Odkiaľ k nám prišli špagety?

Špagety sa voľakedy označovali spoločným názvom makaróny. Boli v Taliansku známe už v roku 1279. Dokazuje to dokument v štátnom múzeu v Janove. Je to najstarší taliansky doklad o špagetách. Totiž v pozostalosti istého mŕtveho vojaka sa našiel aj košíček makarónov. Tým sa zároveň poprela všeobecne tradovaná povesť, že prvé cestoviny priviezol z cesty po Ázii Marco Polo v roku 1292.

Cestoviny vraj pochádzajú od Arabov. Povráva sa to preto, lebo dodnes sú jedným za najobvyklejších jedál beduínov sušené pokrmy z pšenice. Či už je to tak, alebo cestoviny pochádzajú z Ďalekého východu, až Taliani im dokázali dať správnu chuť. Spočiatku sa tieto cestoviny jedli sladké a boli výsadou len stolov boháčov a labužníkov z lepšej spoločnosti. Až po roku 1750 špagety zľudoveli, keď ich začala ponúkať neapolská ľudová kuchyňa. Z Neapola sa ich výroba rozšírila do celého Talianska. Bola výhodná a jednoduchá. Výroba špagiet vo svete, podľa Talianov nie príliš kvalitných, sa medzitým široko rozvinula. Avšak pravé talianske cestoviny sa vyrábajú len z tvrdej pšeničnej múky a vody. Vaječné cestoviny ktoré sú rozšírené u nás a všade v Európe i v Amerike, sa v Taliansku vôbec nevyrábajú. Teda na pravých špagetách si labužník pochutí len v Taliansku. Výhodou špagiet je, že sú sýte, majú pomerne málo kalórií, že sú dobre stráviteľné a zaháňajú pocit hladu. V našej kuchyni je hlavnou súčasťou jedál zo špagiet kečup a strúhaný syr, ktorý ich dietetické účinky ruší.

Ak si teda budete pochutnávať trebárs na špagetách “á la bolognesse” nezabudnite, že najlepšie sú uvarené podľa talianského spôsobu al dente, čo znamená “na zub”. Týmito sa človek musí doslova “prehrýzť”, čo nakoniec stojí za to. Naše vaječné špagety majú totiž s talianskými spoločné iba meno…