Odkiaľ k nám prišiel zeler

Zeler patrí k veľmi starým kultúrnym rastlinám, ktoré boli známe už v starom Egypte, Grécku a Ríme. Rastliny sa nepoužívali len ako zelenina. Podľa historických dokladov zeler bol známy najprv ako liečivo.

Na medicínske účely sa pestoval už v starom Egypte. Hippokrates ho odporúčal ako diuretikum (močopudný prostiedok). Ako lahôdková zelenina na prípravu polievok a na dusenie sa spomína až začiatkom 17. stor. vo Francúzsku. Aj v 18. stor. sa používal ako liečivo. V Oriente sa dodnes používa takmer výlučne ako liečivo (Iránci si pri bolestiach hlavy varia plody zeleru a vdychujú aromatickú paru). Listy i stonky boli symbolom smútku. Zeler je i dnes veľmi obľúbenou zeleninou, pestovanou nielen v Európe, ale i všade inde na svete. Známe sú hlavne tri šľachtené sorty: zeler s hlavatou koreňovou buľvou pestovaný aj u nás, sorty vňaťové a sorta s hrubými vybielenými stonkami známa vo Francúzsku. Okrem týchto šľachtených odrôd jestvuje aj divoko rastúci zeler, ktorý sa vyskytuje aj u nás na močaristých miestach. Jeho latinský botanický názov Apium graveolens v preklade znamená ,,hlava silne voňajúca". Zeler patrí do čeľade mrkvovitých. Je dvojročná rastlina a vysádza sa zo semienok. Má delené listy, ktoré sú sýtozelené, hladké a lesklé, nepravidelne zubaté. Všetky časti zeleru obsahujú vitamín C a ďalšie cenné látky. Možno ho uchovávať celú zimu a mať ho k dispozícii v čerstvom stave. Predmetom zberu sú v druhom roku rastu buľvy a vňať určené predovšetkým pre potravinársky priemysel a plody nesprávne označované ako semená, ktoré sa používajú na lekárske účely, na prípravu tinktúry a esencie. Zeleru dodáva charakteristickú arómu špecifická silica zvaná apiol, ktorej je najviac v plodoch a najmenej v koreňoch. Menej je známe, že zeler môže byť za určitých okolností pre ľudský organizmus aj nebezpečný. Keď je infikovaný ružovočervenou hubou Sclerotínia sclerotiorum, vyvoláva alergické ochorenie. Napriek tomuto nebezpečenstvu zeler patrí biologicky a kaloricky medzi najhodnotnejšiu zeleninu a netreba zabúdať ani na to, že je stáročnou tradíciou overeným prírodným liečivom.