradie
Roštún - k.ú. Sološnica, Plavecké Podhradie
Vyhlásené prírodné rezervácie :
Bezedné - k.ú. Plavecký Štvrtok
Bogdalicky vrch - k.ú. Suchohrad
Pod Pajštúnom - k.ú. Borinka
Strmina - k.ú. Borinka
Šmolzie - k.ú. Suchohrad
Vysoká - k.ú.
Rohožník, Kuchyna
Na území okresu volne žije : 269 druhov vtákov
13 druhov cicavcov 4 4 druhy plazov
13 druhov obojživelníkov
26 druhov rýb
Je nevyhnutné aktualizovanie, zdokonalenie a vypracovanie ÚSES, najmä v súvislosti
so zmenou spôsobu hospodárenie v lesných a nelesných podmienkách. V okrese
Malacky bolo doteraz známych okolo cca 2000 druhov rastlín. Z nich je v kategórii
ohrozených, miznúcich a vzácnych okolo 200 druhov rastlín. Uzemie Malých Karpát
urcujú lesy, ktoré zaberajú 80 % celkovej plochy pohoria. V okrajových partiách sú to
prevažne lúky, pasienky a trávnaté porasty a mokrade, hlavne v blízkosti vodných
tokov. Lesné spolocenstvá sú tvorené porastami jelší a to hlavne v údoliach. Napriek
zásahom do pôvodného zloženia vegetácie Borskej nížiny patrí toto územie medzi
najzachovalejšie na Slovensku. Je to zásluhou jej lesnatosti - lužné lesy,
borovicovo-dubové porasty, mociarne jelšiny a kroviny.
V inundacnom území Moravy sú rozšírené vrbovo-topolové lužné lesy, ktorých zloženie
závisí hlavne od pôdných pomerov a stavu podzemnej vody. Do územia okresu Malacky
zasahuje CHKO Malé Karpaty o rozlohe 65 504 ha /1,36 %/ a CHKO Záhorie o rozlohe
27 522 ha /0,56 %/. Na území chránenej krajinnej oblasti platí Il stupen ochrany. Na
území prírodnej rezervácie platí v zmysle zák. NR SR c.287/ 1994 Z.z. V. stupen
ochrany.
10
Prírodná rezervácia predstavuje nadregionálne biocentrum, ktoré predstavuje pôvodné
alebo len málo pozmenené ekosystémy a biocentrá. Na území prírodnej pamiatky platí
V. stupen ochrany. Je to územie o výmere do 50 ha.
Je potrebné prísnejšie posudzovat hlavne v chránených územiach výsadbu
nepôvodných rastlín, holorubnú tažbu v lesoch, terénne úpravy a zmeny využitia
pozemkov, taktiež chov zveri a rýb, výkon práva polovníctva, aplikáciu chemických
látok , zber rastlín a nerastov. Zabezpecit ochranu zaplavovaného územia rieky Moravy
- nadregionálne biocentrum.
Lesné hospodárstvo spravuje asi 25 000 ha lesov, z toho asi 10 000 ha tvoria ihlicnaté
a 15 000 ha lesy listnaté. V okrese je 5 lesných správ v správe Státnych lesov a 24
iných subjektov ako štátnych.
Na viatych pieskoch Borskej nížiny rastú borovicovo-dubové a borovicové lesy. V
rastlinnej pokrývke Malých Karpát prevažuje buk, v nižších polohách sa zachovali
dubovo-hrabové lesy. Ako zvyšky pôvodných lužných lesov sa rieke Morave vyskytujú
vrbovo-topolové 1esy a jaseno-brestové spolocenstvá.
Zdravotný stav lesných porastov sa za posledných desat rokov výrazne zhoršil. Na ich
zdravotnom stave sa uplatnuje synergické pôsobenie extrémnych teplôt, sucha, vplyvu
emisií,ktoré sa prejavujú aj vo forme kontaminácie lesnej pôdy a v zmene jej
chemizmu. Na stave lesného fondu sa podiela aj pokles hladiny spodnej vody. Z
fyzických poškodení sú to najmä požiare a víchrice.
Lesným požiarom v obvode Malacky v roku 1993 bola cast lesných porastov znicená.
Okres Malacky má vhodné podmienky pre krátkodobú letnú turistiku, vodné športy a
kúpanie, rybolov, polovníctvo a poznávanie kultúrnych pamiatok. Poskytuje výhodné
možnosti pre letnú turistiku a víkendové pobyty, ktoré využívajú najmä obyvatelia
Bratislavy.
Na riešení enviromentálnych problémov sa podielajú niektoré štátne fondy, najmä
Štátny fond životného prostredia. Musíme však konštatovat, že z prostriedkov ŠF ŽP SR
bolo na akcie v rámci terajšieho okresu Malacky v roku 1996 poskytnutých len 5 mil.
Sk. Isté zlepšenie nastalo v roku 1997, ked' v l polroku bolo zo ŠF ŽP rozdelená do
okresu Malacky suma 11 425 tis.Sk.
Situáciu tiež stažuje nedostatocne vzniknutý samosprávny systém a malá úcast obcí na
riešení problémov životného prostredia. K tomuto možno priclenit zaužívaný spôsob
života, nízku úroven enviromentálneho vedomia obcanov - nerozvinutá úcta k životu a
hodnotám, zanedbaná výuka ekológie a enviromentalistiky a výchova v školách i
osvetovej práci.
Z hladiska ochrany prírody a krajiny je potrebné sa zamerat na zabepecenie ochrany
regionálnych biocentier podla jednotlivých stupnov ochrany urcených zákonom. V tejto
etape by bolo úcelné vyhlásit za prírodnú rezerváciu lokalitu Rázporec, Pod Rozporcom,
Moktý les, Nivu Rudavy a cast územia Táborisko vyhlásit za chránený areál.
Dalším prvkom v ochrane krajiny je odstránenie silnej narušenosti prírodného územia
odvodnením, najmä renaturáciou Prneckej Maliny, úseku Maliny južne a západne od
Malaciek, Zohorského kanála a Stupavského potoka vytvorením nárazníkových pásov
pozdlž vybraných vodných tokov - Congerský kanál, Lúcny potok, Hlinec, Zohorský
potok a vodných plôch - Lábske jazero. Významným krokom v tejto etape ochrany
územia bude zatrávnenie casti vodného zdroja Suchohrad. Tým sa dosiahlo z1epšenie
podmienok aj pre zamedzovanie znižovania pestrosti vtáctva a ohrozených druhov flóry
a fauny.