Od zdroja k manipulácií médií

Od zdroja k manipulácií médií
Relatívnost pojmu manipulácia:
Môže vražda na obrazovke niekoho podnietit k tomu, aby sám spáchal vraždu?
Pretože masové médiá pôsobia skoro na všetkých, znamená to, že tak skoro všetkých
ohrozujú? Je pravda, že televízia deti odnaucuje cítat a navyká ich k pohladu na násilie
ako na samozrejmost? Nie je ale na televízii najhoršie to, že nás všetkých oberá o cas a
aj ohlupuje?
1. Zdroj konkrétny
Televízia nám poskytuje nieco podobného: na zaciatku správy sa objaví visacka s
menom reportéra a miesta vysielania. Môže sa tu objavit aj logo stanica. Niektoré
stanice uvádzajú pri reportáži aj meno kameramana. Príliš sa tým ale zdôraznuje, že
udalost sa neprezentuje sama sebou, ale je upravená nejakým clovekom, co si nie
všetky televízie želajú. Záver reportáže potom patrí fráze: "ten a ten, televízia tá a tá,
odtial a odtial", v prípade, že ide o regionálny štáb: "pre tú a tú televíziu". To je
dôležitá informácia, ktorá znamená nieco ako podpis na papier, nesmieme ju vynechat,
ak chceme, aby informácia nebola anonymná, aby sme mohli zistit, kto za to mohol.
Konkrétny zdroj je chvályhodná, žial velakrát jediná forma pramenného odkazu.
Nasledujúce druhy zdrojov stále klesajú po pomyslenom rebrícku serióznosti.
2. Zdroj odkazový
Vzdialený odkaz slúži hlavne k vytvoreniu dôverného vztahu medzi divákom a
televíziou: "Po prípade odmietnutia lekárskej pomoci sa televízii Nova podarilo zistit
...", "Ako sme vás už informovali..." Málokto si samozrejme spomenie na
predchádzajúce informácie a už vôbec nie odkial pochádzali. Takisto schopnost
spätného spomenutia si je velmi obmedzená. Naštastie - aj ked to je iba teoretická
možnost existujú inštitúcie, ktoré majú za úlohu archivovat staré dokumenty. Okrem
toho je odkazový zdroj takisto dôkazom castej profesionálnej deformácie: že totiž
všetkých zaujíma to (a pamätajú si to), co reportéra.
3. Zdroj neutrálny
Leží ešte o stupienok nižšie ako vzdialený odkaz. V tomto prípade už vôbec nemáme
možnost vrátit sa ku zdroju. Zneužíva sa tu perzonalizácia situácie, v ktorej sa zdroj
rovná reportér. Typické frázy tohto typu sú: "Podla zistenia našich štábov..", "Podla
našich informácií..." alebo "V posledných dnoch sa objavila informácia...". Neutrálny
zdroj vytvára bludný kruh: televízia rucí sama sebou.
4. Zdroj hromadný
Zvláštny druh hromadného zdroja, ktorý je typický hlavne pre tlac je: "Podla
niektorých poslancov vládnej koalície..", "Experti sa domnievajú...", "Je strach aj z
toho, že...".
Novinár jeho pomocou sumarizuje skupinu zdrojov, ktoré považuje za vierohodné alebo
sa aspon snaží u citatelov túto predstavu vyvolat. Obvykle ale býva z kontextu známe
odkial informácia pochádza. Další príklad je: "Podla informácií, ktoré dnes prichádzajú z
Bosny...". Hromadný zdroj je oblúbený hlavne preto, že vsugeruje, že zdroj bol v texte
uvedený.
5. Zdroj utajený
Je to vlastne zdroj "dôverný, dôveryhodný, anonymný", alebo "zdroj, ktorý si neželá
byt menovaný" budí vždy najväcšiu pozornost, možno preto, lebo implikuje stav
ohrozenia. Jirí Bigas (MFD) si myslí, že nemenovaný zdroj by nikdy nemal byt jediným
a dokonca ani hlavným novinárovým zdrojom. A myslí si, že zdroj, ktorý si neželá byt
menovaný sa fakticky snaží prevziat kontrolu nad tým, co sa bude publikovat. Na druhú
stranu si ale zasa treba uvedomit, že povinnost novinára je si svoje zdroje chránit. 6.
Zdroj tienový
Vychádza z faktu, že málokto sa obtažuje zistovaním, ci je uvedený zdroj v médiu aj
pravdivý a ci vôbec existuje. Tienové zdroje používajú najcastejšie bulvárne médiá, tie
si ich jednoducho vymýšlajú.
Jedným z najznámejších je prípad americkej novinárky Janet Cookovej, ktorá dostala
za reportáž Jimmiho svet - o malom chlapcovi, navyknutom na drogy, Pulizerovu cenu
(cenu, ktorú dostávajú novinári za dobrý clánok). Neskôr sa ale priznala, že väcšinu jej
zdrojov si vymyslela. Obhajovala sa tým, že prípadov, aké popisovala, je vela a že
všetko zodpovedá skutocnosti, iba sa jej nepodarilo zohnat potrebné pramene.
Argumentácia Janet Cookovej vyvoláva nepríjemné otázky: Co s križujúcimi sa
záujmami bezpecnosti zdroja a novinárskou nutnostou nieco overit? Co so
skutocnostou, o ktorej sa boja všetci hovorit? Ak nie sú konkrétne zdroje znamená to,
že neexistujú? Je možné, že mimoriadne prípady oprávnujú mimoriadne prostriedky?
Alebo to je iba pokušenie, spravit zaujímavú aj ked nepravdivú správu. 7. Zdroj
kombinovaný
Toto už je predstupienok k vedomej manipulácii. Vzniká z dvoch obsahovo rozdielnych
správ A a B, z ktorých B rafinovane dokresluje to, co tvrdí A. Pri nedostatku iných
materiálov a v casovej tiesni je A+B skombinované do jedinej správy. Ako zdroj môže
byt udaný A, ale takisto môže byt správa udaná bez zdroja. Televízny obraz ku
kombinovanému zdroju priamo zvádza. Klasickým príkladom sú ilustracné zábery. Tie
by mali byt oznacené ako "ilustracné" a pokial nie, tak to vyplýva z kontextu - letecké
zábery. Konkrétnejšie si popíšeme jeden príklad, ktorý hranicí skoro s manipuláciou.
Bol odvysielaný vo vecerných správach 4.8.1995 na Nove.
Išlo o zlúcenie záberov z vojenskej prehliadky so skutocným bojom, konkrétne s
chorvátskou ofenzívou v piatok 4.8., asi najväcšou operáciou na území bývalej
Juhoslávie toho roku. Vojenská prehliadka patrila do archívneho materiálu, vysielaného
v stredu 2.8. chorvátskou televíziou. Takisto tieto zábery prebrala vo štvrtok ráno
Euronews a vecer CT1. V piatok vecer ale jeden z týchto záberov (ukážkové
prepadnutie vojenskej kolóny) využila TV Nova na dokreslenie najdôležitejšej
informácie dna. Dôvod bol jasný. Na obrazový materiál z ofenzívy bolo pochopitelne
uvalené embargo a správy boli slabé, chcelo to iskru. A tak pracovníci Novy (v istote,
že sa na to nepríde) dostali nápad a využili kombinovaný zdroj k zvýšeniu atraktívnosti
ich správ. Ako casto k takémuto vylepšeniu prichádza sa nedá povedat. Je ale možné,
že omnoho castejšie, ako by sme si mnohí mysleli. .